Sériu príspevkov o rozvoji mesta ukončíme témou plánovanie rozvoja na základe otvorených dát. Čiastočne sme sa touto témou zaoberali v https://bbonline.sk/blog/zasady-pre-tvorbu-mesta/, kde sme si rozobrali úlohy a riadenie jednotlivých územných štruktúr mesta. Plánovanie rozvoja mesta podľa dát je kľúčové z hľadiska lokalizácie verejných investícií, podľa potrieb dostupnosti verejných služieb obyvateľom v mieste ich bydliska. Princípy pre kvalitný rozvoj sme si uviedli v https://bbonline.sk/blog/potrebujeme-kvalitne-podmienky-pre-novy-zivot/ a https://bbonline.sk/blog/ako-zmenit-svoje-stereotypy/.
Nové trendy v urbanizme a plánovaní zvyšujú význam účasti verejnosti pri tvorbe územných plánov a verejných priestorov. Cieľom je skvalitnenie prostredia podľa potrieb obyvateľov. Človek sa stáva stredobodom plánovania, či už ako adresát, alebo aj ako partner. Pritom významným a dôležitím faktorom, uľahčujúcim urbanistickú tvorbu a tvorbu kvalitného životného prostredia je elektronizácia služieb a otvorené dáta. Otvorené dáta nám majú uľahčiť riadenie územného rozvoja podľa potrieb obyvateľov a zaviesť spravodlivé rozhodovanie o lokalizácii verejných investícií tak, aby mali všetci obyvatelia kvalitné a dostupné verejné služby.
Kľúčom k takému spravodlivému riadeniu rozvoja mesta, ak chceme uplatňovať rozhodovanie a riadenie územného rozvoja podľa dát je, aby sme mali mesto rozčlenené na vzájomne porovnateľné územné jednotky – mestské obvody, mestské štvrte, mestské okrsky a miestne časti. Podrobne sme to rozobrali v https://bbonline.sk/blog/urnanizmus-3/.
Teraz ide o to, zaviesť to do praxe. Prvým krokom je, v spolupráci s občianskymi radami a obyvateľmi, dôjsť k dohode, ako vymedziť jednotlivé celky, hlavne okrsky, s ohľadom na dostupnosť základnej školy. Pritom by sa malo zachovať členenir na mestské časti. Formálne by sa to malo schváliť v štatúte mesta a preniesť do územného plánu. Ak nemáme mesto rozdelené na takéto časti, nemôžeme obyvateľom zabezpečiť rovnakú kvalitu života v ľubovoľnom mieste ich bydliska a ani rovnaký štandard verejných služieb.
Druhým krokom je, po takto vymedzených územných celkoch, spracovať dáta a údaje o všetkých druhoch vybavenosti a verejnýchslužieb. Následne treba vyčísliť jestvujúce štandardy jednotlivých druhov vybavenia a s tým súvisiace aj deficity a prebytky po vzájomne porovnateľných územných celkoch.
Takto získané údaje Mesto zverejní na svojom webovom sídle. Má to dva významy využitia. Jednak obyvatelia získajú reálny obraz, aká je úroveň vybavenosti v jednotlivých mestských okrskoch, štvrtiach, alebo obvodoch. To pomôže tým, čo hľadajú byt, aby si vybrali takú lokalitu, kde sú najdostupnejšie a najkomplexnejšie verejné služby. Pre tých, čo v okrsku, či štvrti, obvode žijú, to je signálom a argumentom na to, aby sa dožadovali dokompletovania chýbajúcich služieb na základe uvedených relevantných údajov. Druhý, a ten podstatný význam pre Mesto, je v objektívnom nástroji pre spravodlivé rozhodovanie o potrebných verejných investíciách tam, kde v území chýbajú a o premiestnení prebytočných služieb do celkov, kde je ich deficit. Na druhej strane tieto informácie o prebytkoch kapacít verejných služieb môžu pre Mesto znamenať, že je možné do tejto lokality umiestniť nové byty bez nároku na dostupnú vybavenosť. Obidva výstupy využitia údajov sú dôležité pre participatívne plánovanie jednotlivých územných celkov.
Mesto v súčasnosti nerozhoduje o alokácii verejných služieb podľa toho, kde obyvateľom chýbajú, ale podľa toho, kde sa to dá najefektívnejšie realizovať. Takouto zlou alokáciu verejných služieb nielenže nezabezpečuje obyvateľom rovnaké štandardy vybavenosti, ale aj spôsobuje nadmerné zaťažovanie, už aj tak preťažených, dopravných koridorov.
Informácie o štandardoch vybavenosti by Mesto malo využívať aj pri rozhodovaní o lokalizácii bytovej výstavby. Určite by nemalo povoľovať výstavbu bytov v lokalitách s deficitom základnej vybavenosti, alebo tam, kde je základná kapacitná vybavenosť peši nedostupná. Dobrým riadením územného rozvoja na princípe dát, územnej dimenzie a spravodlivej pešej dostupnosti základných verejných služieb, Mesto prispieva k znižovaniu dopravy a znečistenia ovzdušia, ale hlavne k spokojnosti a kvalite života svojich obyvateľov.
Otázka teda stojí tak, či je naša samospráva ochotná prejsť na plánovanie a riadenie územného rozvoja a rozhodovania o investíciách na základe otvorených dát? Je naše Mesto pripravené na aplikáciu územnej dimenzie v riadení územného rozvoja a na spracovanie a zverejnenie relevantných údajov o vybavenosti po jednotlivých novozriadených územných celkoch? Alebo ostaneme pri súčasnom nevhodnom územnom členení a insitnom rozhodovaní o investíciách do verejných služieb?
Nie je už čas prejsť na kvalifikovaný a odborne riadený územný rozvoj nášho mesta?
