Časť tretia – Štruktúry mesta a kvalita riadenia rozvoja
V otvorenej samospráve, ku ktorej sa naše mesto prihlásilo, neodmysliteľne patrí aj transparentnosť a riadenie rozvoja a rozhodovanie o investíciách na základe dát. Ak chceme zabezpečiť kvalitu života obyvateľov v mieste ich bydliska musíme mať dáta usporiadané podľa mestských častí, aby sme mohli adresne umiestňovať chýbajúce služby podľa demografickej a sociálnej štruktúry obyvateľov. V našom meste máme otvorené dáta len za celé mesto a demografické údaje máme aj po domoch a uliciach. Absentuje nám však kľúč k tomu, aby sme dáta vedeli usporiadať po vzájomne porovnateľných územných jednotkách. Občania tak nemajú transparentné informácie o deficitoch vybavenosti vo svojej mestskej časti, a nemajú ani relevantný podklad pre argumentáciu svojich potrieb a požiadaviek na chýbajúce služby.
Máme dobre vymedzené územné jednotky, aby sme v nich vedeli merať a navzájom porovnávať kvalitu života ich obyvateľov a správne sa rozhodovať o rozmiestňovaní verejných investícií?
Základnými územnými jednotkami mesta sú mestské časti (MČ), resp. časti mesta, ktoré sú vymedzené v rámci jednotlivých katastrov (k.ú.) nasledovne:
- k.ú. Banská Bystrica – MČ: Banská Bystrica, Uhlisko, Majer
- k.ú. Radvaň – MČ: Radvaň, Fončorda, Pršianska Terasa, Kráľová, Iliaš
- k.ú. Sásová – MČ: Sásová, Rudlová
- k.ú. Kostiviarska – MČ: Kostiviarska, Jakub
- k.ú. Uľanka – MČ Uľanka
- k.ú. Podlavice – MČ: Podlavice, Skubín
- k.ú. Kremnička – MČ: Kremnička, Rakytovce
- k.ú. Šalková – MČ Šalková
- k.ú. Senica – MČ Senica
Mesto Banská Bystrica leží na území deviatich katastrov a podľa súčasného štatútu mesta má 19 častí mesta. Z toho 11 z nich tvoria pôvodné obce, pričlenené do mesta a 8 má mestský charakter zástavby. Je zrejmé, že nemôžeme vzájomne medzi sebou jednotlivé mestské časti porovnávať z hľadiska štandardov vybavenosti. Každému je jasné, že nie sú navzájom porovnateľné mestské časti mesta s pôvodnými obcami – napr. Fončorda s Kremničkou.
Môžeme teda konštatovať, že súčasne vymedzené časti mesta nie sú vhodné pre riadenie rozvoja a rozhodovanie o verejných investíciách na základe otvorených dát. Základným problémom je, že niektoré dáta sú spracované po urbanistických obvodoch a niektoré po mestských častiach a pritom tieto územné celky nie sú navzájom kompaktibilné. Mestské časti totiž nie sú vymedzené podľa urbanistických obvodoch (základných sídelných jednotiek – ZSJ) a preto sú dáta navzájom nepoužiteľné. Ideálne a správne členenie mesta je na ilustračnom obrázku.
Aké územné jednotky by teda boli vhodné pre kvalitné riadenie a rozhodovanie?
Tu si pomôžeme urbanistickou typológiou. Veľké mestá, medzi ktoré patrí aj Banská Bystrica, sa členia – na mestské obvody, tie na mestské štvrte a tie na mestské okrsky. Z hľadiska ich funkcie ich môžeme členiť na obytné, priemyselné a polyfunkčné.
Čo môžeme považovať v meste Banská Bystrica za mestské štvrte – vzájomne medzi sebou porovnateľné? Určite môžeme identifikovať 4 základné mestské štvrte – 2 obytné – sídliská Fončorda a Rudlová-Sásová a dve polyfunkčné – Centrum, zložené z mestských častí Banská Bystrica, Uhlisko a Majer a Radvaň-Kráľová, zložené s mestských častí Radvaň, Pršianska Terasa a Kráľová. Tieto mestské štvrte by sa mali vnútorne členiť na okrsky – ideálne s veľkosťou školského okrsku, minimálne s veľkosťou spádového obvodu materskej škôlky.
Z pohľadu pričlenených obcí, ktoré majú prevažne vidiecky charakter, by nebolo správne hovoriť o nich ako mestských okrskoch a určite by bolo vhodnejšie ich nazvať miestne časti – aj vzhľadom k tomu, že nie sú súčasťou mestských štvrtí. V rámci týchto okrskov a v rámci miestnych častí by mali fungovať občianske rady, ako najnižšie štruktúry samosprávy. Mestské okrsky sa ďalej členia na bloky. Bloky sú najmenšou územnou jednotkou a sú základnou stavebnou jednotkou komunity, kde by obyvatelia mali výrazne participovať na tvorbe svojho prostredia s cieľom rešpektovania ich požiadaviek a potrieb.
A ako by mali byť vymedzené mestské obvody? Každá mestská štvrť by mala byť jadrom mestského obvodu. Mestský obvod by sa skladal z mestskej štvrte a miestnych častí. Mali by sme tak 4 mestské obvody, v súlade so súčasným členením na mestské časti:
- východný, zložený s mestskej štvrte Centrum a miestnych častí Senica a Šalková
- severný, zložený s mestskej štvrte Rudlová-Sásová a miestnych častí Jakub, Kostiviarska a Uľanka
- západný, zložený s mestskej štvrte Fončorda a miestnych častí Podlavice a Skubín
- južný, zložený s mestskej štvrte Radvaň-Kráľová miestnych častí Kremnička, Rakytovce a Iliaš
Takto by sa vytvorili územné jednotky, ktoré by sa navzájom mohli medzi sebou porovnávať z hľadiska štandardov vybavenosti (školy, škôlky, sociálna a zdravotná starostlivosť, ihriská, parkoviská, zeleň…). Podľa týchto územných jednotiek, vytvorených na základe urbanistickej typológie, by sa usporiadali otvorené dáta a tak by vznikol základ pre objektívne, transparentné a spravodlivé rozhodovanie o verejných investíciách. Eliminovali by sa tak rôzne lobistické záujmy a obyvateľom by sa zaručil rovnaký štandard vybavenosti a teda aj kvality ich života.
Každý mestský obvod by mal svoj Výbor mestských častí zložený z poslancov bývajúcich v mestskom obvode a z predsedov občianskych rád, ktoré by otvorené dáta mohli využívať pre svoje argumentovanie o potrebách verejných investícii voči štandardom v iných územných jednotkách. Zároveň by výbory v spolupráci s občianskymi radami rozhodovali aj o využití pridelených finančných prostriedkov na svoje kultúrno-spoločenské a investičné aktivity. Každý poslanec, člen výboru zvolený v danom obvode, by mal patronát a gesciu nad minimálne jednou občianskou radou. Ideálnym riešením by bolo, ak by každý výbor mal aj prideleného svojho zamestnanca mesta, ktorý by prenášal požiadavky výboru a občianskych rád na jednotlivé odborné útvary MsÚ a nemuseli by tak poslanci robiť poštárov.
Podrobná typológia a jasné vymedzenie územných jednotiek výrazne napomôžu aj identifikácii obyvateľov s miestom svojho bydliska. Každý bude vedieť, v ktorom mestskom obvode, v ktorej mestskej štvrti a v ktorom mestskom okrsku, resp. miestnej časti býva. To má veľký význam v budovaní identity a lokálpatriotizmu, čo je veľmi dôležité ako pre komunitný rozvoj, ale aj pre rozvoj mesta. Teraz v tom obyvatelia, ale ani úradníci a poslanci nemajú celkom jasno. Napr. komunitné centrum v mestskej časti Rudlová sa nazýva Komunitné centrum Sásová… to určite neposilňuje našu identitu.
