Čakajú nás nové vážne výzvy – zmena klímy, demografie, ceny energií a potravín, udržateľná mobilita, zelená ekonomika, uhlíkova neutralita… Mnohí z nás si to neuvedomujú, mnohí sa s tým nestotožňujú, mnohí to aj úplne ignorujú a pár nadšencov hľadá inovatívne riešenia a prístupy. Je jasné, že Slovensko svoje záväzky nedokáže splniť, ak sa do toho aktívne nezapoja aj samosprávy.
Čo tieto nové výzvy pre mesto znamenajú?
V prvom rade si treba uvedomiť, že 90% uhlíkovej stopy tvorí v našom meste doprava a budovy a to v pomere 1:1. Takže hlavný dôraz musíme klásť na znižovanie automobilizácie, znižovanie energetickej náročnosti, efektívne a neškodné vykurovanie budov a na zvyšovanie podielu zelene. Je to určite dlhodobý proces, výsledky sa hneď neprejavia a preto treba začať čím skôr.
Dnes si to dostatočne neuvedomujeme, čo presne to do nášho života prinesie. A máme dve možnosti – buď sa na to dobre pripravíme a zvládneme to bez komplikácií, alebo to ignorujeme, či budeme proti tomu bojovať a nakoniec nás to zaskočí nepripravených, a zmarí to plnenie našich cieľov. Výhodou je, že všetky tieto nové výzvy sú zahrnuté v podporných nástrojoch Európskej únie a stali sa aj súčasťou nášho národného implementačného nástroja Program Slovensko a prostredníctvom neho aj lokálnej integrovanej územnej stratégie udržateľného mestského rozvoja nášho mesta. To znamená, že realizácie zmien na tieto výzvy bude v našom meste uskutočniteľnejšia a znesiteľnejšia.
Možno si to nechceme pripustiť, alebo o tom vôbec neuvažujeme, ale je to aj v našich rukách nielen v rukách Mesta. Jedná sa o zmenu našich zaužívaných návykov a spôsobu života. A preto aby sme ten spôsob života mohli zmeniť, musí nám samospráva vytvoriť vhodné podmienky. Na to máme v meste dva hlavné nástroje – je to územný plán a program rozvoja.
Program rozvoja sa práve ukončuje, no nie celkom dostatočne využíva možnosti vonkajších zdrojov na realizáciu opatrení súvisiacich s novými výzvami. Súvisí to predovšetkým s nedostatočným zapájaním partnerov a verejnosti do spolupráce pri jeho tvorbe. Mesto totiž bez sociálno-ekonomických partnerov samo nie je schopné zvládnuť tieto nové výzvy.
Pri tvorbe nového územného plánu musíme skĺbiť dva hlavné princípy – princíp miestnych a vonkajších expertov a princíp zdola nahor. Oba sú úzko prepojené a previazané. Miestni experti sú tí miestni ľudia, ktorí dobre poznajú miestne podmienky a vzťahy a vedia zadefinovať potreby obyvateľov. Vonkajší experti sú odborníci, ktorí poznajú metodiky, pravidlá, možnosti a limity riešenia a zdroje financovania. Tento potenciál vieme efektívne využiť, keď začneme územný plán tvoriť zdola participatívnou metódou. Nedokážeme ho efektívne využiť na celomestskej centrálnej úrovni, lebo nám uniknú detaily potrebné pre kvalitu života obyvateľov v jednotlivých lokalitách. S tým súvisí aj stanovenie regulatívov po územných celkoch a nie centrálne za celé mesto. Je to v priamej súvislosti aj s potrebou formovanie nových územných celkov na teritoriálnom princípe – okrsok, mestská štvrť, mestský obvod. Cieľom je vytvorenie vzájomne porovnateľných celkov, kde sa dajú merať a vyhodnocovať štandardy vybavenosti. To má priamy súvis, jednak na plánovanie verejných investícií na základe dát a jednak aj na budovanie mestských okrskov s pešou dostupnosťou základnej občianskej vybavenosti. (p. obrázok – okrsky na Fončorde).
Jadrom a centrom spoločenského a kultúrneho života okrsku je škola. Poskytuje okrem vzdelávania aj možnosti všestrannej záujmovej činnosti a športu pre všetky vekové kategórie obyvateľov danej komunity v takom rozsahu, aby nik z okrsku nemusel za službami odchádzať. Naopak, do školy dochádzajú učitelia ĽŠU, cvičitelia, animátori a tréneri. Služby verejnosti sa prispôsobujú demografickej štruktúre obyvateľov. Každý okrsok má dostupnú zástavku MHD a tak obyvatelia nemusia využívať autá na rozvoz detí po rôznych školách, krúžkoch a tréningov a sami môžu využívať MHD na cestu do práce, prípadne za vyššími službami (nemocnica, divadlo, kultúrne, športové a iné podujatie…)
To znamená, že úlohou mesta je pre takýto životný štandard zabezpečiť novú organizáciu územného členenia, základné služby pre potreby územných komunít, novú organizácie automobilovej dopravy a kvalitný a dostupný systém verejnej a nemotorovej dopravy. Aby to bolo adresné je to potrebné tvoriť zdola za účasti verejnosti. V Bratislave už vymysleli systém ako sa proces plánovania dá urýchliť – mohli by sme sa inšpirovať – a do roku 2028, vypracovať takéto podklady „zdola“ pre nový územný plán.
Určite účasť verejnosti na územnom pláne mesta ako celku, ako ukazuje prax a skúsenosti, je neefektívna a neúčinná. Taký náročný dokument je pre širokú verejnosť nezrozumiteľný.
