Prv než pristúpime k tvorbe územných plánov prístupom zdola za účasti verejnosti, zopakujeme si základnú urbanistickú abecedu mesta, ktorú tvoria: obytný blok, obytný okrsok, mestská štvrť , mestský obvod a miestna časť… Dôvody prečo je potrebné takéto územné členenie mesta boli popísané v :  https://bbonline.sk/blog/urnanizmus-3/  Teraz si povieme akú majú úlohu, poslanie, funkciu a význam pre zabezpečovanie dostupnosti verejných služieb a kvality života obyvateľov.

Obytný blok je tvorený bytovými domami, ktoré vytvárajú spoločný poloverejný priestor, ktorý slúži len obyvateľov bloku. Je najmenšou územnou urbanistickou jednotkou a jeho obyvatelia tvoria základnú občiansku komunitu, ktorá je participantom pri tvorbe verejných priestorov.  Počet obyvateľov obytných blokov sa môže pohybovať od 500 do 2000 a závisí od druhu a spôsobu zástavby a nie vždy, hlavne pri panelákovej výstavbe, sa dá blok dobre identifikovať.

Z urbanistického hľadiska platia nasledovné základné princípy tvorby prostredia obytného bloku:

  • doprava je vedená po obvode, vrátane parkovania a stojísk pre kontajnery na odpad,
  • vnútroblok slúži pre relaxáciu, oddych a voľný čas obyvateľov bloku podľa ich demografickej a sociálnej štruktúry na základe nimi zadefinovaných požiadaviek a potrieb,
  • obytný blok musí mať autobusovú zástavku v 5-7 minútovej pešej dostupnosti.

Nie vždy je možné parkovací dom umiestiť na okraji bloku, ale vtedy je potrebné dbať aby mal zelenú strechu i zelené fasády

Odporúčané základné vybavenie vo vnútrobloku:

  • zeleň s fontánkou – parčík, lavičky, osvetlenie, záchyt dažďovej vody – dažďové záhrady,
  • detské ihrisko a ihriská pre všetky vekové kategórie, dostupné i pre hendikepovaných, priestor pre stretávanie spoločné pikniky, či  pre spoločenské a komunitné aktivity (môže byť v bytovom dome).

Do veľkých vnútroblokov je možné umiestniť aj jasle, materskú škôlku, prípadne aj iné zariadenie potrebné pre danú komunitu – napr. telocvičňu. Každý blok by mal mať aspoň jeden parkovací dom s kapacitou 200-300 aut, resp pre min. 30%  potreby parkovania.

Bolo by vhodné, ak by každý blok mal svoju komunitnú radu a spoločne so správcami bytových domov by riešili aj obnoviteľné zdroje energie.

Obytný okrsok je tvorený obytnými blokmi a plochami rodinných domov. Je to základná plánovacia  územná jednotka princípu 10 (resp. 15) minútového mesta a zabezpečuje služby dennej potreby v pešej dochádzkovej vzdialenosti. Počet obyvateľov  je 5-7.000. Základným znakom okrsku je základná škola.

Odporúčaný rozsah základnej vybavenosti (okrem vybavenosti blokov):

  • materská škôlka, základná škola, multigeneračné športové ihrisko,
  • základná lekárska starostlivosť – obvodný lekár, gynekológ, piadiater, zubár a lekáreň, ,
  • priestor pre stretávanie a kultúrne a spoločenské aktivity a voľný čas,
  • nákupné stredisko a základné služby – stravovanie, holič, kaderník.

Pri menších okrskoch, ktoré majú v blízkom susedstve základnú školu, alebo sú vo výstavbe (napr. Pršianska Terasa), škola nemusí byť. To isté platí aj pre miestne časti, ktoré sú vlastne tiež z urbanistického hľadiska ucelenými okrskami. Ich sortiment základnej vybavenosti je závislý od počtu a potrieb obyvateľov. Okrem toho sa môžu v obytných okrskoch nachádzať aj zariadenia celomestskej vybavenosti ako aj úrady štátnej správy a výrobné zariadenia a administratívne prevádzky, či zariadenia vyšších služieb nadmestského významu (napr. domov dôchodcov, múzeá, stredné školy, internáty …).

V každom okrsku treba okrem kapacít občianskej vybavenosti sledovať a štandardy zelene a parkovania. Kapacity vyššej vybavenosti a výroby sa do štandardov okrsku nezarátavajú.

Je vhodné a ideálne, aby každý okrsok mal svoju občiansku radu ako najnižšiu jednotku miestnej samosprávy, ktorá nielen rozvíja komunitný život, ale aj gestoruje participatívny proces tvorby územných plánov obytného okrsku. V občianskej rade by mali byť zastúpené všetky komunitné rady.

Mestská štvrť – mestské štvrte tvora jadro koncentrovaného mestského osídlenia mesta. Ak sa jedná o obytnú štvrť, by mala mať cca 20.000 obyvateľov a ak sa jedná o polyfunkčnú  môže mať aj menej a mali by ju tvoriť minimálne tri obytné okrsky.  Každá mestská štvrť by mala mať svoje vybavenostné centrum a verejný park mestskej štvrte. Poznávacím znakom mestskej štvrte je pošta, lokalizovaná v centre mestskej štvrte.

Odporúčaná vyššia občianska vybavenosť v mestskej štvrti:

  • odborní lekári, röntgen, sono, MR (poliklinika)
  • klub dôchodcov, komunitné centrum,
  • kultúrno-spoločenské zariadenie, kostol, centrum voľného času
  • špecializované ihriská a športoviská, napr. pumpark, bikros, skeiting a pod.
  • pošta, špecializované predajne a servisné služby

V polyfunkčných mestských štvrtiach môže podiel výrobných skladových a administratívnych prevádzok, ale aj zariadení celomestskej a vyššej občianskej vybavenosti presahovať podiel obytných okrskov. Preto sa ani ich kapacity nerátajú medzi štandardy vybavenosti mestských častí – bilancujú sa len v rámci celého mesta.

Občiansky a komunitný život by mala organizovať Rada mestskej štvrte zložená zo zástupcov občianskych rád a poslancov, v spolupráci s občianskymi radami. Jej sídlom a miestom pôsobenia je komunitné centrum mestskej štvrte.

Mestský obvod sa skladá z mestskej štvrte a miestnych častí, ktoré tvoria pôvodné obce. Každý mestský obvod by mal mať gymnázium a aspoň jednu strednú odbornú školu. Poznávacím znakom mestského obvodu je futbalové ihrisko (štadión), na ktorom sa hrajú súťažné zápasy.

Koordináciu a rozpočet investičných a kultúrno-spoločenských akcií zabezpečuje Výbor mestských častí mestského obvodu, zložený z poslancov, predsedov občianskych rád miestnych častí, zástupcov Rady mestskej štvrte a zástupcov podnikateľskej, prípadne i akademickej obce, resp. strednej odbornej školy.  Výbory nahrádzajú činnosť Komisie mestského zastupiteľstva pre mestské časti.

Zhrnutie

Takéto usmernenie vhodného vybavenia jednotlivých štruktúr územného členenia umožni Mestu zisťovať štandardy jednotlivých druhov vybavenosti a ich deficity po merateľných a navzájom porovnateľných mestských celkov. Na základe týchto zistení môže efektívne rozmiestňovať verejné investície a chýbajúce kapacity tam, kde absentujú. Zverejnenie týchto údajov umožní verejnú kontrolu štandardov vybavenosti a pomôže aj obyvateľom zorientovať sa v súčasnej kvalite života v jednotlivých okrskoch, mestských štvrtiach, či obvodoch  a samotní obyvatelia, alebo priamo aj delegované nižšie stupne miestnej samosprávy sa môžu dožadovať  doplnenia chýbajúcich štandardov tak, aby všetci obyvatelia mali zabezpečenú rovnakú dostupnosť a kvalitu verejných služieb a teda aj rovnakú kvalitu života, v každom mieste bydliska.

Mesto by malo teda v prvom rade v spolupráci s občianskymi radami sformovať vymedzenie blokov a okrskov, následne vyčísliť potreby a prebytky kapacít ich vybavenia.  Potom by mala nasledovať participatívna tvorba plánov rozvoja jednotlivých okrskov ako podkladov pre ich územné plány, resp. územné plány mestských štvrtí. Toto je cesta tvorby územných plánov pre potreby ľudí – zdola. Nie je to proces na jedno volebné obdobie, je to dlhodobá systematická cesta, ktorú je potrebné naštartovať čím skôr.

Na priloženom obrázku ja možný príklad funkčného usporiadanie mestskej štvrte Fončorda

 

 

Autor blogu:

Peter Rusnák

Som hrdý Radvančan - už 40 rokov a preto i prídomok Radvanský. Som architekt-urbanista, pracoval som v oblasti územného plánovania a postupne som sa reprofiloval na particiaptívneho plánovača v územnom a regionálnom rozvoji. Angažujem sa aktívne vo veciach verejných na úrovni Slovenska, kraja i mesta.