Basketbalistky banskobystrickej Slávie čaká vrchol sezóny. Už v sobotu 25. marca nastúpia v Ružomberku na prvý zápas semifinálovej série play-off extraligy proti domácemu MBK. Pri tejto príležitosti sme v spolupráci s BB FM rádiom vyspovedali Zuzanu Žirkovú, trénerku bystrických púm, ktorá sa rozrozprávala aj o jej cieľoch v klube, živote v Bystrici, špecifikách ženského basketbalu, mládeži či o tom, ako sa jej páčilo na hokeji.
Ako sa vám tu v Banskej Bystrici zatiaľ žije?
Veľmi príjemne. Je to príjemné mesto, spoločenské mesto a hlavne, športové mesto, čo je pre mňa veľmi podstatné. Z toho dôvodu som aj prijala výzvu sem prísť, pomôcť bystrickému basketbalu. Musím povedať aj takú jednu lichôtku, že celkom rýchlo som zabudla na Košice.
Máte tu nejaké obľúbené miesta?
Samozrejme. Keďže mám rodinu a máme aj psa, tak veľmi často chodíme na Urpín, kam to mám z domu blízko. Mám tam krásny výhľad na celú Banskú Bystricu. Rada ale objavujem aj nové miesta, je tu ešte veľa toho, čo môžem objavovať.
Aké boli Vaše prvé dojmy, keď ste prišli do Slávie?
Vedela som, ale aj nevedela, čo mám čakať. Niektoré momenty ma samozrejme prekvapili, ale prišla som sem pomôcť klubu a niečo zmeniť. Myslím, že sme na celkom dobrej ceste. Väčšina z nás to už pochopila. Verím, že sa nám to podarí – prilákať ľudí, aby mali radi ženský basketbal.
Čo Vás prekvapilo?
Bolo tam veľa prekvapení a ešte stále ma niečo prekvapuje. Ja som ale už toho zažila v živote veľmi veľa, aj v tom športovom. Dokážem sa veľmi rýchlo adaptovať na podmienky, ktoré tu sú, a som tu za účelom ich meniť. To znamená, že keď sú nejaké problémy a nedostatky, tak nemám problém ich odstrániť a niečo meniť. Zatiaľ sa nám to celkom darí.
Chcela by som tu ostať dlhšie a pracovať aj s mládežou
Čiže ste sem prišli aj za účelom dlhodobej, koncepčnej práce a nie len za krátkodobým úspechom?
Nie všetko záleží odo mňa, ale ja by som tu chcela ostať dlhšie a pracovať koncepčnejšie aj s mládežou, lebo je tu veľmi veľa talentovaných detí. Ako som aj povedala, Bystrica je športové mesto a má aj nejakú basketbalovú históriu. To tu treba vybudovať, treba naučiť deti znova chodiť na basketbal a tešiť sa zo športu, pretože basket ako kolektívna hra buduje spoločnosť aj daného človeka.
No a ďalšie zvučné meno, ktoré do banskobystrickej Slávie prišlo, je reprezentantka Žofia Hruščáková. Vy ste už hovorili, ako sa to celé podarilo, že ste mali na jej príchode veľkú zásluhu práve Vy. Takže tie Vaše kontakty budete chcieť využívať aj naďalej a pokúsiť sa sem pritiahnuť aj vysoko kvalitné slovenské hráčky?
Treba využiť a použiť všetko, čo sa dá. Verím, že práve to moje meno je na Slovensku dostatočne silné a vzťahy, ktoré som nadobudla, viem zúročiť. Ono sa to naozaj potvrdilo. Normálna komunikácia ešte stále funguje a keď príde vzájomná dohoda, tak príde taký typ hráčky, akou je Žofi Hruščáková. Vstúpila do haly a na prvom tréningu bolo hneď vidno, kde sú jej kvality. Verím, že to potvrdíme aj v najbližších zápasoch, ktoré nás čakajú. Teším sa na ďalšiu spoluprácou s ňou.
Na Slovensku potrebujete aj legionárky, ak chcete dosiahnuť nejaký úspech a preraziť aj v Európe. V tejto sezóne sa v Slávii urobila legionárska obmena. Začnime tým triom, ktoré tu sezónu začalo. Prečo Milica Deura, Iggy Allen a Jovana Mandič postupne jedna po druhej opustili káder Slávie? Nedávali tímu tú kvalitu, ktorá sa od legionárok očakáva?
Začiatok sezóny bol pre ne celkom úspešný, keď postúpili do Eurocupu. Tie následné zápasy ale ukázali, že ich kvalita naozaj nie je na takej úrovni, akú by sme si predstavovali, poprípade bola zle spojená s ich osobnostným nastavením. Hlavne kvôli tomuto bola dôležitá zmena, aby sme spojili kolektív, zahraničné hráčky so slovenskými.
Namiesto nich prišli zámorské posily – Ruth Sherrill, Lindsey Pulliam a Ceejay Nofuente. Spokojnosť?
V období, keď som prišla, bol prázdny trh. Bolo veľmi ťažké zohnať hráčky, ale opäť mi pomohla moja basketbalová história. Oprášila som kontakty, ale dôležité bolo získavať informácie ohľadom ich osobnosti v spojení s hráčskou vyspelosťou. Na úroveň slovenskej ligy prišli tri kvalitatívne celkom dobré hráčky. Takže ja som spokojná. Kolektív sa veľmi zmenil a z môjho pohľadu to funguje. Na rozbeh je to vynikajúce. Momentálne sa pripravujeme na budúci ročník. Tím sa výrazne obmení, ale chcem v ňom zachovať slovenské hráčky, aby sme pokračovali v spoločnej kontinuite medzi bystrickými mladými hráčkami v spojení so skúsenejšími slovenskými hráčkami a doplnili to o zahraničné hráčky, pretože keď chcete konkurovať Európe, nemáte inú možnosť. Spolupráca medzi nimi dáva obom stranám niečo. Slovenským hráčkam to samozrejme dáva to, že sa môžu potiahnuť vyššie, že im to ukáže iný spôsob basketbalu, ktorý doteraz nemali šancu zažiť. A zase naopak, aj tým zahraničným hráčkam to dáva možnosť ukázať tým mladým, kadiaľ môžu ísť.
Prejdime teraz už k samotnému play-off, ktoré práve prebieha. Podľa očakávania ste hladko vyradili nováčika CBK Košice. Tie dva zápasy splnili svoj účel?
Jednoznačne áno. Po Federálnom pohári sme dostali do zápasov aj mladé hráčky, ktoré získali ďalšie skúsenosti, čo bolo dôležité, aj keď v tom druhom zápase som sa už snažila, aby sme sa udržali v tempe, pretože tých zápasov nie je veľa. Snažili sme sa skombinovať priestor pre všetky hráčky a teraz nás už čakajú tie najdôležitejšie zápasy sezóny.
Teraz vás čaká Ružomberok, ktorý už nemá vo svojom tíme toľko legionárok ani reprezentantiek ako v minulej sezóne. Napriek tomu je to stále Ružomberok. Ten Ružomberok, ktorý dvakrát Sláviu v tejto sezóne porazil. Je tam reprezentačný tréner Juraj Suja. V Ružomberku to basketbalom žije, atmosféra je tam výborná, čiže asi veľmi náročný a pre bystrických fanúšikov atraktívny súper…
Ukázali na začiatku sezóny, že naozaj majú tú silu. Ružomberok ako celok je veľmi silný, aj s tou svojou históriou, ktorá tomu pomáha. Je to basketbalové mesto a hrať tam je veľmi náročné. Podpora fanúšikov je tam veľmi silná a play-off je špecifické v tom, že môže byť odlišné od celej sezóny. Ja verím, že sa pripravíme aj po taktickej stránke tak, aby sme to zvládli. Bude to hlavne o nás. Nebude rozhodujúce o koľko bodov, ale výhra hoc aj o bod je výhra, a to nám bude stačiť. Nevyužili sme možnosť preskočiť ich na druhom mieste a zabezpečiť si výhodu domáceho prostredia v možnom rozhodujúcom zápase, takže to musíme zvládnuť hneď od začiatku a ukázať, kde je naša sila.
Dokážem vycítiť na babách, že sa niečo deje
Ako by ste charakterizovali seba ako trénerku?
Hodnotiť by to mali asi iní… Nie je to so mnou jednoduché, ale keď hráčky pochopia jednu cestu, ktorú sa snažím preferovať, tak sa im to všetkým vráti. Ja som len ich zrkadlo. Keď robia to, čo majú, tak tú spätnú väzbu vždycky dostanú. Som k nim veľmi otvorená. Nemám problém sa s nimi porozprávať o hocičom, pretože povedzme si pravdu, ženský kolektív je viac o psychológii a mentálnom nastavení. Je to veľmi dôležité a nechcem to zanedbať.
Vaša zverenkyňa Ruth Sherrill nám v rozhovore povedala, že vašou výhodou je to, že ako žena viete hráčkam lepšie porozumieť a zároveň ste ženský basketbal hrali na vysokej úrovni, takže tie skúsenosti môžete hráčkam odovzdať. Je to tak?
Ja som v tej šatni zažila už naozaj všetko možné a dokážem vycítiť na babách, že sa niečo deje, že kolektív nie je v poriadku, že jedna na druhú je urazená, že tá je urazená… Takže to sú také malé, ale dôležité veci, ktoré viem vycítiť a potom aj vyriešiť.
Ako to riešite, keď je hráčka urazená?
Vždy som bola úprimná a treba si povedať, čo máte na srdci. Pre niektoré to môže byť urážlivé, ale stále je to lepšia cesta, ako chodiť okolo seba a vytvárať zlú atmosféru, lebo potom to škodí všetkým, takže ja som vždy za úprimnosť.
Basketbalová Banská Bystrica je známa aj výchovou mládeže. Vždy tu hrávalo veľa odchovankýň a mladé hráčky tu dostávali veľký priestor. Je to aj váš záujem, rozvíjať tie mladé hráčky, aby raz boli napríklad aj v reprezentácii a živili sa basketbalom?
Samozrejme. Ja som si prešla aj mládežníckym basketbalom, takže viem, o čom to celé je. Je to dôležitá súčasť športu, a to pre samotné deti, ale aj pre celú spoločnosť. Bystrica je basketbalové mesto, akurát to nebolo divácke basketbalové mesto. Aj cez deti sa to dá zmeniť, lebo keď prídu deti, tak prídu aj rodičia. Treba ukázať, že športovať sa dá v každých jedných podmienkach. Myslím si, že deti chcú veľmi športovať, takže im v tom treba pomôcť.
Veľa aj veľmi talentovaných mladých hráčok skončí po čase s basketbalom a ide študovať alebo pracovať, lebo nemajú istotu, že sa budú basketbalom živiť. Dá sa s tým niečo robiť?
Basket na Slovensku je momentálne vo veľkom útlme, takže ja sa im vôbec nedivím, že dajú prednosť štúdiu, lebo povedzme si pravdu, koľko majú vzorov na Slovensku momentálne tie dievčatá? Práve aj preto je dôležité, aby bolo toto ženské družstvo teraz úspešné. Deťom je jedno, či je to reprezentantka. Pre deti je to osobnosť, ktorá hrá v ženskom tíme, a je to pre ne niečo navyše, je to pre ne niečo motivujúce. Bolo to vidieť napríklad aj cez víkend, keď sme s mojou dcérou, ktorá hrá tiež basket, doniesli naše legionárky na ich zápas a mali ste vidieť to nadšenie. Všetci sa s nimi chceli fotiť, všetci boli nadšení z toho, že vôbec prišli na detský basket. Pre tie deti je veľmi dôležité, aby vedeli, že majú svoje vzory.
V Bystrici ľudia chodia primárne na hokej a futbal. Prečo by fanúšik, ktorý chodí na šport, ale nie na ženský basketbal, mal prísť? Čo je na ženskom basketbale to najatraktívnejšie?
Atraktivita tých žien… (smiech) Samozrejme, je to úplne iné ako mužský basket, ale ja si myslím, že tam je stále čo vidieť. Je tam neskutočná bojovnosť a už aj taktická vyspelosť sa v ženskom baskete ukazuje. Keď sa k tomu pridajú diváci, tak tam vznikne neuveriteľne silná atmosféra pre obidve strany. Či už pre nás ako tím, ktorému to pomáha a ťahá nás to ďalej, alebo pre fanúšikov, pre ktorých je to spoločenský zážitok. Verím, že v stredu si diváci nájdu cestu do haly a v hojnom počte nás prídu povzbudiť, lebo my to naozaj potrebujeme. Rady by sme každého jedného človeka, ktorý príde, ocenili víťazstvom.
Keby prišli fanúšikovia z hokeja, bol by to neuveriteľný zážitok
Návštevnosť na vašich zápasoch oproti minulej sezóne výrazne stúpla, čiže toto vás zrejme teší, že ten záujem o ženský basketbal v Bystrici narastá…
Samozrejme, že ma to teší. Je tam vidno nadšenie tých detí, stále pribúdajú noví a noví fanúšikovia. Keď som do Bystrice chodila s Košicami, tak tu boli na baskete len rodičia a pár ľudí. O to krajšie je teraz pozerať sa z lavičky na plnú tribúnu. Verím, že sa naučia chodiť, a že dokážeme niekedy naplniť aj tie bočné sektory, lebo to by bola veľmi pekná spätná väzba našej roboty.
A keď to otočíme, máte aj vy nejaký iný obľúbený šport, ktorý si rada pozriete?
Ja vôbec nemám problém pozrieť si akýkoľvek šport, či už futbal, hokej… Ja milujem pozerať cez zimu lyžovanie a biatlon, takže to sú športy, ktoré si v televízii vždy pozriem. A keď mám možnosť, tak si idem pozrieť aj hokej naživo. Už som bola aj na bystrickom a samozrejme, tiež im držím palce, aby postúpili v play-off čo najďalej.
A čo teda hovoríte na zážitok zo zápasu baranov?
Keď je plná hala, tak sa im hrá určite lepšie a ťahá ich to dopredu. Takže aj oni potrebujú tých divákov, tam je tá atmosféra búrlivejšia ako u nás. Aj Ružomberok má ultrafans, takže keby fanúšikovia z hokeja prišli povzbudiť ešte aj nás, tak by to bol neuveriteľný zážitok. Bystrickým hokejistom veľmi držím palce. Keď majú plnú halu, tak tá atmosféra je naozaj vynikajúca.
Basketbalistky banskobystrickej Slávie čaká semifinálová séria play-off proti Ružomberku, ktorá sa hrá na tri víťazné zápasy. Ten prvý odohrajú bystrické pumy v sobotu v Ružomberku. Domáci zápas bude hrať Slávia v stredu 29. marca o 18.00 h v ŠH Dukla na Štiavničkách. Vstupenky si môžete kúpiť v predpredaji na tomto odkaze.
Rozsiahly rozhovor sme pripravili v spolupráci s BB FM rádiom. Zvukový záznam celého rozhovoru si môžete vypočuť na tomto odkaze.
