Ak niekto čo i len trocha sleduje, čo sa u nás v meste deje, určite si všimol, s akou intenzitou sa regionálny spravodajský portál bystricoviny.sk kriticky venuje v poslednom čase Banskobystrickej alternatíve a jej členom: Pirošík, Katreniak.
Čo je Banskobystrická alternatíva?
Banskobystrická alternatíva, v skratke BBA, na svojej stránke uvádza, že vznikla v roku 2005 ako platforma lokálpatriotov, pozostávajúcich z niekoľkých mestských poslancov, odborníkov a občianskych aktivistov, ktorých spája láska k mestu Banská Bystrica.
Od roku 2006 pôsobí BBA aj v Mestskom zastupiteľstve, a to ako klub nezávislých poslancov. Vo volebnom období 2006 – 2010 reprezentovalo BBA šesť poslancov a v rokoch 2010-2014 to bolo sedem poslancov.
V komunálnych voľbách v novembri 2014 bolo za BBA zvolených deväť poslancov: Vladimír Pirošík, Matej Bučko, Milan Lichý a Tomáš Štrba za Sásovú – Rudlovú. Viera Dubačová a Pavol Katreniak sú poslancami za volebný obvod Centrum-Uhlisko-Šalková. Ľudmila Priehodová, Hana Kasová a Lucia Skokanová boli zvolené vo volebnom obvode Fončorda – Radvaň- Pršianska terasa – Rakytovce – Kremnička -Iliaš.
S kritikou BBA začal v župnej kampani už Ivan Saktor
Bývalý primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor sa počas minuloročnej župnej kampane, v ktorej kandidoval na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, opakovane vyslovoval kriticky na adresu členov Banskobystrickej alternatívy. Počas predvolebnej diskusie na RTVS 2 na ich adresu dokonca povedal: „…to je pani Dubačová, pani Priehodová, to je Banskobystrická alternatíva, s ktorou ja mám svoju skúsenosť ako primátor Banskej Bystrice. Je to deštrukčná suita, ktorá torpédovala všetko…“
Čierny utorok v dejinách Banskej Bystrice
Jedným z dôvodov, prečo bývalý primátor Ivan Saktor nemôže prísť ľuďom z BBA na meno, je pravdepodobne aj tzv. čierny utorok. V utorok 4. decembra 2007 Mestské zastupiteľstvo schválilo odpredaj balíka nehnuteľností, ktorý nebol vopred ohlásený a celý odpredaj sa udial narýchlo.
Podľa poslancov BBA malo mesto Banská Bystrica prísť týmto odpredajom až o 3,5 milióna eur, ktoré predstavujú rozdiel medzi predajnou cenou, teda tou za ktorú Mesto nehnuteľnosti predalo, a medzi reálnou, teda trhovou cenou nehnuteľností, ktorá bola v skutočnosti oveľa vyššia. BBA si v tejto súvislosti vtedy nechala vypracovať nezávislé posudky od troch realitných kancelárií, ktoré tiež potvrdili, že mestský majetok bol počas tzv. čierneho utorka predaný hlboko pod trhovú cenu.
Odpredaj sa uskutočnil tak, ako by to už dnes nebolo možné: Bez predchádzajúceho zverejnenia na webovej stránke Mesta, vopred vybraným záujemcom, bez verejných súťaží a celý odpredaj odsúhlasilo Mestské zastupiteľstvo len jedným hlasovaním o všetkých majetkoch naraz. V súčasnosti už zákon takýto postup nedovoľuje.
Mesto takýmto spôsobom vtedy predalo napríklad kino Urpín, gotický dom na Nám. SNP č.14, pozemky na Hronskom predmestí, na Námestí slobody, na Slnečných stráňach, v Radvani.
Poslanci BBA následne listom požiadali primátora mesta Ivana Saktora o nepodpísanie uznesenia Mestského zastupiteľstva týkajúceho sa tohto nevýhodného odpredaja majetku mesta. Bez podpisu primátora by totiž došlo k pozastaveniu výkonu predmetného uznesenia Mestského zastupiteľstva a odpredaj by sa tak nemohol uskutočniť. BBA ako dôvod na nepodpísanie uznesenia uviedla to, že podľa odhadov nezávislých realitných kancelárií je hodnota mestského majetku minimálne 300 miliónov korún, pričom MsZ predmetný majetok predalo za 180 miliónov korún. Ivan Saktor žiadosti BBA ale nevyhovel a uznesenie podpísal. Týmto aktom už nevýhodnému odpredaju nestálu nič v ceste.
Aby sme mali predstavu, o aké rozdiely v cenách metských nehnuteľností išlo, tak budem citovať metského poslanca Vladimíra Pirošíka, jeho slová sú z januára 2008: „ Hodnota objektu gotického domu na Námestí SNP 14, ktorý mesto odpredalo firme Vodný hrad za 16,5 milióna korún (548 -tisíc eur), odhadol jeden realitný agent minimálne na 20 miliónov (664-tisíc eur), pozemky železničnej stanice v Radvani, predané za 8,2 milióna (272-tisíc eur), dokonca minimálne na 30 miliónov korún (996-tisíc eur).“
Členovia Banskobystrickej alternatívy sa však nevzdali a obrátili sa aj na Najvyšší kontrolný úrad, ktorý vec odkázal na prokuratúru a tá ju určila do kompetencie hlavného kontrolóra. Plán činnosti hlavného kontrolóra však schvaľuje samotné Mestské zastupiteľstvo. Teda to isté zastupiteľstvo, ktoré nevýhodný odpredaj mestského majetku svojou väčšinou predtým schválilo. Asi nikoho neprekvapí, že to isté zastupiteľstvo, s výnimkou BBA, kontrolu nevýhodného odpredaja majetku neschválilo.
A všetko to napokon skončilo na Slovensku starým známym: „Skutok sa nestal.“ Poslanec Milan Lichý z BBA to zhodnotil nasledovne: „Vyše dva roky trvajúci kolotoč pokusov o nápravu sa tak skončil v začarovanom kruhu nevymožiteľnosti práva na Slovensku.“
Kto a ako počas čierneho utorka hlasoval?
Za hromadný odpredaj mestského majetku 4. decembra 2007 hlasovalo 23 poslancov (ide o hlasovanie číslo 23- Odpredaj, nájom majetku) z celkového počtu 31 mestských poslancov (pričom jeden poslanec bol neprítomný): išlo o členov vtedy najväčšieho poslaneckého klubu Smer-SD, SNS s jedným poslancom z ĽS HZDS, pridali sa ku nim poslanci z klubu SDKÚ-DS a Bystričan.
Aby sme boli konkrétni a spravodliví, tak by sme si mohli pripomenúť, kto menovite dňa 4. Decembra 2007 hlasoval ZA hromadný odpredaj mestského majetku (mená súčasných mestských poslancov sú zvýraznené – ja len, že keď idú tie voľby):
I. Al Khouri, A. Almasi, Martin Baník (toto meno ma tam prekvapilo, je to pán a bloger, ktorý sa zvykne občas kriticky vyjadrovať na adresu BBA), Peter Bielik, M. Bucek, J. Budaj, S. Čársky, Katarína Čižmárová (bývalý viceprimátorka), Jakub Gajdošík (súčasný prvý viceprimátor), J. Haško, M. Hlaváč, P. Hudec, R. Kazík, P. Lačný, Ľubica Laššáková (súčasná krajská predsedníčka strany Smer-SD), P. Mečiar, Ľubomír Motyčka, T. Novanský, L. Slobodník, Milan Smädo, J. Šulaj, Ladislav Topoľský, Martin Turčan (súčasný druhý viceprimátor).
PROTI nevýhodnému odpredaju mestského majetku dňa 4. decembra 2007 hlasovali (mená súčasných poslancov sú tiež zvýraznené):
Členovia BBA: Viera Dubačová, Beata Hirt, Pavol Katreniak, Milan Lichý, Vladimír Pirošík, Ľudmila Priehodová.
Spolu s klubom BBA proti odpredaju hlasoval aj nezávislý poslanec Zdenko Haring.
Členovia BBA dokonca počas rokovania Mestského zastupiteľstva o hromadnom odpredaji majetku mesta rozvinuli transparent, na ktorom bolo napísané: „Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať.“
Je Banskobystrická alternatíva skutočne deštrukčná suita?
Ja osobne si to rozhodne nemyslím. Jednak tých ľudí osobne poznám a viem o nich, že sú to vzdelaní a slušní ľudia, ktorí do politiky nešli s cieľom vidiny nejakého osobného prospechu, ale s víziou meniť veci v našom meste k lepšiemu.
To, že mnohokrát stoja ako poslanecký klub sami proti väčšine v Mestskom zastupiteľstve, ktorá má na danú vec iný názor, len dokazuje, že majú odvahu ísť proti prúdu, aj keď to potom schytajú v médiách, napríklad od Miroslava Tomana na bystricovinách.
To, že Banskobystrická alternatíva niektoré veci v Mestskom zastupiteľstve nahlas kritizuje, ešte neznamená, že jej cieľom je deštruovať napríklad nejakú konkrétnu snahu primátora, ale práve naopak, upozorniť na prípadné nedostatky ešte v čase, keď je priestor na ich nápravu. Jasným príkladom tohto prístupu bolo snaha BBA upozorniť na architektonické nedostatky hybridného centra, ktorého súčasťou je aj toľko diskutovaná nová autobusová stanica. Podľa mňa stačilo, keby vedenia mesta vtedy viac načúvalo pripomienkam architektov a bolo otvorené prijímať v tomto smere kompromisy… A autobuska dnes mohla vyzerať inak, k väčšej spokojnosti nás všetkých, nielen nakupujúcich, ale hlavne cestujúcich.
Dôležitý je každý jeden cent, lebo aj ten v rozpočte chýba
Ak je odhad Banskobystrickej alternatívy správny a mesto Banská Bystrica naozaj prišlo nevýhodným hromadným predajom svojho majetku zo dňa 4. decembra 2007 o cca 3 a pol milióna eur, tak je to pre nás občanov jasný signál k tomu, aby sme ako voliči veľmi pozorne sledovali, ako hlasujú pri dôležitých témach poslanci, ktorým sme dali vo voľbách náš hlas.
Je totiž rozdiel, či v mestskom rozpočte máme plus tri a pol milióna eur alebo nie.
Čo sme mohli v našom meste mať za 3,5 milióna eur? Tak napríklad:
-
Samostatne stojacu autobusovú stanicu, ktorá by bola v prvom rade moderným dopravným uzlom a nie nákupným centrom. A nemuseli by sme na ňu čakať až do roku 2017.
-
Alebo moderné parkovacie domy napríklad v Sásovej, na Fončorde
-
Pamätáte sa, ako sa rušili v našom meste základné školy? Bolo nutné zrušiť naozaj všetky školy, aj tú v Šalkovej? Dôvodom rušenia skôl bolo škrtanie výdavkov v rozpočte mesta
-
Spomeňte si na tých chýbajúcich 3,5 milióna eur v rozpočte, keď budete do mestskej školy, škôlky nosiť svojim deťom hygienické a iné potreby alebo „dobrovoľne“ prispievať na nové vybavenie školskej kuchyne, atď.
Treba si uvedomiť jednu vec, každým jedným nevýhodným predajom, prenájmom, zmluvou …. toto mesto prichádza o peniaze, ktoré potom v rozpočte veľmi chýbajú. A zodpovednosť za to nenesú tí, čo na tieto nevýhodné predaje, prenájmy, zmluvy nahlas upozorňujú, ale tí, ktorí za ne zahlasujú.
Ako príklad toho, že treba zabojovať o každý cent navyše do mestského rozpočtu, uvediem prípad z posledného Mestského zastupiteľstva: Poslanci schválili pozmeňovací návrh poslankyne Hany Kasovej z BBA, ktorým sa zvýšila predajná suma v prospech Mesta za stavebný pozemok na Pršianskej terase o päť tisíc eur. To znamená, plus 5 000 eur do mestského rozpočtu.
V druhej časti blogu sa dozviete, prečo sa stal utopený mobil člena BBA Vlada Pirošíka témou číslo jedna na bystricovinách.
Pokračovanie na budúce …
