Quantcast

Súčasná zlá ekonomická situácia mesta má podľa poslancov mestského zastupiteľstva z klubu Banskobystrická alternatíva korene v neslávne známom čiernom utorku. Presne 4. decembra 2007 schválilo zastupiteľstvo odpredaj balíka nehnuteľností, ktorý nebol vopred ohlásený a celý odpredaj sa udial narýchlo.

Banská Bystrica mala podľa poslancov BBA prísť v decembri 2007 až o 3,5 milióna Eur, ktoré predstavujú rozdiel medzi predajnou a reálnou trhovou cenou. Odpredaj sa uskutočnil, tak ako by to dnes už ani nebolo možné. Bez predchádzajúceho zverejnenia na webovej stránke mesta, vopred vybraným záujemcom, bez verejných súťaží a odsúhlasil sa len jedným hlasovaním o všetkých majetkoch naraz. V súčasnosti už Zákon o majetku obcí a ani Zásady hospodárenia mesta takýto postup nedovoľujú.

Medzi predanými objektmi bolo kino Urpín (predajná cena 19, 3 mil. slovenských korún), gotický dom na Námestí SNP č. 14 (16,5. milióna Sk), pozemky na Hronskom predmestí, na Námestí slobody, na Slnečných stráňach, v Radvani. Mesto celkovo získalo do pokladnice 200 miliónov vtedajších korún, čo je vyše 6,6 milióna Eur. “Podľa stanovísk troch realitných kancelárií, ktoré si následne obstarali poslanci BBA, Mesto týmto predajom prišlo minimálne o 100 miliónov bývalých korún, nakoľko trhové ceny boli v tom čase oveľa vyššie ako predajné,” hovorí poslanec BBA Milan Lichý. Práve vtedajšia šestica poslancov tohto klubu a nezávislý poslanec Zdenko Haring boli proti hromadnému odpredaju. Jeden poslanec bol neprítomný, ale zvyšných 23 poslancov hlasovalo za. Išlo o poslancov aj vtedy najväčšieho klubu Smer-SD, SNS s jedným poslancom ĽS HZDS a tiež poslancov klubov SDKÚ-DS a Bystričan. Dvanásť z týchto poslancov pôsobí v zastupiteľstve aj dnes a poslanci Banskobystrickej alternatívy im vyčítajú, prečo práve títo ľudia kritizujú aktuálne úsporné opatrenia mesta, keď podľa nich sami pripravili v minulosti mesto o milióny.

Odporcovia odpredaja vtedy po schválení žiadali primátora o nepodpísanie uznesenia, s čím neuspeli. Obrátili sa aj na Najvyšší kontrolný úrad, ktorý vec odkázal na prokuratúru a tá ju určila do kompetencie hlavného kontrolóra mesta. Jeho plán činnosti ale schvaľuje samotné zastupiteľstvo a takúto kontrolu neschválilo. „Vyše dva roky trvajúci kolotoč pokusov o nápravu sa tak skončil v začarovanom kruhu nevymožiteľnosti práva na Slovensku,” dodal Lichý.