Do úst sa tlačí dokončiť nadpis tohto článku slovíčkom zmena. Tú však nie všetci ľudia pocítili. Minimálne nie takú, akú očakávali.
Bolo to slávy, keď sa vlani na výročie nežnej revolúcie udiala akási malá banskobystrická. Revolúcia v tom, že pravicové sily po dlhých rokoch dokázali nájsť spoločnú reč a aspoň v osobe kandidáta na primátora sa spojiť v prospech Petra Gogolu.
Bolo to nečakanej slávy, keď o niekoľko dní nato nezávislý kandidát Gogola o vyše tritisíc hlasov predbehol vo voľbách exministra dopravy Ľubomíra Vážneho.
Bolo.
Hneď v úvode poviem, že otvorený prístup primátora, konkrétne riešenie niektorých problémov samosprávy a vyústenie niekoľkých dlhšie pripravovaných projektov sú malými radosťami, ktoré slúžia novému vedeniu mesta ku cti. Prešiel však rok a okrem niekoľkých malých radostí nám skapatý pes nielenže neožil…
K skeptickému postoju ma doviedli desiatky stretnutí s ľuďmi, ktorí s mestom spolupracujú, alebo chcú spolupracovať, ponúkajú hotové projekty a nedočkajú sa ani odpovede, alebo mesiace čakajú, asi na Godota. Nie sú to ojedinelé prípady, tých ľudí je nespočet.
Na mestských zamestnancov síce pozeráme spoza presklených dverí, ale to je z pozitívnych informácií o fungovaní mestského úradu asi všetko.
Z každej strany počúvam o pro-gogolovských a pro-rybárovských, respektívne anti-gogolovských a anti-rybárovských skupinkách medzi zamestnancami. Tí sa o zmenách, ktoré sa ich bytostne dotýkajú skôr dozvedia z vonku, ako od ich nadriadeného. Časté sú vraj aj protichodné rozhodnutia vedúcich pracovníkov. A končí to pri tom, že by som vraj mal písať, ako je „kráľ bosý“ a vysvetľovať príbeh o cisárových nových šatách…
Hovorí sa, že nová metla dobre metie. No priznám sa, ten pocit som aspoň ja z našej samosprávy nenadobudol. Ono to, žiaľ, ale nie je prvý prípad, keď je Banská Bystrica práve tou výnimkou potvrdzujúcou pravidlo.
Obratnosť mestského úradu sa dá prirovnať obratnosti ropného tankeru na rozbúrenom mori. Poviem len príklad, keď za rok neboli úradníci „otvorenej samosprávy“ schopní sprehľadniť zverejňovanie zmlúv a faktúr. Alebo služby e-govermentu už poskytuje aj taká Hriňová, ale v Bystrici ani chýru, ani slychu. Projekty sa neriešia, problémy sa odkladajú. Veď kto by ich aj riešil, keď sa odbory a oddelenia pomenili tak, že ani zamestnanci poriadne nevedia kde a čo robia. Koncepcia zmien na úrade nebola ani raz vysvetlená, len sa zrazu dozvedáme o zvýšenom počte zamestnancov. Ten by aj vzhľadom na vyššie napísané možno bol akceptovateľný, ale musel by to niekto chcieť vysvetliť. „Mesto je svojím spôsobom firma, na čele ktorej by mali stáť ľudia, ktorí vedeniu mesta, a hlavne mestskej kasy, rozumejú. Musia vedieť v čase krízy šetriť a v čase hojnosti rozhadzovať,“ hovoril kedysi vo svojom občasníku Bystrického Supermana prednosta úradu Miroslav Rybár. Ekonomika samosprávy síce vyzerá byť vzhľadom na možnosti v poriadku, lenže mesto nie je malá firma.
Rok je už dosť dlhá doba na to, aby sme mohli pozorovať prvé výsledky. A dostavili sa nejaké? To nechám na vás. Zhodnoťte sami, koľko si primátor mohol zatiaľ vyškrtať zo svojho volebného programu…
Chcem veriť, že rok na zahrievanie motorov stačil a je čas ich konečne naplno naštartovať. Spojenie „chcem veriť“ ale používam čoraz častejšie… Každopádne ak sa má ďalej mesto správať tak, ako posledný rok, potom ďakujem, dovidenia, posledný nech zhasne svetlo.
