Prinášame tretí diel seriálu redakcie BBonline.sk o hokejových majstroch z Banskej Bystrice. V tejto časti predstavíme hráčov ako Tomáš Surový, Mislav Rosandič či Jason Bacashihua.
#29 ANDREJ KOŠARIŠŤAN – brankár
„Košovu“ sezónu môžeme rozdeliť na dve časti. V prvej polovici plnil rolu brankárskej dvojky a pri zranení Bacashihuu si v decembri vyskúšal aj post brankára číslo jeden. Počas celého obdobia podával spoľahlivé výkony a čo je najdôležitejšie, mužstvo s ním v bráne vyhrávalo. Dvadsaťtriročný rodák z Dolného Kubína prehral iba jeden zápas v normálnej hracej dobe a jeden v predĺžení. K tomu si pripísal trinásť výhier, z toho dvakrát nepustil ani jeden gól. Po novom roku mu vedenie prinieslo konkurenciu v podobe kanadského legionára Lawsona. Tím chcel mať troch kvalitných brankárov, no do stretnutí môžu byť nominovaní vždy iba dvaja. Nepopulárny čierny Peter zostal v rukách Košarišťana, ktorého barani pre pravidelnú zápasovú prax poslali do druholigovej Trnavy. V slovenskom Ríme dosiahol iba priemerné čísla. Pred play off sa do Banskej Bystrice vrátil, avšak jedného zo zohratého dua Bacashihua – Lawson už vytlačiť nedokázal a celú cestu za titulom tak sledoval z tribúny.
#33 JASON BACASHIHUA – brankár
Hokejový klub spod Urpína sa vždy mohol spoľahnúť na kvalitných gólmanov. Či to boli Ján Laco, Imrich Petrík alebo Miroslav Šimonovič, o brankársky post sa tréneri ani fanúšikovia báť nemuseli. Tridsaťštyriročný Bacashihua ale zodvihol latku kvalitných brankárskych výkonov na vyššiu úroveň. „Casha“ jednoznačne môžeme označiť za najlepšieho muža v maske, aký kedy obliekal dres s baranom na hrudi. Na Slovensko prišiel tento nevysoký gólman (180cm) so skúsenosťami z NHL v lete 2015 a ihneď sa zaradil k hlavným oporám mužstva. Pred touto sezónou sa rozhodol kvôli zisku titulu v Bystrici zotrvať a nakoniec sa mu to vyplatilo. V základnej časti nastúpil (aj kvôli zraneniu) do 36 zápasov, z ktorých až 23krát odchádzal ako víťaz. Vo všetkých individuálnych štatistických ukazovateľoch sa držal na čelných priečkach. Prvý bol v priemere inkasovaných gólov na zápas (2,05) i v percentuálnej úspešnosti zásahov (92,87%). Vo vyraďovacej časti svoje výkony ešte vylepšil. I jemu nevyšlo pár zápasov (napr. druhý finálový duel proti Nitre). So svojím parťákom Lawsonom však vytvorili výbornú brankársku dvojicu, ktorá sa vzájomne poháňala k lepším výkonom. K titulu so sezóny 2009/10 v AHL pridal aj ten slovenský, no ako sám potvrdil, tento titul si cení oveľa viac.
#40 MARTIN GRÜNDLING – obranca
Pre poškodené väzivo ramenného kĺbu musel tridsaťročný obranca pauzovať takmer polovicu sezóny. V januári ho vedenie poslalo na rozohranie do prvoligovej Skalice aby sa následne vrátil do zostavy trénera Országha a do konca základnej časti už v mužstve zotrval. Gründling nikdy nepatril k hráčom, ktorí by zaujali ofenzívnymi ťahmi či kľučkami. Defenzívny zadák sa zameriaval hlavne na obrannú činnosť, v ktorej spoľahlivo pomáhal svojmu mužstvu. V trinástich zápasoch základnej časti si nepripísal ani jeden menší či vyšší trest, čo je na obrancu viac ako pozoruhodné. Svojich súperov odstavoval tvrdými ale čistými zákrokmi. Vo vyraďovacej fáze už kvôli nabitej zostave odohral iba jeden zápas a väčšinou patril k zdravým náhradníkom.
#43 TOMÁŠ SUROVÝ – útočník
Bacashihua čaroval v bránke, Maione predvádzal úžasné ofenzívne výpady a Surový strieľal dôležité góly. Bez kapitána baranov by sa šance na titul znížili o 50%. Jasne to dokumentovali zápasy na prelome decembra a januára, keď si „Suro“ odskočil na mesiac do bratislavského Slovana. Vtedy barani zo siedmych duelov až štyri prehrali. Po jeho návrate ofenzíva opäť začala šliapať ako hodinky. Ak by nevynechal spomínaných sedem zápasov, keď hral v Slovane, plus pár duelov pre zranenie, určite by sa zapojil do boja o prvé miesto v tabuľkách kanonierov i kanadských bodov. Svoje výkony vyšperkoval v play off. Práve 35-ročný center prvého útoku ťahal baranov za historicky prvým triumfom. Vo vyraďovacej časti zbieral dva body na zápas a svojimi gólmi rozhodoval o výhrach. Bol to on, kto najprv rozhodol dôležitý štvrtý duel na ľade Nitry gólom 57-sekúnd pred klaksónom aby sa následne tromi bodmi (2+1) podieľal na víťazstve v piatom domácom stretnutí. Navyše zaznamenal víťazný gól. Spoločne s Handzušom a trénermi Országhom a Zedníkom si splnili svoj sen. A práve Surový na ňom nesie výraznú pečať.
#44 MISLAV ROSANDIČ – obranca
Obranca so slovenským i chorvátskym pasom pendloval v tejto sezóne medzi Slovanom a Banskou Bystricou. Do kádra baranov sa natrvalo vrátil koncom februára a zaradil sa k oporám zadných radov. Rosandič svojou výškou (180cm) a hlavne hrou pripomína legendárneho obrancu Ľubomíra Višňovského. Rád sa zapája do ofenzívy, má výborný prehľad v hre a jeho palicová technika ho zopárkrát zaviala aj do útoku. Meno si spravil počas šampionátu 20-ročných v sezóne 2014/15, kde so Slovenskom vybojoval bronzové medaile. Od vtedy sa tento Záhrebský rodák len zlepšuje, čo potvrdil hlavne v play off. V ňom nazbieral desať bodov a tréneri mu dávali dôveru vo všetkých herných činnostiach. Jeho výkony neušli ani zahraničným klubom a po sezóne si vyskúša najvyššiu českú súťaž, keď sa spoločne so Zigom upísali tímu HC Hradec Králové.
#48 IVAN ĎATELINKA – obranca
Veterán slovenských klzísk Ďatelinka v tejto sezóne potvrdzoval to, na čo boli tréneri a diváci pri ňom zvyknutí z minulých rokov. Nekompromisná hra u mantineloch, tvrdé hity a delová rana patria k hlavným znakom hry 34-ročného obrancu. Na začiatku februára si však narezal achilovku a vynechal zvyšok základnej časti. Do zostavy sa vrátil v poslednom semifinálovom zápase proti Martinu a vôbec nebol na ňom badať dvojmesačný výpadok. V stretnutí navyše aj skóroval. Proti Nitre už hral vo všetkých dueloch a ako člen štvrtej obrany s Rosandičom sa vzájomne dopĺňali. Mislav sa staral predovšetkým o ofenzívu, Ivan zas strážil zadné dvierka.
#51 NATHAN LAWSON – brankár
Na začiatku nového roka sa manažment rozhodol posilniť brankársky post a podpísalo voľného Nathana Lawsona. Skúsený kanadský gólman začal sezónu vo Fínsku, no tam odchytal iba jeden zápas a v tíme skončil. Tridsaťtriročný Lawson, ktorý odchytal aj jedenásť duelov v NHL, si u baranov vybojoval pozíciu dvojky za Bacashihuom. Svojimi výkonmi nakoniec prekvapil mnohých fanúšikov i hokejových expertov. V základnej časti nastúpil do šiestich zápasov s priemerom pod dva inkasované góly na stretnutie s úspešnosťou zásahov 93,6%. Tréneri mu verili aj v play off, keď ho nasadili do dvoch zápasov od začiatku, v ktorých obidva doviedol svoj tím k výhre a inkasoval iba jeden gól (v Martine vo štvrtom zápase vychytal nulu). Spoločne s „Cashom“ vytvorili spoľahlivú brankársku dvojicu, najlepšiu v súťaži.
#56 VLADIMÍR MIHÁLIK – obranca
V začiatkoch kariéry sa mu kvôli jeho urastenej postave (202cm, 110 kg) predpokladala sľubná budúcnosť, čo dokumentovala Tamba Bay Lightning z NHL, keď ho draftovala už v prvom kole. Za blesky však odohral iba pätnásť zápasov a viac už v najlepšej hokejovej lige nepridal. Po štyroch sezónach strávených v KHL v drese Slovana sa v lete upísal Banskej Bystrici. Na ľade ho pre jeho výšku nebolo možné prehliadnuť. Počas základnej časti strelil dva góly a pridal deväť asistencií, no zbieranie bodov nebolo jeho náplňou práce. Spoločne s Wishartom a Ďatelinkom tvrdil muziku v obranných radoch. Svoj rýchlostný deficit nahrádzal pozičnou a tvrdou hrou. Žiadny ligový hráč sa netúžil s ním stretnúť v rohu pri mantineli. Pri ceste za titulom vytvoril dvojičku so Švédom Carlssonom a prispel k tomu, že defenzíva Banskej Bystrice bola najlepšia v súťaži.
Záverečnú štvrtú časť o banskobystrických hokejových majstroch prinesieme v priebehu najbližších dní…
Pozrite si aj ostatné časti nášho seriálu:
