Jednou z mladých nádejí banskobystrického Dracula MONACObet Gymu, ktorá zahviezdila na októbrovej bojovej show DFN 9, je 17-ročný študent banskobystrickej Strednej športovej školy Lukáš Zumrík.
Rodák z Martina sa postaral o prvé víťazstvo domáceho, banskobystrického klubu na DFN 9. Lukáš Zumrík zvádzal v MMA zápase do 61,2 kg so Samuelom Škodom náročný súboj v postoji, a tak zobral súpera na zem, kde doručil ukončenie v prvom kole na submisiu. Zverenec legendárneho thaiboxera Vladimíra „Draculu“ Moravčíka mal v Športovej hale Dukla početný fanklub a jeho nástup, výkon či víťazná radosť patrili k najväčším ozdobám večera.
„Zum zum“, ako znie jeho prezývka, má za sebou úspešné obdobie, keďže v závere septembra vybojoval bronz na majstrovstvách sveta v MMA do 18 rokov v Grécku v prestížnej organizácii GAMMA. V amatérskom MMA má bilanciu osem výhier a jedna prehra. Jedinu porážku utrpel práve v semifinále spomínaných majstrovstiev sveta. Po DFN 9 čaká Lukáša Zumríka ďalšie dôležité podujatie už v nedeľu 26. novembra, keď v Michalovciach zabojuje o titul majstra Slovenska v MMA.
Na jeho príprave sa okrem Moravčíka podieľajú aj ďalší tréneri – Róbert Delič (grappling a BJJ), Richard Dobrotka ml. (MMA), Štefan Bohinský (box), Ján Šuniar (BJJ), Richard Dobrotka st. (zápasenie) a Jozef Jánotík (thajský box). Viac o talentovanom bojovníkovi sa dozviete v rozhovore…
Lukáš, pochádzaš z Martina, takže prečo a ako si sa dostal do Banskej Bystrice?
Vzniklo to úplnou náhodou. Niekde mi len vyskočilo video o Strednej športovej škole v Banskej Bystrici, a dosť ma to zaujalo. Zistil som si o tom viac a na druhý deň som prišiel za rodičmi, že chcem ísť do Bystrice. Pozerali na mňa, či to myslím vážne. V tej dobe som ešte nemal ani prvý zápas a už som chcel odísť na štyri roky robiť MMA dvakrát do dňa, ešte do cudzieho mesta. Časom zistili, že to myslím vážne, že tento šport je pre mňa všetko, takže ma samozrejme podporili a podporujú ďalej.
Boli tvoje očakávania naplnené? Či už ide o štúdium na škole, alebo tréningové podmienky?
Moje očakávania boli skôr mnohonásobne prekonané. Myslím, že o tom hovoria aj výsledky, že som tu naozaj spokojný. V mojich očiach máme najlepšie tréningové podmienky na Slovensku. Okrem toho, že gym je svojím vybavením určite medzi špičkou na Slovensku, trénujeme pod vedením postojárskej legendy Vlada Moravčíka a zemiarskej legendy Róberta Deliča. Kombinácia týchto trénerov do MMA je podľa mňa úplný ideál.
Aký je to pocit trénovať pod vedením legendy akou je Vladimír Moravčík?
Keď som ho prvý raz stretol, podal mi ruku a pozdravil ma. Ja hotový len som naňho pozeral a ledva sa mu odzdravil. Myslel som si, že si odvtedy zvyknem, keď ho každý deň vidím, ale stále je to pre mňa ťažko uveriteľné, že som pod takou legendou. Kedysi som sledoval jeho zápasy a obdivoval ho z detskej izby, a teraz ma objíma v strede klietky pred stovkami fanúšikov. Celkom sci-fi.
Keď som si ťa trochu googlil, našiel som, že si zaregistrovaný v informačnom systéme Slovenského futbalového zväzu. Čo ty a futbal? Pomohli ti zručnosti a skúsenosti z futbalu v MMA?
Futbal som hrával v martinskom klube už dosť dávno, ale neupustil som od toho úplne. Raz za čas idem cez víkend pomôcť chalanom v dedinskej lige. Určite mi to pomáha doteraz, občas vymeniť gym a ísť si zabehať vonku, aj keď to nie je sranda po ťažkom tréningovom týždni zvládnuť ešte 90-minútový zápas. Keď som bol mladší, tak som robil viac športov a najviac mi podľa mňa doteraz dáva šach. Boj na zemi je taký ľudský šach, jeden spraví ťah a druhý musí odpovedať.
Ako 17-ročný si dostal príležitosť bojovať na DFN a podarilo sa ti zvíťaziť. Čo na to hovoríš?
DFN je podľa mňa jedna z najväčších bojových shows na Slovensku, takže bol to pre mňa extrémny pocit nastupovať na štartovke. Keď som minulý rok prvýkrát prišiel na tréning do Bystrice, ani som nedúfal, že do roka budem zápasiť na takejto show. Pocit víťazstva je ten najlepší na svete a je jedno, či je to pred desiatimi ľuďmi na ligovom kole, alebo vo vypredanej O2 aréne, ale toto víťazstvo som si naozaj užil. V podstate som prvýkrát bol pred bystrickými fanúšikmi a od nástupu som cítil, ako ma podporujú. Po výhre som si sadol na klietku, zdvihol ruky a pozrel som sa na všetkých tých ľudí na tribúne. To je určite jeden z mojich najlepších zážitkov v živote. Toto všetko som mohol zažiť hlavne vďaka manažérovi gymu a promotérovi podujatia pánovi Piperekovi, ktorý mi dal túto šancu, a za to som mu veľmi vďačný.
Ako prebiehal zápas z tvojho pohľadu? Čo ti išlo hlavou?
Keď som bol mladší, bol som dosť trémista. Pred prvým zápasom v živote som celý čas čakal na to, kým tréma príde. Ani som si to neuvedomil a už som bol v zápase. Platí to doteraz, nikdy nemám trému ani nervozitu pred zápasom. Cítil som, že je to veľmi dôležitý zápas pred bystrickým publikom. Cítil som, ako sa na mňa súper pred zápasom pozerá, ako mám v hľadisku rodinu a kamarátov. Neviem čím to je, ale naozaj nič necítim. Idem robiť to, čo najviac milujem a nemyslím ani na to, čo bude po zápase. Po zápase je úplne prázdno, iba ten pocit, keď mi zdvihnú ruku. V priebehu zápasu som už hlavou iba tam. Sledujem súpera, počujem trénerov, ako mi kričia, čo mám robiť. Tréneri mi vedia veľmi pomôcť aj počas zápasu. Súpera som držal v škrtení, ale nechcel som sa príliš vysiliť, no oni mi zakričali, že tomu mám veriť, a tak sa mi podarilo ukončiť zápas.
Ako sa ti popri tréningoch a zápasoch darí v škole?
So školou som nikdy nemal nejaký problém, beriem to ako povinnosť, keď chcem trénovať. To, že môžem trénovať v rámci štúdia, beriem ako obrovskú výhodu. Nie každý má také možnosti. Do týždňa stihnem dvakrát viac tréningov, čo je v dlhšom období extrémny rozdiel.
Aké sú tvoje ďalšie plány a ciele?
Krátkodobejšie ciele sú vyhrávať každý najbližší zápas. Už 26. novembra to bude zápas o majstra Slovenska. Verím, že po mojom výkone na DFN 9 dostanem šancu zápasiť na DFN ďalej a postupne prejsť na profi cestu, čo je ale ešte dosť ďaleko. Som dosť šialený na to, aby som veril, že budem najlepším bojovníkom všetkých čias.
