V poslednej časti rozhovoru s primátorom Jánom Noskom, ktorý odštartoval sériu príspevkov s volenými zástupcami Banskobystričanov rok pred komunálnymi voľbami, sme sa pýtali aj na záujem prvého muža mesta pokračovať vo funkcii.
V uplynulých dňoch sme sa v prvej časti rozhovoru s primátorom Jánom Noskom vrátili napríklad k jeho rozhodnutiu kandidovať, skladaniu tímu či spolupráci s poslancami. V druhej časti bola témou nová autobusová stanica, ale aj ďalšie mestské „strašidlá“. V tretej časti sme potom hovorili o doprave, problémoch okrajových častí mesta, ale aj dlhodobej téme výstavby malých vodných elektrární.
Jána Noska sme sa na záver pýtali na jeho pohľad na plnenie volebného programu, s ktorým v roku 2014 presvedčil Banskobystričanov a stal sa primátorom mesta. Neobišli sme ani otázku o jeho záujme na zotrvaní vo funkcii, no primátor zatiaľ o svojej budúcnosti vo funkcii hovorí len neurčito a rozhodnutie zatiaľ nepadlo.
https://bbonline.sk/jan-nosko-narast-intenzity-dopravy-vnimame-vsetci/
Na záver našich rozhovorov prejdime k akémusi sumáru. Pri pohľade na volebný program, s ktorým ste kandidovali, bolo jedným z vašich bodov programu napríklad zefektívnenie fungovania mesta zlúčeniu často kritizovaných mestských firiem – Bytového podniku s investičnou firmou MBB a takisto sa Správa športových zariadení integrovala pod ZAaRES. Ako tieto kroky hodnotíte dnes a fungujú podľa vašich predstáv?
Ja som spokojný. Som rád, že sa nám podarilo spoločnosti zlúčiť. Množstvo problémov a činností sa prekrývalo. MBB funguje v súčasnosti dobre. Hospodárenie sa podarilo konsolidovať. Veľkú preúverovanosť sme dokázali reštrukturalizovať cez jeden bankový subjekt. V tejto chvíli je výsledok dobrý. Spoločnosť plní a bude plniť svoje funkcie, ktoré jej vyplývajú z náplne činnosti tak, ako si to predstavujeme.
Snažíme sa do väčšej miery posilniť kontrolu cez dozornú radu, ale aj cez kompetencie akcionára. Niektoré veci jednoducho nemôžu prebiehať bez jeho vedomia, napr. pokiaľ ide o predaje. Toto budeme určite chcieť v krátkom čase zmeniť aj v stanovách. Čo sa týka ZAaRES-u, platí to isté. Dlhodobo podkapitalizovanú podporu zo strany mesta sa teraz snažíme riešiť. Investujeme do nákupu techniky, pretože mesto je veľké a je tu veľa zelene.
Čo sa týka často pertraktovanej témy kosenia v letných mesiacoch, nie je to jednoduché. Narážame na personálne potreby. Ľudí je málo, preto je ťažké zabezpečiť, aby sa mesto kontinuálne kosilo. Myslím si, a aj niektoré názory zo sociálnych sietí to hovoria, že sa to zásadným spôsobom zlepšilo. Pripravujeme tiež riešenie dlhodobo odkladaného problému – výmeny kremačných pecí, kde v súčasnosti beží proces verejného obstarávania. V priebehu budúceho roka by sme chceli výmenu zrealizovať aj s rekonštrukciou celého areálu krematória.
Spomenuli ste personálny problém ZAaRES-u, na druhej strane je stále aktuálna téma odlivu ľudí z Banskej Bystrice ale aj ostatných regiónov stredného Slovenska ďalej na západ. Darí sa napríklad na Mestský úrad nájsť ľudí, ktorých by ste si predstavovali do tých funkcií? Hlásia sa ľudia?
Ľudia sa hlásia. Veľa je takých, že „ja viem všetko, je mi jedno, čo budem robiť“, ale nie je to celkom tak. Sú tu dva problémy. Vnímame nedostatok kvalifikovaných ľudí, ktorých by sme si vedeli predstaviť pracovať na mestskom úrade na niektorých odborných pozíciách. Druhá vec je otázka výšky miezd. Ľudia nie sú ochotní nastúpiť do zamestnania a dlho zotrvať za mzdy, ktoré sú vo verejnej správe tabuľkové. Väčšinou to riešia ako prechodnú stanicu, z ktorej sa posunú ďalej. Tento problém vnímam ako personálnu krízu aj do budúcnosti, ktorú je potrebné riešiť. Mladí ľudia dokážu do procesu vniesť úplne inú dynamiku, čo viem z vlastnej skúsenosti na úrade.
Prvým bodom vášho volebného programu boli investície a zamestnanosť. V tejto súvislosti by som prešiel k priemyselnému parku v Šalkovej. MBB sa aktívne snažila zmeniť jeho komunikáciu a možnosti predaja. Stále nie je obsadený úplne, aj keď sa to posunulo. Banskobystričania tam však stále vidia tri, možno štyri haly. Aká je situácia?
Možno treba vidieť situáciu aj v širších súvislostiach. V rámci Slovenska ide „gro“ investičných zámerov na západ. Máme však signály, že toto územie je vyčerpané. Majú problémy s personálom, ubytovaním a tak ďalej. Myslím si, že prirodzene sa záujem presunie do našej lokality. MBB zvýšilo svoju aktivitu pri prezentácii priemyselného parku, aj v rámci stretnutí s množstvom záujemcov o investície. Došlo k predaju pozemkov a budovaniu nových hál a aj presídľovaniu prevádzok, ktoré už na území mesta existujú. Nedá mi nespomenúť investíciu, ktorú sme pripravovali a podieľalo sa na nej mesto so spoločnosťou RKN, kde bola sľúbená aj vládna dotácia. Táto spolupráca sa z nám neznámych dôvodov skončila. Rokovania sme opäť oživili, vstúpila do toho spoločnosť IIG z Ukrajiny s tým istým projektom výroby chránených dokumentov. Kúpili pozemok, je pripravená žiadosť na územné rozhodnutie a schválené hrubé terénne úpravy. Pozemok je v ich vlastníctve, no žiaľ, rozhovory a investícia ďalej nepokračujú. Vyžaduje si to možno trochu ústretovosti aj zo strany ústredných orgánov štátu, kde rozhovory zamrzli. V tejto chvíli je tam stop time.
Máte prehľad o počte vytvorených pracovných miest? Koľko sa ich v Banskej Bystrici za ostatné roky vytvorilo a koľko sa ich plánuje vytvoriť z tých investícií, ktoré evidujete?
Každá investícia vytvorí nejaké pracovné miesta. Otvorenie Terminal Shopping Centra prinieslo podľa vyjadrení investora okolo štyristo pracovných miest. Nemyslím si ale, že sú to možnosti, o ktoré majú ľudia v našom meste prioritne záujem, keďže sú to nízko platené pozície. Nemáme vytvorené podmienky a infraštruktúru preto, aby k nám prišli spoločnosti s vyššou pridanou hodnotu. Rokovali sme so záujemcami zo spoločnosti IBM. Potrebujú ale takzvané Á-čkové priestory, ktoré momentálne Bystrica nemá, pretože Europa je plná.
Vnímame tlak na to, aby sme takéto priestory vytvorili. Verím, že pokiaľ dokážeme možno aj developerom vyjsť v ústrety pri realizácii aktivít, tento stav sa môže v krátkej dobe zmeniť. Súvisí to s faktom, že deklarovaná nezamestnanosť v Bratislave je okolo dvoch percent. Trh je vyčerpaný. Ďalšia vec je ale dopravná infraštruktúra stredného Slovenska, ktorá je dlhodobo podkapitalizovaná. Vzniká tu akési územie bez budovania ciest a zón, aby mal investor bezproblémové napojenie na hlavné dopravné tepny. Ide o tému, ktorú nemožno podceňovať. V konečnom dôsledku pri nedobudovaní siete zostaneme slepou ulicou a rezerváciou.
Veľkou témou volebnej kampane pred tromi rokmi boli eurofondy. Aj pre neúspešné eurofondové projekty na rekonštrukciu škôl, ktoré sa vám teraz darí sanovať postupnými rekonštrukciami. Aké je čerpanie eurofondov zo strany mesta v súčasnosti? Darí sa vám využívať dostupné výzvy?
Bola to moja téma, s ktorou som mal skúsenosti. Viem, že to nie je jednoduchý proces. Keď sme nastúpili, zásobník projektov bol prázdny. Ako som spomenul, bolo potrebné vytvoriť zásadné dokumenty nutné preto, aby sme naše zámery mali podporené zo strany PHSR či RIUS. Na základe toho sme mohli vytvoriť aj projektový tím.
Vzniklo nové oddelenie – odbor rozvojových aktivít mesta, kde máme v súčasnosti pripravených 70 živých projektov. To je počet, za ktorý sa nemusíme hanbiť a tým ľuďom patrí obrovská vďaka. Reagovali sme takmer na všetky výzvy, ktoré vyšli. Treba spomenúť rekonštrukcie materských škôl, výzvy z programu Kvalita životného prostredia a Zvyšovanie kapacít materských škôl. Ide o škôlky Tatranská, Na Lúčkach a Radvanská. Teraz sa pripravujú ďalšie, Karpatská, Stražovská a 9. mája. Snažíme sa tieto dva programy spájať, aby išlo o komplexnú rekonštrukciu. Ďalšie zámery sa týkajú zelených projektov. Máme rozpracované rekonštrukcie vnútroblokov. Pracujeme na projekte revitalizácie mestského parku. Prišlo nám schválenie žiadosti o eurofondy na prvú cyklotrasu z Podlavíc na Hušták. V tomto momente sú to živé projekty a budeme reagovať ďalej. Získali sme tiež zdroje na vypracovanie plánu udržateľnej mobility…
Teraz sme už veľa naznačili, ale začína sa posledný rok tohto funkčného obdobia. Čo chcete ešte stihnúť?
Zabudli sme spomenúť most v Iliaši, ktorý nebol dlhé roky riešený. Ide o investíciu zhruba vo výške 1,5 milióna eur a je dlhodobo touto mestskou časťou žiadaná. Most je zo Štátnych hmotných rezerv, preto v priebehu budúceho roka plánujeme jeho výmenu. Našou témou budú opäť škôlky, ktoré chceme dokončiť. Pôjde aj o investíciu do základných škôl.
Treba spomenúť aj budovanie športovej infraštruktúry. Som presvedčený, že titul Európske mesto športu nebol iba deklaratívny. V areáloch základných škôl sa podarilo ihriská skvalitniť, sfunkčniť a sprístupniť. Plánujeme ešte rekonštrukciu celého športového areálu na Gaštanovej a na Radvanskej. Pôjde o investície v hodnote niekoľko stotisíc eur.
Pozeráme sa na rôzne výzvy, ktoré vychádzajú z jednotlivých rezortov. Monitorujeme celý mimorozpočtový sektor tak, aby sme dokázali zdroje dostať do mesta čo najefektívnejšie.
Myslíte si, že ste Banskobystričanov presvedčili o tom vašom slogane, že primátor má konať, nie sľubovať? Myslíte si, že máte šancu a teda zároveň otázka, chcete sa opätovne uchádzať o funkciu primátora?
Je to otázka na Banskobystričanov. Myslím si, že sa nám podarilo dosť vecí zrealizovať, zdynamizovať a pripraviť zámery tak, že či sa už rozhodnem alebo nie, ten kto nastúpi ako nový primátor, bude mať s čím pracovať a môcť tieto aktivity rozvíjať ďalej, pokiaľ si ich osvojí.
[poll id=47]
Priestor na zhodnotenie svojej práce v doterajšom priebehu aktuálneho volebného obdobia, ako aj prezentovanie svojich ďalších cieľov vo funkcii, dostanú aj všetci banskobystrickí mestskí poslanci. Tieto príspevky budeme na BBonline.sk prinášať postupne v nasledujúcich týždňoch.
Úvodné časti rozhovoru s primátorom Jánom Noskom nájdete v odkazoch nižšie:
Ján Nosko: Funkcia primátora pre mňa bola výzvou a stále aj je
Ján Nosko: S finálnou podobou autobusovej stanice som spokojný
