Na portáli BBonline.sk pokračujeme v seriáli rozhovorov s volenými zástupcami Banskobystričanov v mestskej samospráve. Odštartovali sme ju veľkým rozhovorom s primátorom Jánom Noskom.
V prvej časti sme sa vracali k jeho rozhodnutiu kandidovať, skladaniu tímu a hodnotil aj spoluprácu s poslancami v zastupiteľstve. V druhej časti bola témou nová autobusová stanica, ale aj ďalšie mestské „strašidlá“ a investičné projekty. V aktuálnej tretej časti sme hovorili o doprave, problémoch okrajových častí mesta, ale aj dlhodobej téme výstavby malých vodných elektrární.
https://bbonline.sk/jan-nosko-s-finalnou-podobou-autobusovej-stanice-som-spokojny/?preview_id=185495&preview_nonce=4157448bc4&post_format=standard&_thumbnail_id=144660&preview=true
Vráťme sa v ďalšej časti rozhovoru viac ku kompetenciám mesta a najmä zhoršenej dopravnej situácii v meste. Veľa sa hovorí o začarovanom okruhu okolo kruhových objazdov na Huštáku až po kruhový objazd na Tajovského. Tvoria sa tam každý deň kolóny. Zvažuje mesto, ako riešiť túto situáciu?
Situáciu v doprave absolútne nevnímame ako ideálnu. V predchádzajúcich obdobiach sme stratili čas, keď sa mal stavebný ruch, ktorý v meste nastal, strategicky posúdiť. Aj jednotlivé križovatky, napojenia a dôsledky, ktoré tento stavebný rozvoj prináša, sa mali riešiť skôr. Napríklad cez realizáciu rôznych dopravných prieskumov. Nárast intenzity dopravy vnímame všetci. Dali sme si preto urobiť prieskumy a merania dopravy v špičke na kritických uzloch. Teraz musíme hľadať riešenia.
Na Huštáku máme rozpracovaný zámer, ktorý konzultujeme s dopravným inšpektorátom. Ide o vytvorenie tzv. nového typu križovatky turbo, ktorá by mala dopravu zrýchliť. Pravdepodobne bude potrebné zabrať malú časť mestského parku. Aby nevznikol dojem, že chceme zobrať polovicu parku, opakujem, že by išlo o malú časť, pár desiatok metrov štvorcových. Kritickú dopravu na tomto dopravnom uzle by sme tým dokázali čiastočne vyriešiť.
Sú tu ďalšie veci, ktoré sa v meste developersky pripravujú. Vieme, v akom stave je Belveder, ale aj malý kruháč pri Europe. V tejto chvíli pracujeme na štúdii realizovateľnosti s tým, že v rámci eurofondov by sme chceli predĺžiť pešiu zónu z mesta smerom k nákupnému centru Europa SC. Je tam však množstvo inžinierskych sietí, ktoré sú momentálne v stave posudzovania, či je vôbec možné projekt zrealizovať. Určite by to situácii pomohlo, keďže je tam množstvo priechodov pre chodcov, ktoré blokujú a spomaľujú dopravu najmä v špičke.
Práve v Pláne udržateľnej mobility máme záujem, aby sa vypracovali digitálne moduly. Na nich by sme vedeli nasimulovať dopravnú situáciu v meste. Na základe toho by sme následne zadali developerom podmienky, ktoré je potrebné naplniť preto, aby sme dopravu viac nekomplikovali.
Presuňme sa na sídliská. Začali ste pomerne výrazne riešiť statickú dopravu, čo je azda jedna z hlavných tém tohto obdobia. Rovnako rekonštrukcie ciest a chodníkov. S napredovaním v tomto ste spokojný?
Urobil sa kus práce. Treba povedať, že riešenie statickej dopravy je problém všetkých krajských miest. U nás chýba približne desaťtisíc parkovacích miest. V rámci parkovacieho fondu sa preto snažíme vytvárať zdroje na to, aby sme dokázali pripraviť projektovú dokumentáciu a začať s ich realizáciou. Chceme, aby ten, kto príde po nás, mal projekty na budovanie parkovísk pripravené. Tento rok bolo vybudované parkovisko na Rudohorskej, v priebehu budúceho roka budeme realizovať parkovisko na Povstaleckej a Tulskej. Pripravuje sa projektová dokumentácia parkovania na Tatranskej ulici, pozdĺž od Saleziánov. Aj tento zámer by sme chceli pretaviť do konkrétnej podoby.
Samozrejme, investujeme aj do miestnych komunikácií. Naša predstava nie je plátať krátke úseky, ale skôr komplexne obnovovať súvislé povrchy ciest a chodníkov. Doposiaľ sme každý rok investovali do infraštruktúry okolo milióna eur, plus tento rok boli schválené prostriedky na dve veľké dopravné tepny – Zvolenskú a Poľnú. Žiaľ, počasie zrejme nedovolí, aby sme práce tento rok aj ukončili. Čas je pokročilý, ale pokiaľ ľudia vydržali dvadsať rokov, tak si myslím, že v jarných mesiacoch sme schopní túto rozsiahlu rekonštrukciu zrealizovať. Do budúcna budeme možno uvažovať o úvere na zrekonštruovanie ďalších ciest. Vidíme, v akom kritickom stave je cesta na Bottovej ulici popri Slovenke. Rozpočet je, aký je. Tých požiadaviek zo strany jednotlivých mestských častí je veľmi veľa. Nedajú sa všetky naplniť v jednom volebnom období.
Chce to premyslenú stratégiu a stále budem tvrdiť, že musíme postupovať transparentne a úseky vyberať podľa toho, aká je tam záťaž, ako sú opotrebované. Objektívne parametre musí vyhodnotiť samospráva s odbornými útvarmi. Myslím si, že toto nie je úloha pre poslancov. Vnímame všetky požiadavky a snažíme sa hľadať prieniky, keďže všetci poslanci žijú v jednom meste. Aj keď sú z rôznych politických zoskupení, myslím si, že vnímajú problémy ľudí rovnako. Samozrejme, že obyvatelia Sásovej, ak sa práve tam niečo nedeje, nevnímajú, že sa opravujú chodníky napríklad v Radvani alebo na Fončorde. Chcú to mať v tej svojej lokalite. Je to citlivé hľadanie rovnováhy.
Zostanem pri mestských častiach, kde často oprávnená kritika prichádza z okrajových častí. Obyvatelia hovoria, že sa na nich zabúda. Spomeniem lokality Pod Suchým vrchom, Pršiansku terasu, ktoré sa neustále dobudovávajú a ľudia nevidia investície do verejnej infraštruktúry a služieb.
Situácia s cestou na Pršianskej terase je katastrofálna. Je to rovnaký problém ako aj na Suchom vrchu. Keď developer túto časť staval, tak mal vybudovať aj dopravnú infraštruktúru a odovzdať ju mestu. V prípade Suchého vrchu sa tak nestalo, napriek tomu sa snažíme pomôcť obyvateľom a napr. aj v zimných mesiacoch cesty spriechodniť, aby boli plne funkčné aj pre zložky záchranného systému. Keď dôjde k odovzdaniu tejto infraštruktúry do vlastníctva mesta, samozrejme, že ju preberieme a budeme sa o tieto veci starať.
Bude sa mesto, v súvislosti so zmenou vo vedení kraja, snažiť otvoriť tému dobudovania cesty na Pršiansku terasu?
Tejto téme sme sa už venovali. Je pripravená aj projektová dokumentácia. Ide o projekt, kde je potrebná investícia vo výške 1,2 milióna eur. Problematiku dobudovania cesty na Pršiansku terasu som sa už pokúsil otvoriť aj s bývalým županom. Žiaľ, k dohode a konsenzu nedošlo. Stretol som sa aj s novým predsedom BBSK Jánom Lunterom. Obaja vnímame tieto problémy ako akútne, ktoré je potrebné riešiť. V prípade Prišianskej terasy si vieme predstaviť kofinancovanie zo strany developera, samosprávneho kraja a mesta. Verím, že spolupráca so župou do budúcnosti bude dobrá. Zo spoločných zámerov spomeniem dokončenie malého severného obchvatu či križovatku pri Lidli, ktoré budeme určite po nástupe nového vedenia komunikovať oveľa intenzívnejšie a hľadať riešenia tak, aby sme ich dokázali v priebehu jeho volebného obdobia alebo obdobia môjho nástupcu zrealizovať.
Na druhej strane mesta máme Šalkovú, kde sa ľudia dlhodobo cítia byť odrezaní. Boli tam snahy o oživenie emancipačného procesu a osamostatnenie.
Krátko po nástupe do funkcie som sa stretol so zástupcami petičného výboru, ktorí deklarovali snahu o odčlenenie Šalkovej od mesta. Absolvovali sme niekoľko stretnutí, boli sme priamo v Šalkovej a stretli sme sa s obyvateľmi. Ubezpečili sme ich, že nám záleží na tom, aby sme aj do tejto mestskej časti investovali finančné zdroje a riešili ich problémy. Myslím si, že následne potom v ďalšom období decentralizačné snahy utíchli. Samozrejme, v ľuďoch stále žijú. Snažíme sa vyjsť v ústrety napríklad vybudovaním detského ihriska alebo investíciou do obnovy kultúrneho domu. To, čo ich zásadne trápi je aj križovatka pri výjazde zo Šalkovej na cestu I/66, ktorú sa snažíme riešiť. Sú tam ale dve skutočnosti. Prvá je, že tento problém by mala vyriešiť výstavba mimoúrovňovej križovatky v rámci pokračovania cesty R1 po Slovenskú Ľupču. Je to ale proces, ktorý sa nezrealizuje v priebehu krátkej doby. V tejto chvíli prebiehajú rokovania medzi Slovenskou správou ciest a Ministerstvom dopravy tak, aby sme v tejto lokalite dokázali vybudovať dočasný semafor, ktorý by dopravu reguloval a situáciu trochu zjednodušil. Tieto veci komunikujeme cez poslancov tak, aby sa dostali k ľuďom a aby nemali pocit, že na nich zabúdame.
Jedna z výčitiek v Šalkovej bola aj malá vodná elektráreň, ktorá tam pred niekoľkými rokmi vznikla. Bola to veľká téma aj v súvislosti s výstavbou ďalších pod mestom. Aká je situácia v súčasnosti? Mesto sa tam snažilo vyvíjať aktivity aj v rámci územného plánu.
Od začiatku sme deklarovali, že malé vodné elektrárne na Hrone nechceme. Aj niekoľko uznesení mestského zastupiteľstva ma zaviazalo vyvíjať aktivity, ktoré by zabránili ich výstavbe. Bez ohľadu na to, ja sám sa nestotožňujem s tým, aby na krátkom úseku dvanástich kilometrov boli postavené tri malé vodné elektrárne. Je to barbarstvo voči prírode. Prvý príklad, a musím povedať, že aj veľmi zlý, máme v Šalkovej.
Jasne som dal za pravdu obyvateľom, ktorí sa nestotožňujú s tým, aby sa takéto elektrárne budovali. Absolvovali sme niekoľko rokovaní na úrovni Správy vodných tokov v Bratislave, kde sme pripomienkovali všetky návrhy na realizáciu vodných elektrární. Naše pripomienky nezobrali do úvahy. Napokon sme skončili u štátneho tajomníka na Ministerstve životného prostredia, kde sme opakovane deklarovali, že sa nestotožňujeme s ich výstavbou. Myslíme si, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie mal byť zrealizovaný komplexne s ohľadom na to, že sa jedná o tri profily na tak krátkom úseku.
V súčasnosti je na Vlkanovú vydané územné rozhodnutie. Proces sme napadli. Snažíme sa vrátiť celé posudzovanie niekde na začiatok. Robíme všetko preto, aby sme vyhoveli obyvateľom mesta a našli konsenzus. Tieto profily sem nepatria. Máme informácie, že obnoviteľné zdroje energie sú dnes naplnené už na nejakých 15 percent a záväzok voči Európskej únii bol 17 percent. Otázkou je, či potreba energie je v tejto chvíli témou dňa.
Spomenuli ste Vlkanovú. Iliaš je v tejto chvíli definitívne zažehnaný?
Zatiaľ nie. Procesy stále bežia. Sú podané dve žiadosti o územné rozhodnutie. Jedna podľa starého, a jedna podľa nového územného plánu. V tejto chvíli sa s nimi musíme vysporiadať a hľadať riešenie. Veríme, že ho nájdeme.
[poll id=47]
Ako primátor Ján Nosko hodnotí plnenie svojich volebných sľubov a aké ciele si kladie do posledného roka aktuálneho funkčného obdobia? Bude sa opätovne uchádzať o funkciu primátora?
Aj na to sme sa pýtali v poslednej časti rozhovoru, ktorú prinesieme už v stredu. Prvé dve časti rozhovoru nájdete v odkazoch nižšie:
Ján Nosko: Funkcia primátora pre mňa bola výzvou a stále aj je
Ján Nosko: S finálnou podobou autobusovej stanice som spokojný
