S blížiacim sa začiatkom posledného roka funkčného obdobia primátora a mestských poslancov sme na portáli BBonline.sk odštartovali seriál príspevkov, v ktorých dostanú volení zástupcovia mesta priestor zhodnotiť svoju prácu a predstaviť ďalšie plány.
Začali sme veľkým rozhovorom s primátorom Jánom Noskom, v ktorého prvej časti sme sa vracali k jeho rozhodnutiu kandidovať, skladaniu tímu a hodnotil aj spoluprácu s poslancami v zastupiteľstve. Teraz vám prinášame druhú časť rozhovoru, v ktorej bola témou nová autobusová stanica, ale aj ďalšie mestské „strašidlá“ a investičné projekty.
https://bbonline.sk/jan-nosko-funkcia-primatora-pre-mna-bola-vyzvou-a-stale-aj-je/
V závere prvej časti rozhovoru sme hovorili o spolupráci s poslancami. Jednou z najväčších tém tohto volebného obdobia je určite autobusová stanica, okolo ktorej bola možno najväčšia kritika a práve aj z radov Banskobystrickej alternatívy. Poviem za seba z toho čo odznelo na zasadnutiach zastupiteľstva, že tam chýbala možno práve tá komunikácia, o ktorej sme hovorili. Prezentovali ste plány, hovorili o následnom samofinancovaní projektu a poslanci tvrdili, že nemajú relevantné analýzy a bolo im to len tak povedané. Bola tá komunikácia aj voči BBA v tomto za vás korektná?
V tom období sme absolvovali množstvo rokovaní s investorom a potenciálnym prevádzkovateľom. Mesto vystupovalo v polohe mediátora. Pracovali sme s číslami a tabuľkami, hľadali sme ekonomiku. Vedeli sme, že sa to dá urobiť za nulu a je potrebné, aby došlo k dohode medzi investorom a prevádzkovateľom. Žiaľ, k dohode, z mne neznámych príčin, nedošlo. Ak by k dohode došlo, autobusová stanica by mesto nestála nič. To bolo moje prvé vyjadrenie, ktoré sa v zostrihanej podobe objavilo aj v istej regionálnej televízii. Následne potom sme si povedali, že áno, mesto to môže stáť nulu s tým, že si bude musieť vziať úver. Ak by sme vtedy do projektu nevstúpili, stanica by pravdepodobne strašila dodnes. Starú autobusovú stanicu sme vnímali ako niečo, čo prekáža Banskobystričanom, ale aj ľuďom, ktorí prichádzajú do mesta. Je to asi najväčšia téma, pokiaľ ide o mestských strašiakov. Zjednali sme cenu, ktorá si myslím bola zásadne nižšia ako tá, o ktorej sa hovorilo na začiatku. Stanicu sme pritom dokázali aj priestorovo upraviť tak, aby spĺňala požiadavky komfortu a napĺňala predstavy tejto doby. Myslím si, že je dobrá a pekná.
Čo sa týka komunikácie s poslancami, o tejto téme sme opakovane komunikovali s klubom nezávislých, aj s väčšinovým klubom. Poslanci BBA fungujú asi tak, že vždy prídu odkomunikovať svoje témy a požiadavky pred zasadnutím zastupiteľstva, čo je podľa mňa neskoro. Poslanci majú s nami komunikovať počas celého obdobia. Akékoľvek ich otázky, by sme im boli ochotní vysvetliť a zodpovedať. Na to nestačí jedno stretnutie.
Prečo myslíte, že ste poslancov Banskobystrickej alternatívy nepresvedčili?
To je otázka na nich, prečo nedokázali pochopiť naše argumenty. Aj teraz pán poslanec Katreniak opakovane interpeluje, že akým spôsobom bude financovanie stanice zabezpečené. Financovanie sa kreuje, tvorí, je to dynamický proces. Nejde o statické čísla, ktoré sa jednoducho nahádžu do kalkulačky. Má to svoj vývoj. Hovoríme o výške úrokov, záruk banky pre ďalšie obdobie, je to otázka vstupov na autobusovú stanicu, ktoré je potrebné kalkulovať do príjmovej časti.
Vychádzalo nám, že to bude na nule. Neviem, prečo tomu neverili. Asi na to mali svoje dôvody, možno mali iné čísla. Doteraz neviem povedať, prečo to nechceli podporiť. Ich argument, že ideme zadlžovať mesto mňa nepresvedčil, pretože mesto bolo a aj je v dobrej finančnej kondícii. V porovnaní s inými krajskými mestami patríme k najlepším. Rozvoj sa nedá robiť bez toho, aby sa mesto rozumným spôsobom aj nezadlžovalo.
Kritika k autobusovej stanici bola aj zo strany architektov. Keďže do nej mesto investovalo, takáto diskusia bola bezpochyby oprávnená. S tým, ako vyzerá stanica dnes a aká je jej finálna podoba, ste spokojný?
Spokojný. S architektmi sme sa stretli, otvoreným listom ma vyzvali, aby sme prehodnotili niektoré veci. Pýtam sa, ako mám presvedčiť investora, ktorý vlastní pozemok a má nejaký projekt, aby išiel do diskusie s architektmi, ktorí mu ten projekt rozbijú, predražia a on nemôže realizovať svoj zámer? Podobná situácia teraz možno nastane aj okolo Slovenky. Začne sa diskusia, ktorá bude modifikovať celý priestor. Je to blízka časť centrálnej mestskej zóny a prostredie s potokom vytvára v meste skutočne vzácny priestor. Ja samozrejme môžem cez územný plán vyvinúť určitý tlak na investora, ale musím akceptovať aj jeho možnosti, podmienky a jeho ekonomiku. Vždy je to o hľadaní rozumnej miery a rovnováhy. Pretože investor môže povedať, že „sorry“, ale za takýchto podmienok do toho nejdem.
Uviedli ste, že mesto je v dobrej finančnej kondícii. Možno na rozdiel oproti minulým vedeniam, ktoré sa aj kvôli vtedajšej finančnej situácii a kríze snažili fungovať trochu inak, je na viacerých krokoch vidieť, že akási odvaha v investíciách vám nechýba. Cítite teraz ten priestor, že mesto aj za cenu zadlžovania má na to, aby išlo do veľkých projektov?
Pri otázke zadlžovania si musíme uvedomiť, za akých podmienok sú dnes samosprávy schopné čerpať financie. Dnešné obdobie praje rozvojovým projektom, úrokové sadzby sú nízke a banky sa predbiehajú, ktorá poskytne lepšiu ponuku. Bolo by nerozumné nevyužiť túto dobu na to, aby sme sa do niektorých projektov, ktoré mesto dlhodobo malo a chcelo pripravovať, nepustili.
Spomenuli ste viaceré projekty, ktoré by mesto chcelo riešiť. Jedným z nich je možno Dom kultúry, ktorý mesto chcelo zapojiť do projektu Kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Aká je situácia teraz?
Dom kultúry bol predmetom dražby. Neviem si predstaviť, že by mesto prišlo na dražbu s nejakým mandátom a bol by tam aj niekto ďalší, kto by ho chcel vydražiť. Máme svoj strop, do ktorého sa chceme zmestiť. Uvažovali sme, že 3 milióny 50 tisíc eur na kúpu, veľkú rekonštrukciu a následne zapojenie Domu kultúry do projektu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, by bolo veľkým lákadlom. Námietky zo strany vlastníka už na dražbe a v akomkoľvek konaní tento proces zabrzdili. My sme prešvihli čas, kedy sme ešte mohli o tomto objekte uvažovať.
Pracuje sa s projektom kultúrneho a kreatívneho priemyslu ďalej? Sú tie peniaze pre mesto ešte aktuálne?
Projekt kultúrneho a kreatívneho priemyslu sme mali v rámci Domu kultúry rozpracovaný tak, že už v ňom boli rozmiestnené jednotlivé prevádzky, dielne, výrobne a ateliéry. Ten priestor svojou dispozíciou takéto možnosti ponúka. Ideovo sme celý zámer zodpovedne spracovali. Keďže sa nám Dom kultúry nepodarilo získať, povedali sme si, že ako mesto nemáme vhodnú budovu, ktorá by riešila projekt komplexne – veľkú sálu, niečo kde sa môžu prezentovať umelci, kultúrnici, kreatívci. Projekt sme museli v istom momente stopnúť.
Potom sme však obnovili rokovania s Ministerstvom kultúry a teraz v ňom pokračujeme ďalej. Budeme spolupracovať s ÚĽUV-om. Vybrali sme objekt, ktorý by bolo vhodné využiť. Je to bývalá základná škola na Magurskej ulici, kde už sú nejaké prevádzky, ale priestor je ohromne veľký. Myslím si, že mesto v budúcnosti ťažko nájde iné prostriedky na to, aby mohlo túto budovu zrevitalizovať a zmysluplne využiť. Sásová je najväčšie sídlisko v meste, kde nechýba potenciál ľudí a kde vieme riešiť aj dopravnú obslužnosť. Zámer sme so zástupcami rezortu kultúry prerokovali a v tejto chvíli môžem povedať, že na ňom ideme aktívne pracovať a o tieto zdroje sa budeme uchádzať.
Spomínali ste aj ďalších strašiakov v meste. Banskobystričania sa určite stále pýtajú na „jamu pri mestskom úrade,“ čo je nerealizovaný projekt banskobystrického developera. Je niečo nové v tejto veci?
Žiaľ, v tejto veci nie je zatiaľ nič nové. Je to otázka, ktorá padá takmer každý týždeň. Ktokoľvek, kto príde konštatuje, že pri mestskom úrade sa nedá zaparkovať a čo s tým ideme robiť. Ten majetok je v konkurze a netýka sa len „jamy“. Sú to ďalšie akvizície v rámci Zvolena, pozemky na Belvederi, a tak ďalej. Občas sa informujeme, ako tieto procesy bežia a žiaľ, budú ešte chvíľu trvať. Aj ja by som bol rád, keby sa nám to podarilo vyriešiť a pozemok by konečne niekto kúpil. Samozrejme, mesto potom poskytne súčinnosť, aby sa zámer podarilo zrealizovať.
Sú tu ďalšie vízie napríklad v areáli bývalej Slovenky, nový majiteľ získal aj niekdajšiu práčovňu od mesta.
Práčovňa je zbúraná a developer nám zatiaľ bližšiu víziu nepredstavil. Čo sa týka areálu Slovenky, tam sme už mali niekoľko rokovaní s investorom aj architektonickou kanceláriou. Predstavili nám zámer riešenia tohto priestoru aj v širších súvislostiach. Areál totiž nadväzuje na Strieborné námestie, kde je veľká a chaotická zóna pre všetkých. Stráca sa tu chodec, cyklista i motorista.
Vzniesli sme preto požiadavku, aby sa tieto pripomienky do projektu zakomponovali. Po prvý raz k nám prišiel na rokovanie developer s tým, že z toho územia ubral a snažil sa tam vytvoriť skôr rezidenčno-relaxačnú a administratívnu zónu, čo si myslím, že do tohto priestoru patrí. Aj odborné útvary mesta povedali, že by si to tam vedeli predstaviť, samozrejme s dopracovaním ďalších vecí.
V súčasnosti prebiehajú konzultácie medzi odborom územného plánovania, stavebným úradom, projekčnou kanceláriou a developerom. Bol nám predstavený zámer realizovať túto akvizíciu tak, aby v priebehu budúceho roka prebehli prípravné práce, stavebné povolenia a aby možno už v závere budúceho roka začali s búracími prácami.
https://bbonline.sk/na-mieste-byvalej-slovenky-ma-vzniknut-moderna-mestska-stvrt-strieborna/
Aká je situácia napríklad okolo ďalšieho strašiaka – „starého Tesca“?
Je to tiež vo vlastníctve súkromného investora a mesto k nemu nemá nijaký vzťah. Investor nám predstavil zámer, ktorý v úvode chcel prepojiť s kreatívnym a kultúrnym priemyslom. Nenašli sme však spoločnú reč. Vyslovil presvedčenie, že je tam záujem zahraničného investora, ktorý by tento priestor vedel využiť na svoje aktivity. Zatiaľ je to len v informatívnej fáze, nič konkrétne nám nebolo predstavené.
[poll id=47]
Ako primátor Ján Nosko vníma situáciu okrajových častí, čo pre ne mesto plánuje urobiť, čo je nové okolo malých vodných elektrární na Hrone, čo plánuje mesto podniknúť so zlou dopravnou situáciou v centre a bude sa Ján Nosko opätovne uchádzať o funkciu primátora?
Aj na to sme sa pýtali v ďalších častiach rozhovoru, ktoré prinesieme v úvode prvého decembrového týždňa.
