Po skončení krajských volieb sa na pozadí ich výsledkov začalo hovoriť o budúcoročných voľbách. V tých budeme znovu voliť primátora a mestských poslancov. V sérii rozhovorov prinesieme pohľady na to, čo sa mestu pod súčasným vedením podarilo a čo nie.

Volení zástupcovia mesta dostanú na portáli BBonline.sk pred posledným rokom svojho funkčného obdobia priestor, aby zhodnotili svoju prácu, ale vytýčili si aj ciele do posledného roka a zároveň sa zamysleli nad tým, kam bude mesto, ale aj ich kroky smerovať ďalej.

Na úvod sme sa rozprávali s primátorom Jánom Noskom. Tento rozhovor vám v niekoľkých častiach priblížime v nasledujúcich dňoch. Začíname návratom k jeho rozhodnutiu kandidovať, tvorbe tímu vedenia mesta, ale aj zhodnotením spolupráce s poslancami.

Vráťme sa najskôr tri, možno až štyri roky dozadu, kedy sa v hlave úspešného riaditeľa detskej nemocnice rodila myšlienka stať sa primátorom. Čo za ňou bolo?

Bola to téma, ktorá vo mne prebúdzala nejaké ambície, pretože nemocnica, ako ste povedali, fungovala úspešne a funguje veľmi dobre naďalej. Človek hľadá v živote výzvy a toto bola jedna z nich. Pokúsiť sa urobiť niečo aj pre mesto a skúsiť čosi iné. Som človek, ktorý nerád zotrváva v zakonzervovanej polohe. Mám rád, keď môžem niečo tvoriť a posúvať dopredu. Uvažoval som o tom, a keď prišli konkrétne ponuky a rozhovory s ľuďmi, tak som si povedal, že prečo nie. Mal som manažérske skúsenosti aj informácie o meste, vnímal som situáciu, aká tu bola.

Keď si zoberieme informácie a skúsenosti, ktoré ste za tri roky vo funkcii získali, vrátili sa v čase a mali by ste tieto informácie v hlave už vtedy, rozhodli by ste sa rovnako? Išli by ste do toho?

Dobrá otázka (smiech). Samozrejme, že človek nedisponoval všetkými informáciami, nepoznal celé pozadie fungovania mestského úradu. Bol som naučený riešiť veci okamžite. Vyplývalo to už z mojej pôvodnej profesie kardiológa, ktorý potrebuje mať výsledok čo najskôr. Tu človek po čase zistí, že veci nefungujú celkom tak, ako by si predstavoval. Všetko napríklad výrazne predlžujú nevyhnutné administratívne procesy. Napriek tomu si myslím, že by som sa rozhodol opäť rovnako. Bola to pre mňa výzva a stále aj je. Posúvať veci dopredu, riešiť ich, využívať možnosti a potenciál ľudí, ktorý, myslím si, nebol predtým úplne využitý.

Povedali ste, že tie informácie neboli možno úplné. Čo boli najväčšie sklamania, facky v styku s verejnou správou?

Je to ťažkopádnosť. Legislatívne procesy, obštrukcie z rôznych strán, ktoré spomaľujú chod úradu. Vydávanie rôznych povolení a rozhodnutí. Budem úprimný. Zaskočilo ma napríklad, že v prípade územného plánu boli niektoré veci už predrokované a prisľúbené. Bez akejkoľvek zodpovednosti niekto vydá stanovisko, s ktorým následne developer operuje a dostáva mesto do úzkych. To boli veci, ktoré sa mi osobne nepáčili a v dôsledku toho sme vyvodili aj personálne zmeny.

Naopak, bolo niečo, čo vás oproti očakávaniam prekvapilo pozitívne?

Áno. Musím povedať, že po prvých mesiacoch, keď sme predstavili našu víziu, ktorým smerom by sa mohla uberať a čo všetko je potrebné urobiť, sa podarilo vytvoriť tím ľudí spĺňajúci môj obraz. Potešilo ma, že pochopili, čo chcem urobiť, zdynamizovali svoju prácu, boli ochotní pracovať a dokončiť projekty ako územný plán, PHSR (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, pozn. red.), RIUS (Regionálna integrovaná územná stratégia, pozn. red.). Dokumenty bezpodmienečne potrebné na to, aby sme mohli plniť jeden z našich hlavných bodov programu, a to čerpanie eurofondov.

Koľko trvalo to zloženie tímu a pretransformovanie úradu do fungujúcej podoby, kedy ste s ňou už boli spokojný?

Tím som si tvoril už v období pred voľbami. Vedel som, s ktorými ľuďmi viem spolupracovať, ktorí zdieľajú moje myšlienky a ktorí budú fungovať podľa mojich predstáv. Šumy, ktoré sa šírili v predvolebnom období o tom, kto bude prednostom úradu a kto bude na ktorej pozícii  sa nenaplnili. Sú to ľudia, ktorí nemajú nejaké pozadie, nie sú na nich vyvíjané tlaky, ktoré by komplikovali život mne a dávali mi nálepku, ktorú som dostal pred voľbami, že som SMER-ák. Ja som do toho naozaj vstúpil ako nezávislý, bez akýchkoľvek podmienok.

Práve k tomu som sa chcel dostať. Cítili ste po zvolení zo strany koalície SMER-SD, SNS, SDKÚ-DS v zastupiteľstve tlaky? Bol tam kritizovaný najmä výber druhého viceprimátora. Snažili sa vás prípadne aj iní poslanci do niečoho tlačiť?

Aj tieto veci sme si vyriešili ešte v predvolebnom období. Tesne po voľbách rozhovory samozrejme pokračovali, ale boli akceptované všetky moje podmienky, ktoré som si dal. Pri prvom viceprimátorovi, tam už fungovala úzka spolupráca na celkovej vízii mesta. Poznal pomery a prišiel mi logicky ako vhodná osoba, ktorá má byť vedľa mňa. Navrhol som ho a vybral si ho, z čoho bol sám osobne prekvapený. Čo sa týka druhého viceprimátora, keď som prišiel do úradu a zistil, že zásobník projektov  je prázdny a otvorených dlhodobo neriešených problémov je veľmi veľa, tak som si povedal, že asi by bola cesta mať pri sebe ešte jedného človeka.

Úlohy musíte diverzifikovať. Balík problémov mesta je veľmi široký, preto som sa snažil na nich delegovať isté úlohy tak, aby som ja mal priestor na iné, strategické veci a rokovania. Deň má iba 24-hodín a v úvode sa mi to aj napokon potvrdilo. Keď vieme veci rozumne rozdeliť a informácie rýchlo zdieľať, tak vieme oveľa rýchlejšie pracovať a napĺňať naše plány. Napokon aj Zákon o obecnom zriadení hovorí, že viceprimátor by nemal byť len zástupcom primátora, ale aj zamestnancom úradu. Taká bola aj moja predstava. Neviem si predstaviť, že viceprimátor ma má zastúpiť len vtedy, keď tu nie som. Aby za to poberal mzdu, musí to byť človek, ktorý rieši veci, posúva ich dopredu a informuje ma. Máme projekty ako Európske mesto športu, ktorému sa druhý viceprimátor naplno venuje. Myslím si, že sa úlohy zhostil dobre. Sú tu problémy v sociálnej oblasti, napríklad v lokalite Na hrbe, ktoré rieši práve druhý viceprimátor.

Vrátim sa ešte k politickým stranám, ukázalo sa to aj pred krajskými voľbami, že ľudia politické podpory vnímajú veľmi citlivo. Aká je spolupráca s koalíciou v zastupiteľstve momentálne a ako hodnotíte aj spoluprácu s ďalšími poslancami?

Naznačujete, že opozícia – koalícia. Ja som vždy tvrdil, že by to mal byť jeden tím. Taký, ktorý primátora podporí, ak predloží dobré, pozitívne a rozvojové návrhy. Zistil som, že to nie je vždy tak. Je tam historická skúsenosť poslancov, najmä tých, ktorí sú v mestskom zastupiteľstve už niekoľko volebných období. Majú medzi sebou rôzne prestrelky a vždy si pripomínajú históriu. Ja nechcem písať čierne knihy. Chcem pracovať tak, aby sme všetok čas efektívne využili a nevracali sa ďaleko späť. Aj keď z minulosti vychádzajú veci, ktoré nás teraz dobiehajú. Sú to niekedy desať až pätnásť rokov staré záležitosti a momenty, ktoré ako mesto musíme vyriešiť. Hľadať ale príčiny vzniku v tejto chvíli nemá význam.

Je spolupráca s poslancami dobrá?

Myslím si, že áno. Trochu som sklamaný, čo som naznačil už pred rokom, z prístupu Banskobystrickej alternatívy. Komunikácia s veľkým klubom a takisto s klubom nezávislých je oveľa intenzívnejšia. Poslanci prídu aj mimo mestského zastupiteľstva s požiadavkami, konkrétnymi návrhmi, plánmi. Práve toto mi pri BBA, ako druhom najväčšom klube, trochu chýba. Cítim z nich opatrnosť a nedôveru voči vedeniu. Aj z  otázok na zastupiteľstve možno mať dojem, akoby sme ich chceli zavádzať. My chceme hlavne komunikovať a keď má niekto otázky, pokiaľ je na to časový priestor, vieme sa vždy stretnúť, o veciach hovoriť a vysvetliť si ich.

[poll id=47]


Ako primátor Ján Nosko hodnotí autobusovú stanicu po jej dokončení a prečo do nej mesto investične vstupovalo. Aký je vývoj okolo ďalších „strašiakov“ mesta, ako primátor vníma situáciu okrajových častí, čo pre ne mesto plánuje urobiť, čo je nové okolo malých vodných elektrární na Hrone a bude sa Ján Nosko opätovne uchádzať o funkciu primátora?

Aj na to sme sa pýtali v ďalších častiach rozhovoru, ktoré prinesieme postupne v najbližších dňoch. Druhú časť rozhovoru nájdete v odkaze nižšie:

Ján Nosko: S finálnou podobou autobusovej stanice som spokojný