Príklad, ako sa z obyčajného chalana z Banskej Bystrice môže stať ligový futbalista, ktorého čaká debut v najvyššej českej súťaži. Jakub Uhrinčať ukázal všetkým chlapcom z akadémie MFK Dukla cestu, ako sa prebojovať až do mužského kádra a predať sa do zahraničia. Získal už aj titul a po úspešnom štúdiu môže dať futbalu ešte viac. Po novom v Hradci Králové.
Dukle fandí odmalička. V mládežníckych rokoch chodil na zápasy a predstavoval si, aké by to bolo, raz si na Štiavničkách aj zahrať. Šancu dostal ešte v druhej lige ako dorastenec a s postupom tímu medzi slovenskú futbalovú elitu rástol aj on. Jeho talent, ale najmä morálku a chuť tvrdo pracovať si všimli aj v hlavnom meste Česka. V zime 2024 ho športový riaditeľ Tomáš Rosický privítal v Sparte Praha. Výstrižok z novín s článkom o tomto prestupe visí na dverách v útrobách banskobystrického Mestského mládežníckeho štadióne ako príklad a motivácia pre chlapcov z akadémie.
V druholigovom B-mužstve prestížneho českého klubu sa stal stabilnou súčasťou základnej zostavy. Šanca v A-tíme však neprichádzala, a tak sa Jakub chcel posunúť vyššie. Dohodol sa s účastníkom najvyššej českej súťaže FC Hradec Králové, ktorý v uplynulom ročníku obsadil 7. miesto v 16-člennej tabuľke. Už v nedeľu 20. júla by si 24-ročný Banskobystričan mohol odkrútiť debut v Chance lige, a to rovno na štadióne úradujúceho majstra – pražskej Slavie.
Jakub Uhrinčať v rozhovore pre BBonline.sk rozprával o pôsobení v béčku Sparty, prestupe do Hradca Králové, vysokej škole aj o aktuálnej situácii MFK Dukla.
Kubo, ako sa máš a čo robíš?
Akurát cestujem do Prahy, lebo až do augusta fungujem tak, že do Hradca Králové dochádzam, keďže sa mi podarilo vybaviť bývanie až od augusta, ale to sú tie príjemné starosti. A inak sa mám super. S mojím okolím sme pracovali na tom, aby som dostal šancu v prvej českej lige, čo vyšlo do bodky, takže som za to rád. Momentálne sa pripravujem na tú nedeľu, kedy to všetko vypukne.
Aj si stihol dovolenku?
Áno. Prvú za tých päť rokov, čo som študoval. Po sezóne, na konci mája, sa mi konečne podarilo spraviť ten titul, takže konečne bol čas aj oddýchnuť si, odletieť na Kanárske ostrovy a trošku vypnúť hlavu od toho všetkého. Padlo mi to vhod.
Po jeden a pol roku si sa zo Sparty Praha presunul do Hradca Králové. Odhaľ prosím pozadie tohto prestupu.
Vstúpili sme do prestupového obdobia s tým, že prípravu začnem s áčkom Sparty a počas toho budeme riešiť, čo sa vyskytne. S agentom a manažérmi sme boli dohodnutí, že pokiaľ to nie je niečo konkrétne, tak o tom nechcem ani počuť. Tak fungujem od začiatku kariéry. Potom do toho vstúpil Hradec, všetky strany prejavili záujem a hlavne, všetkým trom stranám to dávalo zmysel. Udialo sa to rýchlo, pretože sme to chceli dotiahnuť ešte pred sústredením, lebo je to iné, keď futbalista príde na štadión na pár hodín, ako keď je s tímom desať dní nonstop.
Spoznali sme sa aj mimo ihriska, takže aj za toto som rád, že sa to stihlo ešte predtým. Všeobecne som rád za ten Hradec, pretože je to klub, ktorý je momentálne na vzostupe, má nový štadión, infraštruktúru, kvalitný tréningový proces a v neposlednom rade skvelú šatňu. Verím, že som zapadol a zapadnem do nej ešte lepšie. Chalani sú skvelí aj mimo ihriska. Za tri týždne nemôžem povedať ani pol negatívneho slova.
Keď si rokoval s Hradcom Králové, tak čím ťa klub lákal?
Nikto nemá vopred stanovené, že bude hrať. Je to založené na zdravej konkurencii, chceme sa posúvať ako celý tím. Každý chceme toho druhého hnať vpred. To je také zdravé prostredie, ktoré mi prišlo vhod a povedal som si, že to je dobrá voľba.
Predpokladám, že ťa lákali aj na šancu zabojovať o stabilné miesto v základnej zostave.
Je to o výkonoch na ihrisku. Je to na mne. Pracovali sme cez sústredenie na tom, aby som sa učil a zdokonalil v tom, čo od nás realizačný tím vyžaduje. Verím, že nejaké minútky prídu, či už to bude v prvom, druhom, piatom, desiatom alebo poslednom kole. Verím, že vždy budem pripravený odovzdať maximum a splniť to do bodky.
Aké ambície má FC Hradec Králové v novej sezóne?
Samozrejme, futbalová verejnosť rieši prognózy, tabuľkové postavenie, všetci to tlačia, ale bolo by skúpe od nás niečo hovoriť, keď po štyroch-piatich kolách môže tabuľka vyzerať úplne inak. Pre nás je dôležité neustále sa posúvať ďalej. Máme hladný kolektív, ktorý chce vyhrávať, chce mať úspechy a chce sa zlepšovať každým tréningom. Najbližšia priorita je nielen nedeľa, ale tie prvé týždne, zachytiť tú ligu hneď od začiatku, aby sa nám potom ľahšie dýchalo.
Aká bola tvoja pozícia v Sparte, keď si odchádzal? Nečrtala sa šanca v A-mužstve?
Už keď sme sa stretli v Bystrici so Spartou, tak tá cesta bola jasne určená, že budem primárne v béčku a časom možno pôjdem do áčka. Možno niektorí mali oči, že budem hrať prvú ligu, európske súťaže, Ligu majstrov, ale treba byť realista, treba sa pozrieť aj trošku do zrkadla. Preto som vedel, že v béčku zostanem dlhší čas a ten logický krok bude posunúť sa niekde do prvej ligy. To sa teraz naplnilo a verím, že tá postupná cesta, ktorou ja idem, má zmysel a bude tá správna.
Čo ti dalo pôsobenie v Sparte?
V prvom rade som mohol zažiť futbal z tej úplne inej stránky, lebo Sparta je európska značka a pokiaľ ide o zázemie, tréningový proces, tréningové plochy, regeneráciu, servis či vybavenie, tak na Slovensku asi nenájdeme taký klub a v Česku asi len v rámci tej top trojky. Takže z tohto pohľadu to bol výrazný posun.
Iná je aj mentalita ľudí, komunikovali sme po anglicky a už len proces príchodu na štadión bol úplne iný, ako som bol zvyknutý v Bystrici. Všetko prebiehalo na maximálne profesionálnej úrovni, čo mi dalo veľmi veľa. Tréningový proces bol intenzívnejší, ale posunulo ma to aj mimo ihriska. Videl som, ako sa futbal robí vo veľkom európskom klube. Sú to pre mňa zaujímavé skúsenosti.
Bolo to pre teba prvé pôsobenie v zahraničí, tak v čom je Jakub Uhrinčať iný ako pred rokom a pol?
Už to nie je domov, komfort, takže na všetko som bol sám, ale aj moja povaha je taká, že niekedy mám rád byť sám, takže na to som si zvykol veľmi rýchlo. Na ihrisku aj mimo neho som nasal trošku tej inej mentality, kultúry. Zmenil sa aj môj pohľad na futbal a myslím si, že po futbalovej stránke som trošku dozrel. A samozrejme, aj životne, viac som sa upokojil, mal som čas na seba.
Čo by si mal ešte z tvojho pohľadu zlepšiť, aby si sa presadil v prvej českej lige?
Stále je to o tej rýchlosti. Keď si porovnám druhú a prvú českú ligu, tak tá intenzita pôjde samozrejme vyššie, takže na tom musím pracovať. Tým, že som stopér a nie som až taký mohutný, tak chcem pracovať aj na silovej stránke, aby som mohol zvládať súboje, pretože to je alfa omega stopéra. Na tej pozícii viem hľadať futbalové riešenia a nebojím sa rozohrávky, ale najdôležitejšia je defenzívna činnosť, takže na tej stále pracujem.
Už si spomenul aj vysokú školu. Čo si vyštudoval a čo hovoríš na túto kapitolu?
Doštudoval som. Jedným slovom – konečne. Bolo to náročných päť rokov, ale som za to rád. Zvlášť keď som si zobral odbor ako informatika, ktorý sa vo svete nestratí. Futbal je nevyspytateľný a poistil som si možno budúcnosť po kariére, keďže je krátka, nemôžeme hrať do smrti. Je to pre mňa aj možnosť niečo rozbehnúť popri futbale, keď budem starší.
Som rád, že som to nevzdal, lebo boli aj ťažšie momenty, zvlášť posledný polrok, kedy som tomu futbalu nedával možno až tak veľa. Všetko smerovalo k tomu, aby som už školu konečne dokončil a mal to za sebou. Som rád, že som to na konci mája odpískal a uzavrel túto kapitolu, za ktorú som možno aj trošku hrdý na seba, tak prvýkrát v živote. Verím, že je to správny krok pre mňa a moju budúcnosť.
Ak všetko pôjde podľa plánu, tak ťa čaká ešte dlhá kariéra a oblasť ako informatika sa za ten čas enormne posunie. Rozmýšľaš už teraz nad tým, ako sa v budúcnosti uplatniť v praxi?
Cez štúdium sme mali prax, čo bola trošku komplikácia pre mňa, vzhľadom na futbal, ale keď človek chce, tak sa to dá zariadiť. Nejaké možnosti a ponuky mám, ale momentálne sa chcem sústrediť len na futbal a dobehnúť to, čo som posledný polrok zameškal. Uvidíme časom. Informatika je dosť široký pojem a aj vo futbale sú už zabehnuté dáta a analýzy, takže aj to je možno smer, ako zostať pri futbale po kariére a spojiť ho s informatikou. Pre mňa je to ale ešte ďaleko. Teraz chcem trošku zvoľniť, zaradiť nižší stupeň a sústrediť sa len na futbal.
Poďme tam, kde to celé začalo, do Banskej Bystrice. Určite si sledoval výkony Dukly v uplynulej sezóne, videl som ťa aj na zápasoch, takže čo hovoríš na zostup klubu do druhej ligy?
Keďže som kvôli škole behal dosť často medzi Prahou a Bystricou, tak som zápasy sledoval. Niektoré zápasy som osobne navštívil, bol som aj s chalanmi, alebo si s nimi aspoň písal. Vždy, keď som mal čas, tak moja cesta išla cez Radvaň. Jasné, každého to mrzí. Mňa, chalanov, vedenie aj celé mesto, ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Verím, že z takéhoto trošku šoku sa klub otrasie. Aj spojenie s Hamšíkovou Akadémiou je možno plus nielen pre kluby, ale aj pre celé mesto a kraj. Možno je to cesta k tomu, aby sme sa čím skôr vrátili tam, kam patríme. Verím, že všetci v klube robia maximum pre to, aby Dukla bola tam, kde má byť.
Sleduješ aj aktuálne zmeny v kádri a prípravné zápasy?
Bol som sa pozrieť aj na prvom tréningu, aj keď toho času je teraz pomenej. Sledujem to, stále mám ten klub v srdci, vychoval ma. Všetky správy čítam a keď stíham, tak si pozriem aj zápasy. Verím, že sa to mužstvo vyskladalo dobre a štart súťaže sa im vydarí.
Keď si z Dukly odchádzal, tak v tom istom prestupovom období tam prišiel Ivan Mensah. Teraz, keď si odišiel zo Sparty, tak opäť v tom istom prestupovom období tam z Dukly prišiel. Čo by si mu poradil?
Boli sme spolu možno týždeň, ale písali sme si. V Prahe sme sa stretli aj osobne, aj na pár tréningoch sme boli spolu. Som rád, že tento posun pre neho prišiel po takej dobrej sezóne z jeho strany. Hlavne mu prajem, aby bol zdravý, pretože to je gro toho celého. Myslím si, že má kvalitu na to, aby sa presadil. Sme stále v kontakte a budem mu držať palce.
Keď sa budeme rozprávať takto o rok po sezóne, tak s čím budeš spokojný?
Verím, že nejaké prvoligové minúty budem mať, to je základ. Stále idem z druhej ligy a každý má tú futbalovú cestu inú. Niekto v je sedemnástich rokoch supertalent a ja som len pred tromi rokmi debutoval v prvej slovenskej lige, takže moja cesta je pomalšia, poctivá, krok po kroku. Až také veľké ciele si nedávam, hlavne sa pripraviť, byť zdravý a zapadnúť do mužstva. Verím, že som na prvú ligu pripravený a nejaké minútky pozbieram. Pre mňa je základ tímový úspech. Keď budeme všetci po sezóne šťastní, tak aj moje šťastie bude naplnené.
Čo by si na záver odkázal do Banskej Bystrice?
Aj keď sezóna nebola úspešná, tak verím, že fanúšikovia na Duklu nezanevrú a budú ju podporovať ďalej. Verím, že na konci sezóny sa budú tešiť.
