Róbert Polievka sa pripravuje na druhú sezónu v MTK Budapešť, v ktorej chce trénerovi aj vedeniu splatiť prejavenú dôveru. Aktuálne však tvrdo pracuje na tom, aby sa čo najskôr zotavil zo zranenia.
Z banskobystrickej Dukly odchádzal pred rokom ako reprezentant Slovenska a jeden z dvoch najlepších strelcov Niké ligy. V prvej sezóne v službách MTK Budapešť strelil štyri góly v najvyššej maďarskej súťaži, všetky v jarnej časti. Ďalšie dva presné zásahy pridal v pohári.
V ročníku 2025/2026 chce 29-ročný útočník splatiť prejavenú dôveru a dokázať, že ho môžu nazývať kanonierom aj v zahraničí. V prvom rade sa však musí zotaviť zo zranenia. To, že sa po zdravotných problémoch dokáže vrátiť späť v plnej forme, dokázal už v jeho poslednej sezóne pod Urpínom.
Rodák z Krupiny v rozhovore pre BBonline.sk rozprával o aktuálnom zranení, jeho pôsobení v MTK Budapešť a reagoval aj na špekulácie ohľadom jeho návratu na hosťovanie pod Urpín či prestupu Martina Rymarenka. Zostup Dukly niesol ťažko, no verí, že niekedy je potrebné urobiť krok vzad. Veľmi ho potešilo oznámenie spolupráce s akadémiou Mareka Hamšíka.
Robo, ako sa máš a čo robíš?
Dobre, ale aj lepšie bolo. Som ešte stále zranený, takže to je také na prd. Aktuálne sme na sústredení. Bývame v hoteli v Rakúsku, v Slovinsku hrávame zápasy a máme tam aj tréningové centrum. Teraz som si dal kávu a o chvíľu ideme trénovať.
Povedz prosím viac o tvojom zranení.
Asi dva týždne do konca sezóny mi hráč v zápase prisadol členok. Vyvrtol som si ho tak nepríjemne, že mi to celé spuchlo, až som mal sádru. Prvé predikcie boli, že je to len vyvrtnuté a o dva-tri týždne som späť. Bohužiaľ, viac sa to skomplikovalo a po posledných vyšetreniach sa zistilo, že som tam mal roztrhnuté väzy a ďalšie veci okolo toho, takže sa to naťahuje a ešte stále nie som fit.
Aj vieš, kedy by si už mohol byť zdravotne v poriadku?
Doktori mi hovoria, že ak to neprejde do dvoch týždňov, tak to bude možno nutné nejakým spôsobom operovať a čistiť. Ale zatiaľ, čo sa aj s kondičným trénerom a fyzioterapeutom bavíme, sa snažíme ísť prirodzenejšou cestou, čiže posilňovať, cvičiť a dať tomu priestor ešte dva týždne. Verím tomu, že sa vyhnem operácii, lebo potom by som už mimo dlhšiu dobu. Snažíme sa robiť všetko pre to, aby som bol fit a o dva týždne začal možno aj pomaly behať. Teraz začal šiesty týždeň od zranenia a je to dosť nepríjemné.
V MTK cíti neuveriteľnú podporu
S MTK Budapešť ste sa v minulej sezóne umiestnili na piatej priečke, teda mimo pohárových pozícií. Chcete sa teda v budúcom ročníku už prebojovať do pohárovej Európy?
Pred minulou sezónou, keď som prišiel, bola cieľom záchrana. Klub sa chcel stabilizovať v najvyššej súťaži. Po jeseni sme však boli štvrtí v tabuľke, takže sa počas sezóny aj tie ciele trošku začali meniť. Ľudia v klube aj hráči, všetci sme boli ambicióznejší a vyústilo to do toho, že keď už sme blízko, tak to poďme skúsiť. Treba ale priznať, že Győr mal v jarnej časti neuveriteľnú formu, pätnásť zápasov po sebe neprehrali a zaslúžene sa dostali na štvrté miesto. Samozrejme, vo finále spokojnosť bola, ale aj trpký záver, keďže sme boli blízko pohárovej Európy, no zároveň aj ďaleko.
Myslím si, že táto sezóna bude trošku iná, keďže sme už pocítili, aké to je, byť blízko pohárovým priečkam. Ešte sme sa nerozprávali o cieľoch, ale ja si osobne myslím, že určite klub bude chcieť byť čo najvyššie. Možno sa stane pravý opak – ciele budú vysoké a realita iná, ale poznám mužstvo a myslím si, že sa budeme chcieť držať čo najvyššie.
Individuálne sa momentálne sústredíš len na to, aby si sa dostal zo zranenia? Alebo si už dávaš osobné ciele pre najbližšiu sezónu?
Samozrejme, môj najdôležitejší cieľ je dostať sa čo najrýchlejšie na ihrisko. Posledné týždne spojené aj s dovolenkou boli pre mňa turbulentné, lebo samozrejme, aj ja som riešil svoju budúcnosť. S odstupom času som ale veľmi šťastný, že som sa sem dostal, lebo tu cítim neuveriteľnú podporu. V iných kluboch by mi možno bez mihnutia oka povedali, že mám odísť, ale tu práve naopak. Boli nejaké možnosti na to, aby som opustil MTK, ale športový riaditeľ aj tréneri ukázali to správne odhodlanie. Všetko mi stopli a povedali, že v žiadnom prípade, že chcú, aby som ostal tu s nimi. Oni vedia, že môj čas príde. Jarná časť im ukázala, prečo som sem prišiel. Sú so mnou spokojní a chcú, aby som na tú jarnú časť nadviazal v novej sezóne. Takže som odhodlaný, ale prvotný cieľ je dať sa dokopy, byť zdravý, a potom sa vrhnúť na to.
V spomínanej jarnej časti si strelil štyri ligové góly, takže chceš zrejme prekonať túto métu. Môže to byť o to jednoduchšie, že to bude pre teba druhá sezóna v klube a už máš skúsenosti z tej prvej?
Ja som po prvom polroku mal otázniky, že čo ďalej. Predstava bola určite iná, ľudí tu aj moja. Mal som v sebe vnútorný pocit, že je načase sa pozrieť do zrkadla, otvoriť oči všetkým a začať sa o tom rozprávať otvorene. Išiel som za trénermi aj vedením a celú situáciu sme si rozobrali dopodrobna. V zimnej prestávke prišiel prvý signál, keď mi bolo povedané od vedenia aj trénera, že tréner (Dávid Horváth) nebude nikdy hodnotiť po prvom polroku hráča, ktorý hrá prvýkrát v zahraničí.
Mám zmluvu na tri roky a to, že prvý polrok nebol podľa našich predstáv neznamená, že sa ma chcú zbaviť. Tréner pevne verí, že dokážem byť takým hráčom, akým som bol na Slovensku. Dáva mi čas na adaptáciu, čo je pre mňa najdôležitejšie, že tréneri, športový riaditeľ aj majitelia boli so mnou trpezliví. Povedali, že čas na adaptáciu je jeden rok, a ten som dostal, takže teraz je už len na mne, či dokážem ich dôveru splatiť. Prvý krok je dostať sa zo zranenia, druhý krok je stanoviť si nejaké ciele a tretí krok je dokázať ich aj naplniť. Zatiaľ som na prvom kroku a druhý si môžem stanoviť, keď budem na ihrisku. A potom príde tá realita. Samozrejme, chcel by som dokázať viac ako minulú sezónu. Bolo by hlúpe, keby poviem, že nie. Viem, že na to mám, ale prvoradé je zdravie, takže uvidíme.
Keď si bol v Dukle a slovenskej reprezentácii, tak sa tvoje meno skloňovalo v médiách častejšie. Máš z tohto pohľadu teraz v Maďarsku väčší pokoj?
Zo začiatku to tak aj bolo. Ale samozrejme, všetci vieme, akí sme na Slovensku. Zo začiatku to bolo presne tak, ako vravíš. Prvé týždne boli také, že každý volal, a potom to utíchlo. Po jesennej časti sa všetci začali znovu ozývať, lebo vedeli, že si môžu do mňa kopnúť, že som za pol roka nedal gól. Ľudia sa teda začali ozývať a dávali také otázky, aby ľudia čítali články, že Polievka sa nechytil, že odíde a také hlúposti. Dovtedy to bolo fajn, bolo to relatívne pokojné obdobie, až kým neprišla táto ich chvíľa.
Vnímam aj maďarské noviny, spomína sa tu aj moje meno, ale nenašiel som ani jeden negatívny článok o mne. To je pre mňa plus. A samozrejme, odchádzal som z Bystrice aj preto, aby mala rodina väčší pokoj, takže nejakým spôsobom sa nám to podarilo. Samozrejme, vždy tu budú ľudia, ktorí budú robiť senzácie z ničoho, ale musím povedať, že to, za čím sme sem išli, sme tu našli dvojnásobne. Som vďačný za tento krok.
Keďže si spomenul aj maďarské noviny, tak vieš už po maďarsky dobre?
Neviem, ale dnes sa dá preložiť všetko. (smiech) Mám v okolí ľudí, ktorí vedia po maďarsky aj po slovensky a vždy, keď niečo vyšlo, tak sa to ku mne dostalo. Nenašiel som článok, ktorý by mi mal vyslovene ublížiť, takže aj to mi ukazuje veľa, že v čom sa my na Slovensku môžeme ešte posunúť.
Po tej komunikačnej stránke, keď sa spoluhráči rozprávajú po maďarsky, tak sa vieš zapojiť?
Úplne do debaty nie, ale sú slovíčka, ktoré vieš načítať. Mám ale myslím celkom solídnu angličtinu a s angličtinou sa dá u nás v šatni aj celkovo v Maďarsku úplne v pohode dorozumieť. A obzvlášť teraz, prišli mi dvaja noví spoluhráči, jeden je z Česka (Jakub Plšek) a druhý je v podstate Slovák (János Szépe), takže komunikácia sa tu pre mňa o 250 percent zlepšila, pretože dennodenne môžem tráviť čas s ľuďmi, s ktorými si jazykovo rozumiem a môžeme sa baviť o veciach, o ktorých som sa možno v minulej sezóne nemal s kým rozprávať. Cítim, že mi to môže veľmi pomôcť, že títo hráči prišli sem a budem to mať aj ja možno o trošku ľahšie.
Bolo by zbabelé vrátiť sa do Dukly
Vyzeralo to, že tvoj kamarát Martin Rymarenko príde za tebou. Nakoniec prestúpil do Brna, tak prezraď, bol jeho príchod do MTK v hre?
Všetko, čo vzniklo okolo „Ryma“, bolo presne to, na čo som poukazoval. Dnes stačí možno jedna fotka a ľudia si z toho spravia senzáciu. A presne to sa udialo. Keby bolo jeho meno čo i len malým písmom na liste tu v MTK, tak by som bol asi medzi prvými, ktorí by o tom vedeli. Ja som sa bavil so športovým riaditeľom a padla otázka aj na toto. Oni sledujú možno stovky hráčov a povedia jedine, že ‚áno, sledovali sme ho‘, ale nikdy nepadlo to, že ‚áno, bavíme sa s ním‘, nedajbože s klubom, alebo ako vyskakovali články, že ponúkajú dvakrát toľko ako za Polievku. To boli všetko len výmysly. Ako bol „Rymo“ pre nich blízko MTK, tak zároveň bol trikrát tak ďaleko, pretože on vôbec nebol blízko k tomu, aby sme boli spoluhráči.
Samozrejme, ja mu prajem len to najlepšie, lebo stále sme kamaráti a vždy aj budeme. Vydal sa vlastnou cestou. Obaja by sme boli radi, keby sa stretneme spolu na ihrisku, lebo si rozumieme na ihrisku aj mimo neho a bol by som rád, keby som si s ním znovu zahral, ale každý máme svoju cestu napísanú inak. Neostáva nám nič iné, len mu držať palce, nech sa mu darí. Je to dobrý chalan a má veľmi dobrý vek na prvý krok v zahraničí. Je už len na ňom, ako sa chytí. Nerobil by som senzáciu z toho, že my sme dali vonku nejakú fotku, keď sme boli na návšteve. Namiesto toho, aby sa niekto ozval a spýtal, či je to naozaj pravda, tak si stiahol fotku a spravil si článok. To je na tom to smutné.
Ďalšia špekulácia. V zime som sa na to pýtal aj športového riaditeľa MFK Dukla Jozefa Moresa. Bol v zimnom prestupovom období v hre tvoj návrat do Banskej Bystrice na hosťovanie?
V hre nebol, ale komunikovali sme. S majiteľom Peťom Krnáčom aj Jožkom Moresom mám dobrý vzťah, s Peťom si častokrát aj zavoláme a bavíme sa, lebo mňa takisto stále zaujíma Bystrica a vždy to tak aj bude. Iba sme sa rozprávali o tom, že či by som si to náhodou nevedel predstaviť. Ale to bolo tak, že sme si prehodili 350 správ a v jednej z nich sa ma to len tak medzi riadkami, s určitým nadhľadom, opýtal. Ale hneď sme to aj zaobalili, že by to vôbec nebolo správne pre ani jednu stranu. Ja som nad tým nerozmýšľal a ani som si nevedel predstaviť, že by som sa vrátil naspäť.
Bol som preč len pol roka a vždy je ľahšie z boja utiecť ako bojovať. Vybral som sa cestou, že aj keď som nemal úspešnú jeseň v MTK, tak sa nevzdám a nebudem utekať naspäť. Možno si v Bystrici mysleli, že by som im vedel pomôcť, ale zhodnotil som si všetky plusy aj mínusy. Nechcel som sa po pol roku vzdať toho, o čo som bojoval desať rokov – aby som sa dostal zo Slovenska. Bolo by zbabelé, keby sa po neúspešnom polroku vrátim naspäť. Nebola žiadna konkrétna ponuka na to, aby som sa vrátil naspäť, ani nič podobné. V tom momente som nad tým ani neuvažoval.
Ako si niesol vypadnutie Dukly z ligy?
Ťažko. Ale možno nie tak, ako samotní hráči alebo ľudia, ktorí boli blízko klubu posledný rok. Nejaké predikcie tam už ale boli v zime, že to nejde správnym smerom, ale nikto si ešte nechcel pripustiť, že by to mohlo prísť. Veľmi ma to mrzí. Neviem, čo sa tam udialo za posledný polrok, dnu nikto nevidí. Keď som sa rozprával s hráčmi alebo majiteľom, tak to nikdy nebolo o tom, čo sa v klube deje, ale pozerali sme sa na športovú stránku.
Tento rok im to nevyšlo a ja verím tomu, že sa takto o rok budeme baviť o tom, že Dukla postúpila naspäť do ligy a všetko bude tak, ako má byť. Dukla určite do ligy patrí, ale niekedy je možno lepšie spraviť krok späť, aby si mohol spraviť dva kroky dopredu. Tak to bolo aj v mojej kariére a pevne verím, že to bude platiť aj teraz v Bystrici, že sa Dukla po roku vráti späť do ligy a opäť sa ukáže sila klubu.
Aj si trúfneš odhadnúť príčiny, prečo Dukla z tvojho pohľadu vypadla?
To by som bol veľký frajer, keby som dokázal na toto odpovedať. Ja som tie zápasy sledoval, možno 80 percent zápasov som videl. To boli zápasy, kedy boli fakt tesne od každého dobrého výsledku a vždy im to nejako uniklo. Vždy im chýbal možno maličký detail a samozrejme, keď prehráte po sebe desať zápasov, tak už sa ťažko z toho psychicky pozbierate. Myslím si, že kompetentní si to vnútorne dobre zhodnotili a vedia, čomu sa chcú vyhnúť v budúcej sezóne.
Ako si reagoval, keď si sa dozvedel, že MFK Dukla spája sily s Hamšíkovou Akadémiou?
Úprimne, veľmi som sa potešil, pretože presne to Banská Bystrica potrebuje, aj ľudia okolo futbalu. Poznám Mareka aj Peťa a som veľmi rád, že toto vzniklo. Verím tomu, že to bude mať len a len pozitívny vplyv pre celý okres aj kraj. Verím tomu, že tak, ako to bolo povedané, sa vytvorí niečo veľké a silné. Veľmi im budem fandiť.
Na záver otázka na zamyslenie. V čom je Robo Polievka teraz iný ako pred rokmi, keď ťahal Duklu z druhej ligy?
Ťažká otázka, ale tak v globále, stal som sa dvojnásobným rodičom, takže to je určite veľká zmena v mojom živote. Doteraz ale neľutujem ten krok, keď som sa vrátil do druhej ligy. Ako som povedal, spravil som jeden krok dozadu, aby som mohol spraviť dva dopredu. Rozbeh v Bystrici bol veľmi ťažký, ale snažil som sa vybudovať si meno z nuly. Podarilo sa mi to tak, že som sa dostal aj do reprezentácie, a to ako hráč Dukly, teda klubu, kde som začínal aj dorasteneckú kariéru. A následne som prestúpil do maďarskej ligy a aj za ten rok tu som si uvedomil, ako ten futbal funguje. Častokrát ho berieme oveľa vážnejšie ako možno niekedy je.
Treba si to viacej užívať, na taký ten chod toho celého sa snažím aj ja teraz nabehnúť. Mám dve krásne deti, perfektnú manželku a rodina mi vždy dodáva silu. A mám 29 rokov, takže treba si uvedomiť aj to, že futbal večne hrať nebudem. Teraz sa snažím robiť všetko pre to, aby som bol dobrým otcom a ešte aj dobrým futbalistom, lebo určite sa ešte nechystám končiť kariéru, ale určite si to chcem viacej užívať, život aj futbalovú kariéru.
Nie je to možno kariéra, akú majú svetoví hráči alebo naši najlepší hráči na Slovensku, ale ja som momentálne v klube spokojný. Keby sa mi podarilo posunúť ešte vyššie, bol by som vďačný, ale momentálne chcem zamakať tu a dokázať sám sebe, ale aj mojim synom a rodine, že som právom tam, kde som. A že môžem byť ešte vyššie. Budem o to bojovať, chcem sa dostať vyššie, ale v prvom rade mám rodinu, ktorú chcem zabezpečiť. A za tým si teraz pôjdem.
