Keď som si v piatok ráno 22. júna v novinách prečítala vyjadrenie Juraja Šeligu, jedného z hlavných aktérov iniciatívy Za slušné Slovensko, v ktorom verejnosť informoval, že desiatky regionálnych organizátorov protestov Za slušné Slovensko sa chystajú kandidovať v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, rozhodla som sa, že na nimi organizovaný piatkový protest v Banskej Bystrici tento raz nepôjdem. Z princípu. Môj manžel situáciu zhodnotil rovnako.
Keď sa z aktivistov stávajú politici
Aktivista je človek, ktorý sa zmenu v spoločnosti ako takej alebo len v určitej jej oblasti (napríklad ekológia) snaží dosiahnuť rôznymi typmi aktivít: vedením kampaní, konaním pochodov, petíciami, organizovaním diskusií, či písaním vyhlásení do médií, atď. Aktivisti väčšinou nekonajú jednotlivo, ale sú združení pod hlavičkou konkrétnej skupiny, organizácie či platformy. Aktivisti podstatnú časť svojho času venujú práve aktivitám v oblasti, v ktorej sa angažujú a nezriedka bývajú za svoje úsilie aj finančne ohodnotení.
Jeden zo základných typov aktivizmu je aj politický aktivizmus, kedy sa aktivisti snažia ovplyvňovať politické výstupy iným spôsobom, než prostredníctvom účasti v akomkoľvek type volieb.
Akonáhle sa však aktivista rozhodne ovplyvňovať politiku nielen z vonka, ale aj z vnútra, t. j. rozhodne sa kandidovať vo voľbách, stáva sa z neho v tej chvíli politik. Pomyselná čiara oddeľujúca aktivistu od politika je teda pomerne jasne daná. V momente, kedy sa aktivista rozhodne kandidovať v akýchkoľvek voľbách, stáva sa z neho aj politik, a to so všetkými mínusmi a plusmi, čo k tomu patria.
Mení sa občianska iniciatíva „Nie v našom meste“ na politickú platformu?
V roku 2014, ako reakciu na zvolenie Mariana Kotlebu do kresla banskobystrického župana, založili aktivisti v rámci Centra komunitného organizovania, platformu občanov a mimovládnych organizácií nazvanú Nie v našom meste. Koordinátorom platformy sa vtedy stal Radoslav Sloboda, ktorý za jeden z hlavných cieľov platformy označil boj proti násiliu, nenávisti a neofašizmu. (Mimochodom Radoslav Sloboda bol minulý rok počas župných volieb členom tímu Jána Luntera a v jeho volebných propagačných materiáloch bol uvádzaný ako Lunterov kandidát na poslanca krajského zastupiteľstva. Nakoniec ale Sloboda z kandidatúry potichu vycúval.)
Koordinátorsku štafetu Nie v našom meste neskôr po Radoslavovi Slobodovi ( ten s platformou stále intenzívne spolupracuje), prebrala Martina Strmeňová, ktorá na tejto pozícii pôsobí dodnes.
Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa platforma Nie v našom meste chopila organizovania protestov Za slušné Slovensko, konaných v meste Banská Bystrica.
Deviateho marca tohto roku, krátko pred začiatkom druhého protestného zhromaždenia, poskytli organizátori tohto protestu Martina Strmeňová a Jerguš Ridzoň, obaja predstavitelia platformy Nie v našom meste, rozhovor portálu bbonline.sk.
Na otázku novinára, či môže byť táto sieť organizátorov (Za slušné Slovensko) základom budúcej občianskej alebo politickej platformy, odpovedala Martina Strmeňová takto: „V súčasnosti nie. (…) Ďalší vývoj bude jasný až po piatku (9.3.) a potom ako na zhromaždenie zareagujú politici.“
Na ďalšiu otázku novinára ohľadom apolitickosti zhromaždení, ktorá bola na nich zdôrazňovaná samotnými ich organizátormi, Jerguš Ridzoň, ktorý na zhromaždení aj verejne vystupoval na pódiu, odpovedal: „Toto aj všetky prípadné ďalšie zhromaždenia sú a aj budú apolitické. Nechceme dávať premiérovi do rúk niečo, čím nás môže zdiskreditovať. Žiadna strana, hnutie ani jednotliví politici od nás priestor na zhromaždeniach nežiadali a keby aj žiadali, tak ho nedostanú.“
Následne, po takto verejne deklarovanej striktnej apolitickosti zhromaždení a ich organizátorov, Jerguš Ridzoň z platformy Nie v našom meste, začal aktívne verejne vystupovať pod hlavičkou novozaloženej opozičnej politickej strany Miroslava Beblavého SPOLU – občianska demokracia. Ridzoň v súčasnosti pôsobí nielen ako regionálny koordinátor strany SPOLU pre okres Brezno, ale zastáva aj post v rámci kancelárie tejto politickej strany.
Toto však nie je rozhodne prvá Ridzoňova politická skúsenosť, v novembri 2017 neúspešne kandidoval v tíme Jána Luntera na post krajského poslanca.
V máji Juraj Šeliga z iniciatívy Za slušné Slovensko pre média povedal: „Za slušné Slovensko nebude politickou stranou, pretože sme to sľúbili rodičom zavraždených. (…) A ak ktokoľvek z organizátorov protestov pôjde do politiky, tak to vopred jasne oznámi, ale my sa dnes chceme venovať občianskej platforme.“
V piatok 22. júna, v deň konania najnovšieho protestného zhromaždenia Za slušné Slovensko, Juraj Šeliga pre denník Sme oznámil, že zhruba 30 regionálnych organizátorov protestov sa chystá kandidovať v komunálnych voľbách a že väčšina z nich chce byť poslancami. Šeliga ďalej povedal, že Iniciatíva Za slušné Slovensko verejne podporí vybraných kandidátov.
Nie je už najvyšší čas vyjsť s pravdou von?
Podľa vyššie uvedených vyjadrení Juraja Šeligu, teda už pred konaním piatkových protestov boli známe mená ľudí z regiónov z iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorí sú rozhodnutí kandidovať v blížiacich sa komunálnych voľbách. Títo ľudia svojim rozhodnutím uchádzať sa vo voľbách o politickú funkciu, prekročili jasne definovanú hranicu, ktorá oddeľuje občiansku angažovanosť od tej politickej. Z občianskych aktivistov sa teda stali politici.
Zatiaľ som nikde nenašla informáciu o tom, konkrétne ktorí ľudia z platformy Nie v našom meste budú kandidovať do banskobystrického mestského zastupiteľstva, i keď ich mená už v kuloároch platformy musia byť dávno známe.
Platforma Nie v našom meste označila piatkové zhromaždenie Za slušné Slovensko za občianske.
Ja ho však už nevnímam ako čisto občianske, ale hlavne ako politické, lebo ho už neorganizujú výlučne občianski aktivisti, ale aj politici, teda ľudia, ktorí sa v najbližších komunálnych voľbách budú uchádzať o hlasy nás voličov.
Myslím si, že platforma Nie v našom meste by mala čo najskôr vyložiť karty na stôl a verejnosti oznámiť, kto konkrétne z jej radov bude viesť alebo už vedie predvolebnú kampaň s cieľom získať hlasy nás, voličov.
Na piatkovom zhromaždení organizovanom platformou Nie v našom meste som sa nezúčastnila z jednoduchého dôvodu: lebo tu ide o princíp. Ja totiž nemám záujem byť komparzom na de facto predvolebnom zhromaždení niektorých ľudí, ktorí už sú politikmi, ale na verejnosti stále vystupujú len v úlohách občianskych aktivistov. Ako občan a volič si totiž cením, keď ktokoľvek, kto je zároveň už aj kandidátom na politickú funkciu, jedná so mnou ako s občanom na rovinu a nezamlčuje elementárny fakt, že už je politikom.
V tejto konkrétnej situácii ide totiž hlavne o princíp. Voľby sú predo dvermi, predvolebná kampaň už dávno prebieha, a tak, ak sa niekto už rozhodol, že bude kandidovať a organizuje zároveň aj zhromaždenia občanov, na ktorých verejne vystupuje a prezentuje svoje politické názory, mal by občanom dopredu oznámiť, že aj on sa bude v blížiacich voľbách uchádzať o politickú funkciu.
A tu je ďalší signifikantný rozdiel medzi „len“ občianskym aktivistom a politickým kandidátom. Aktivista koná hlavne na základe svojho osobného presvedčenia a nepotrebuje za každú cenu naháňať priazeň voličov, ale politický kandidát pri svojom konaní, ak chce vo voľbách uspieť, už musí vedome kalkulovať a svoje verejné angažovanie prispôsobiť tomu, aby vo voľbách získal čo najviac voličských hlasov. Zjednodušene povedané: občiansky aktivista väčšinou koná nezištne a z vlastného presvedčenia, ale aktivista a politický kandidát v jednej osobe už koná aj v snahe získať hlasy voličov vo voľbách.
Čo čaká aktivistov v úlohe politikov?
Vstup občianskych aktivistov z platformy Nie v našom meste do politického ringu vnímam ako pozitívne obohatenie a spestrenie politickej súťaže v našom meste pred komunálnymi voľbami.
Sama som zvedavá, akým spôsobom budú viesť predvolebnú kampaň, koho podporia ako kandidáta na post primátora alebo či ich vo voľbách pod svoje politické krídla prichýli Banskobystrická alternatíva, ktorá nimi organizované protesty aj oficiálne podporuje na svojej facebookovej stránke.
Aktivistov v úlohe politikov však počas predvolebnej kampane rozhodne nečaká prechádzka ružovou záhradou. Občania – voliči, ale aj ich politickí rivali už na ich nebudú pozerať „blahosklonne“ ako na aktivistov, ale budú na nich, ako na politikov, používať už oveľa prísnejší meter. Toto sa bude týkať hlavne iniciatívy Za Hron bez betónu, ktorá je dielom aktivistov z platformy Nie v našom meste. V otázke výstavby protipovodňovej ochrany, ktorá sa už vlastne stala jedným z leitmotívov predvolebného boja: aktivisti (politici) versus vedenie mesta, to bude ešte pekne iskriť. S istou dávkou nadsadenia sa teda dá povedať, že Banská Bystrica bude skôr potrebovať protipožiarnu ochranu ako tú protipovodňovú, minimálne pred voľbami.
Predvolebná kampaň v Banskej Bystrici bude týmto pádom o to zaujímavejšia.
