Dnes, v piatok 9. marca, sa aj na na Námestí SNP v Banskej Bystrici uskutoční občianske zhromaždenie Postavme sa za slušné Slovensko.

Naše mesto sa tak už po druhýkrát pripojí k k tisícom ľudí v desiatkach miest na Slovensku a zahraničí, ktorí žiadajú nezávislé vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Účastníci dnešného zhromaždenia, ktoré sa začína o 17:00 h, v aktuálne sformulovaných požiadavkách budú žiadať aj novú dôveryhodnú vládu.

O súčasnej situácii na Slovensku sa rozprávame s organizátormi dnešného zhromaždenia na banskobystrickom námestí Martinou Strmeňovou a Jergušom Ridzoňom z iniciatívy Nie v našom meste.

Organizovali ste už prvé občianske zhromaždenie, ktoré bolo venované pamiatke mladého investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martine Kušnírovej. Prišlo viac ako tisícpäťsto ľudí. Podľa jedného z rečníkov, novinára Ivana Baču, nebol taký dav na námestí od Nežnej revolúcie. Prekvapilo vás to?

J. R.: To vysoké číslo účasti len reflektuje potrebu spoločnosti uskutočniť reálnu zmenu a zároveň nám ukazuje, že ľudia v ťažkých časoch vedia stáť pri sebe.

Aké sú reakcie Bystričanov?

J. R.: Nesmierne pozitívne! Je vidieť, že ľudom v tomto meste, ale aj v jeho širšom okolí nie je ľahostajné, čo v tomto štáte deje.

Dnes opäť organizujete zhromaždenie na Námestí SNP. Prečo?

M.S.: Dôvod je jasný. Zo slov a činov premiéra Róberta Fica či ministra vnútra Róberta Kaliňáka je zrejmé, že nereprezentujú hodnoty, za ktoré sa minulý piatok postavili tisíce ľudí na Slovensku a vo svete. Preto pokračujeme.

Aké sú to hodnoty?

J. R.: Slušnosť, čestnosť a poctivosť.

Postavme sa za slušné Slovensko!

Koľko ľudí, podľa vášho odhadu, príde dnes na námestie?

J.R.: Minulý týždeň som dúfal, že príde aspoň tisíc ľudí. To sa podarilo. Verím, že dnes ich bude na námestí dvetisíc.

Čo očakávate od dnešného zhromaždenia?

J.R.: Dúfam, že príde čo najviac ľudí vyjadriť svoj nesúhlas s tým, kam sa uberá naša krajina. Rád by som zároveň vyzval všetkých, čo sa zhromaždenia zúčastnia, aby sa správali slušne a slušne vyjadrovali svoje postoje. Napokon, taká je myšlienka týchto zhromaždení – hovoriť a konať jasne a odhodlane ale zároveň slušne.

M.S.: Chcela by som, aby sa situácia trochu upokojila. Nepredpokladám však, že sa to stane. Obzvlášť po výrokoch premiéra a ďalších predstaviteľov strany SMER. Napriek tomu musíme pokračovať v organizovaní občianskych zhromaždení a vytvárať tlak na politikov, aby sa naplnili naše požiadavky. To je momentálne kľúčové pre budúcnosť Slovenska. A verím, že politici pod tlakom, lebo inak to dnes už nejde, na naše požiadavky pristúpia a začnú podnikať kroky, aby sa pretavili do praxe.

Aké sú vaše požiadavky?

M.S.: Sú dve. Prvou je dôkladné a nezávislé vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, za spoluúčasti medzinárodných vyšetrovateľov . Druhou je nová dôveryhodná vláda, bez ľudí, u ktorých existujú podozrenia z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin.

Ako tieto požiadavky vznikli?

M.S.: Sformulovali ich organizátori z Bratislavy. Pre nás bolo len prirodzené, že sme sa k nim pridali, pretože vystihujú aj naše úvahy o tom, čo je momentálne nevyhnutné. Nemali sme k nim žiadne výhrady.

Komunikujú organizátori jednotlivých zhromaždení medzi sebou?

J.R.: Áno, komunikujeme spolu. Všetci organizátori zo všetkých miest. Najmä o veciach a témach, ktoré by mali byť jednotné.

Môže byť táto sieť organizátorov základom budúcej občianskej alebo politickej platformy?

M.S.: V súčasnosti nie. Komunikujeme o organizácii zhromaždení a praktických veciach. Teraz sa deje to, že sa spájajú rôzne iniciatívy pod názvom Spájame sa za slušné Slovensko. Ďalší vývoj však bude jasný až po piatku a potom ako na zhromaždenia zareagujú politici.

Kto na dnešnom pochode vystúpi?

M.S.: Oslovili sme ľudí z rôznych komunít, ktorí majú určitú prirodzenú autoritu a majú čosi odžité. Dôležitá je pre nás diverzita ľudí. Napríklad človek z učiteľského alebo kultúrneho prostredia. Taktiež študenti, bežní ľudia a uvažujeme ešte nad sociológom či politológom, aby porozprával o tom, aké sú dnešné možnosti riešení, ale aj to, že dokonca aj predčasné voľby nie sú v demokracii nič neobvyklé a nemali by sme ich možnosť zamieňať za slová o „plánovaní štátneho prevratu“. To je nebezpečne extrémny slovník, ktorý veľmi negatívne polarizuje spoločnosť.

Uvažovali ste o rizikách a bezpečnosti? Vo veľkých davoch sa môže všeličo stať…

M.S.: S políciou komunikujeme. Snažíme sa, aby bola bezpečnosť na prvom mieste. Pozývame rečníkov, ktorí budú držať zhromaždenie v duchu slušnosti. Samozrejme, nedá sa vyhnúť nekonštruktívnej kritike a vulgarizmom na sociálnych sieťach. A nemá zmysel sa s takýmito ľuďmi hádať. Jediné, čo môžeme urobiť, je konať čestne a poctivo. Je dôležité, aby ľudia vedeli, kto sme a prečo to robíme.

V Banskej Bystrici organizuje občianske zhromaždenia iniciatíva Nie v našom meste, ktorá sa angažovala za pozitívnu zmenu v BBSK.

M. S.: Je pochopiteľné, že ľudia, ktorí chceli lepší kraj, chcú aj lepšie Slovensko. To sa nedá oddeliť. Doteraz sme sa venovali, a stále venujeme, najmä radikalizácii a extrémizmu, ale ten je nakoniec výsledkom zlyhania politiky na najvyššej úrovni. Preto sa angažujeme aj teraz.

J.R.: Sme otvorená iniciatíva, každý deň sa k nám pridávajú ďalší ľudia, ktorí chcú pomôcť s organizáciou.

Na minulom zhromaždení ste zdôrazňovali apolitickosť. Zrejme tomu tak bude aj na tom dnešnom. Netlačia na vás politici, aby ste im dali priestor?

J. R.: Toto aj všetky prípadné ďalšie zhromaždenia sú a aj budú apolitické. Nechceme dávať premiérovi do rúk niečo, čím nás môže zdiskreditovať. Žiadna strana, hnutie ani jednotliví politici od nás priestor na zhromaždeniach nežiadali a keby aj žiadali, tak ho nedostanú.

Koľko to celé stojí a kto to to platí?

M.S.: Fyzicky sme zaplatili dvadsať eur za plagáty, dvadsať eur za reklamu na sociálnych sieťach a ešte čakáme na faktúru od mestskej organizácie Progres, ktorá nám umožnila pripojenie k elektrike. Za prvé zhromaždenie to bolo spolu cca šesťdesiat eur. Na to sme sa poskladali. Všetko ostatné zabezpečujeme dobrovoľnícky. Napríklad vodu na čaj sme dostali od kultúrneho centra Záhrada, čaj doniesli všetci, čo mohli. Časť plagátov nám vytlačili zdarma. Za túto podporu veľmi ďakujeme.

Premiér Fico pochybuje, že sa takéto akcie dajú zorganizovať tak rýchlo.

J. R.: Ak je motivácia a človek robí na niečom desať a viac hodín denne, tak potom to možné, samozrejme, je. Navyše to ani v Banskej Bystrici nie je o jednom človeku, ale o mnohých ľuďoch, ktorí považujú angažovanie v tejto veci za svoju občiansku povinnosť.

Posledné dni ste asi veľmi nespali. Je náročné pripraviť takúto akciu?

J. R.: Ani veľmi nie. Najťažšie bolo prvé zhromaždenie. Teraz už vieme, čo je potrebné zabezpečiť, ale aj ako sa koordinovať.

M. S.: Tiež sa pridávajú stále ďalší a ďalší ľudia, takže na dnešnom zhromaždení sa podieľa väčšia skupina ľudí, čo určite pomáha. Jerguš rieši dobrovoľníkov a distribúciu letákov. Iní ľudia riešia ozvučenie či pódium. Ja to v podstate len koordinujem a usilujem sa, aby to dopadlo dobre. Nemám v sebe istotu, že to robíme na sto percent. Prvé stretnutie bolo spomienkové, ľudské, ale teraz to prechádza do ďalšej úrovne, keďže už prichádzame aj s požiadavkami. A to je náročnejšie. Nechcem, aby sme boli obviňovaní z toho, čo nie je pravda.

Čo sa podľa vás môže po piatku stať?

J. R.: Poviem, čo by sa malo stať. Premiér by sa mal zamyslieť nad svojou podporou verejnosti a mal by prehodnotiť svoje konanie v uplynulých dňoch. Nemôže už ďalej ignorovať hlas verejnosti. To sa rovnako týka jeho vlády.

M. S.: Po dnešku by sa mali veci rozhýbať. Je to však najmä na politikoch. Či už pôjde o rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby. Dnes je politický diskurz úplne niekde inde ako bol ešte pre pár dňami. Aké zmeny skutočne nastanú, však neviem odhadnúť. Veľmi dôležité tiež je, aby sme sa pokúsili situáciu trochu upokojiť. Na to by stačil jeden konštruktívny krok. Ak ho neurobia, budeme pokračovať aj ďalší piatok.

Vráťme sa ešte na začiatok. Všetko začalo brutálnou vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste to zistili?

M. S.: V ten pondelok ráno sme boli na súdnom pojednávaní s Milanom Mazurekom. Napísala som aj na sociálnu sieť, že to bol „čierny pondelok“. Sedieť na pojednávaní, kde tristo fanúšikov Mazureka pod oknami súdu skanduje nie príliš príjemné heslá. Bystrica bola hore nohami. Nikto však nič neurobil… Tristo ľudí pred súdom nie je úplne málo. Zablokovali ulicu a ich dodávka krúžila po meste. Tento stav trval nie hodinu ale od deviatej do neskorého poobedia, kedy skončilo pojednávanie. Bolo to emočne veľmi náročné. Mne to celé došlo až večer, keď som prišla domov. Medzitým už Jerguš zorganizoval pietnu spomienku na Námestí SNP.

Ako zareagovalo mesto na Mazureka?

M. S.: Napriek tomu, že mesto bolo prítomné, nikto nezasiahol. Jediné, čo sa podľa nás urobilo, bolo uloženie blokovej pokuty päťdesiat eur za státie dodávky, upravenej na pódium, pred súdom.. Toto podľa mňa nie je konanie.

Jerguš, tiež si bol na súde s Mazurekom a poobede si zorganizoval pietne stretnutie.

J. R.: Sedel som na súde a všimol som si na facebooku, že si pár ľudí zmenilo profilovú fotku na čiernu. Hneď som si uvedomil, že sa niečo stalo. Zakrátko som zistil, že zavraždili novinára. Bol som z toho šokovaný! Uvedomoval som si, že toto je niečo zásadné. Uvažoval som, čo by sa dalo urobiť a spomenul som si, že pri teroristickom útoku na redakciu Charlie Hebdo po celom Slovensku horeli sviečky na znak piety a spolupatričnosti. Zdalo sa mi, že urobiť niečo podobné je minimum, ktorým sa ako občan môžem k tejto tragédii postaviť. Je dôležité, nielen tieto dni, ale aj nasledovné mesiace a roky nezabudnúť na dvoch mladých ľudí, ktorí boli brutálne zavraždení. A mnoho ľudí to asi cítilo rovnako. Prišli. Zapaľovali sviečky. Tie tam stále horia a každý deň pribúdajú ďalšie.

Od brutálnej vraždy ubehlo len pár dní. Všetci čakáme na výsledky vyšetrovania. Stihli ste sa vôbec zamyslieť nad tým, ako sa Slovensko za pár dní zmenilo?

J. R.: V prvom rade ide pre mňa o dve rozdielne nádoby. Vražda musí byť spoľahlivo vyšetrená a to sa môže podariť len v krajine, kde polícia funguje. To je nakoniec naša základná požiadavka, ktorú tlmočíme na každom zhromaždení. Druhá vec sú zistenia Jána Kuciaka. Musíme sa pýtať, prečo sa diali veci, o ktorých písal. Ako je možné, že vláda nekonala, aj keď všetko nasvedčuje tomu, že informácie mala k dispozícii?

M. S.: Nie je to o tom, kto je premiér, minister vnútra alebo policajný prezident. Je ich povinnosťou to vyšetriť a zároveň odstúpiť, ak je podozrenie, že sú s kauzami spojení, priamo či nepriamo, vedome či nevedome.

Povedzme, že sa zmení vláda, prípadne Kaliňák odíde. Veríte však vyšetrovateľom?

J. R.: Verím našim vyšetrovateľom. Absolútne však neverím Róbertovi Kaliňákovi a prezidentovi polície Tiborovi Gašparovi. Preto by som privítal medzinárodnú účasť vo vyšetrovaní. Myslím, že by to mohlo prispieť k vyriešeniu vraždy.

Fico však do verejnej diskusie priniesol meno George Soroš a hovorí o štátnom prevrate.

M.S.: Necítim sa v tom komfortne. Bola to naša povinnosť sa k tomu postaviť zodpovedne. Radšej by som však bola, keby sa toto nedialo. Je veľmi urážajúce počúvať obvinenia, ktoré na našu adresu hovorí Fico. Pravda je taká, že nám v Banskej Bystrici nikto nepovedal robte to! Veľmi absurdné sú náznaky, že to bolo plánované vopred. Celé to vzniklo na kolene po tom, čo Bratislavčania ohlásili prvé zhromaždenie. Vnímala som to ako našu povinnosť pripojiť sa zhromaždením aj u nás, v Banskej Bystrici.

J. R.: To, že Fico zaútočil takýmto spôsobom znamená, že to asi robíme dobre. Topiaci sa aj slamky chytá a je zrejmé, že to, čoho sa Fico veľmi obáva, je občianska spoločnosť, a preto sa ju snaží zdiskreditovať. Tá sa vraždou Kuciaka prebudila, hoci si myslím, že podobná reakcia by prišla, aj keby k jeho vražde nedošlo a mohol by sám publikovať svoje zásadné zistenia. Na piatkovom zhromaždení spolu s ďalšími študentmi verejne vyzvem nášho premiéra, aby sa ospravedlnil za to, čo povedal na našu adresu, ale aj za to, ako dlhé roky pristupoval k novinárom.

Sú Ficove reakcie jeho autentickým postojom, alebo ide o stratégiu, hoc zúfalú, odvádzania pozornosti?

J. R.: Napriek všetkému chcem veriť, že ide o druhú možnosť. Chcem veriť, že na čele našej krajiny nestojí človek, ktorý sa pomiatol. To, čo robí, je, že sa z posledných síl snaží udržať vo svojej pozícii, ktorá sa rúca a bohvie, čo sa ešte dozvieme, keď sa to zrúti celé.

M. S.: Nie som si istá. Človek, ktorý desať rokov drží opraty krajiny a má okolo seba kopu inteligentných ľudí sa pustí do takéhoto útoku na občiansku spoločnosť… Príde mi to veľmi zvláštne, ak mu ľudia okolo neho poradili konať takýmto spôsobom. Boli momenty, kedy sa dalo reagovať inak a ľudia by to prijali pozitívne. Otázkou pre mňa je, či sú naozaj takí odtrhnutí od reality. Ale stále tomu úplne nechcem veriť. Predsa premiér má okolo seba expertov na komunikáciu, marketing a PR. Nedokážu mu povedať, že situácia v spoločnosti je taká, že určité konanie môže viesť k pokračovaniu protestov a iné konanie by situáciu mohlo upokojiť? Pre mňa je nepochopiteľné, že si premiér nedokáže vyžiadať analýzy, ktoré by mu ukázali, čo ktoré rozhodnutie môže spôsobiť. Ak je hlavnou motiváciou stabilita vlády, tak je spomínanie Sorosa veľmi zlým krokom, veľmi zlou radou, nech už prišla od kohokoľvek. Navyše nerozumiem, že si premiér vybral slovník, ktorý podľa mňa nemôže zaujať veľké percento ľudí.

Spoločnosť sa posledné dni ešte viac polarizuje, prehlbuje sa nedôvera. Čo s tým?

J. R.: Je dôležité viesť konštruktívny dialóg a snažiť sa upokojovať dianie v spoločnosti. Obávam sa, že bez veľkých zmien vo vláde, prípadne bez predčasných volieb, to nebude možné.

A preto sa dnes – v piatok 9. marca, opäť aj Banská Bystrica pridá k desiatkam miest na Slovensku aj v zahraničí, a bude žiadať nezávislé vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a novú, nezávislú vládu. Zhromaždenie na Námestí SNP sa začína o 17:00 h.

Organizátori protestu v Banskej Bystrici

Kto je Jerguš Ridzoň?

Študent banskobystrického Gymnázia J.G.Tajovského, v maturitnom ročníku. Občiansky aktivista v boji proti extrémizmu. Pôsobil v nadácii Zastavme korupciu. Spolupracuje s kultúrnym centrom Záhrada, kníhkupectvom Artforum v Banskej Bystrici a platformou Nie v našom meste. Pochádza z Brezna.

Kto je Martina Strmeňová?

Koordinátorka občianskej platformy Nie v našom meste, ktorá vznikla v roku 2014 ako reakcia na zvolenie Mariana Kotlebu do župného úradu v Banskej Bystrici. Venuje sa najmä boju proti extrémizmu a vzdelávacím aktivitám.