Tento blog mám na jazyku už dlhší čas. Chcela by som sa v ňom podeliť o svoju osobnú skúsenosť rodiča, ktorého deti chodia do mestskej Základnej školy Jána Bakossa (predtým ZŠ Bakossova), s konaním vedenia súkromnej Základnej školy u Filipa, ktorej zriaďovateľom je práve pán Droppa.
Tento text je do určitej miery aj reakciou na blogy pána Juraja Droppu, tak kritické voči súčasnému vedeniu mesta a najmä primátorovi Noskovi. Zároveň by som chcela upozorniť, že tento blog nie je v žiadnom prípade obhajobou Jána Noska. Píšem ho preto, lebo ma doslova irituje, keď niekto káže druhým o tom, ako sa majú chovať a konať a pritom je otázne, či on sám v praxi dodržiava tie zásady etického správania sa, ktoré on sám vyžaduje od druhých.
A možno tento blog prinesie aj trošku iný uhol pohľadu do stále neutíchajúcej diskusie ohľadom financovania škôl a školských zariadení v Banskej Bystrici.
Pamätáte sa, keď sa v Banskej Bystrici rušili základné školy?
Minimálne rodičia tých detí, ktoré boli žiakmi zrušených základných škôl v našom meste si veľmi dobre pamätajú, čo sa vtedy dialo.
V roku 2009 poslanci Mestského zastupiteľstva v tajnom hlasovaní vyradili zo siete základných škol ZŠ Magurská v Sásovej. Dôvodom bol nízky počet žiakov a šetrenie v čase krízy.
Presne o tri roky neskôr, v máji 2012, mestskí poslanci svojim hlasovaním vyradili zo siete základných škôl v meste ďalšie dve školy: ZŠ na Okružnej ulici na Fončorde a ZŠ Tatranská v Sásovej.
Rušenie škôl sprevádzali emócie rodičov, detí aj pedagógov, ktorí sa snažili presvedčiť poslancov a vedenie mesta, že zachovať tieto dve základné mestské školy má zmysel. O osude ZŠ Okružná pritom rozhodol iba jeden jediný poslanecký hlas. ZŠ Okružná bola výnimočná tým, že mala integrovaný systém výučby a navštevovali ju rómske aj nerómske deti. Dokonca škola v tom čase získala grant vo výške 50 000 eur, ktorý súvisel s riešením problematiky vzdelávania rómskych detí. Výhodou ZŠ Tatranská bola zase jej bezbariérovosť, vďaka ktorej ju navštevovali aj deti so zdravotným postihnutím.
Na rad prišla aj ZŠ Bakossova a ZŠ Hronská v Šalkovej
Prvýkrát malo dôjsť k zrušeniu ZŠ Bakosova v roku 2013 ako súčasť procesu racionalizácie siete mestských základných škôl. Dokonca vtedy Evanjelická cirkev augburského vyznania ponúkla vedeniu mesta, že by cirkev prevzala túto školu do svojej zriadovateľskej pôsobnosti, čím by sa predišlo zániku školy. Vedenie mesta na čele s primátorom Gogolom sa nakoniec s evanjelickou cirkvou nedohodlo, aj keď cirkev ponúkala veľmi výhodné podmienky pre mesto: dlhodobý prenájom školy, kompletná rekonštrukcia budovy školy v celkovej sume cca 800 000 eur, atď.
My, rodičia detí z „Bakošky“, ako školu slengovo nazývame, sme už vtedy začali aktívne bojovať a vecne argumentovať za zachovanie jedinej nevýberovej mestskej základnej školy v širšom centre krajského mesta. Následne vtedajší primátor mesta Peter Gogola stiahol z mestského zastupiteľstva materiál, ktorý obsahoval aj návrh na zrušenie dvoch mestských základných škôl.
Ale bolo to len ticho pred búrkou …
V roku 2014 sa boj o záchranu Bakošky rozprúdil nanovo. Záchrana Bakošky bola takou prvou „výzvou“, ktorá mňa osobne doslova prinútila sa verejne angažovať. Pamätám si, ako som vtedy všetok svoj čas a energiu venovala nie rodine a 4 malým deťom, ale záchrane Bakošky – písala som články do novín, oslovovala som jednotlivých mestských poslancov a následne s nimi mailom komunikovala, koordinovala rodičov, vystupovala na Mestskom zastupiteľstve (aj so štvormesačným bábätkom, ktoré som počas rokovania zastupiteľstva dojčila v predsieni Veľkej sály Mestského úradu).
Všetci mi vtedy hovorili, nech sa na to už konečne vykašlem, že aj tak tú školu zrušia a že to celé nemá zmysel … Ale ja sa nevzdávam, keď viem, že bojujem za správnu vec. Dodnes mám v mailovej schránke mail od istého nemenovaného vysokého predstaviteľa tohto mesta, ktorý bol vtedy zástancom zrušenia Bakošky a ktorý mi napísal, že: „Včera sme Vás riešili na Mestskom úrade, pani Súlovcová …“ Vtedy som to brala ako zastrašovanie, dnes sa nad tým už len smejem.
Základnú školu Bakossova nakoniec nezrušili, čo bolo jednak výsledkom aj verejného tlaku, ktorý sme my ako rodičia vyvinuli (JUDr. Marica Koreňová, Juraj Kútik a ďalší), napríklad len petíciu proti zrušeniu ZŠ Bakossova podpísalo takmer 10 000 ľudí. A v mestskom zastupiteľstve Bakošku nakoniec zachránil poslanec Milan Lichý z Banskobystrickej alternatívy so svojim poslaneckým návrhom.
O tom, že Bakošku ako jedinú mestskú nevýberovú základnú školu v širšom centre mesta malo zmysel zachovať, svedčí aj fakt, že záujem o ňu je zo strany rodičov detí z roka na rok vyšší a naplnené sú aj kapacity materskej školy, ktorá bola zriadená nedávno ako súčasť ZŠ Jána Bakossa.
Z obdobia boja za Bakošku si okrem enormného úsilia, ktoré sme viacerí vynaložili na záchranu školy a stresu, ktorý som vtedy prežívala, pamätám ešte jednu vec: postoj a konanie zriaďovateľa súkromnej Základnej školy u Filipa pána Juraja Droppu voči mestskej Základnej škole Bakossova.
Filip alebo Bakoška?
Súkromná základná škola u Filipa bola založená v roku 2003 a jej zriaďovateľom sa stal Juraj Droppa. Neskôr si Škola u Filipa prenajala priestory pre vzdelávanie v budove mestskej Základnej školy Bakossova. Súkromná škola dostala k dispozícií jeden samostatný trakt budovy, čo jej malo priestorovo z dlhodobého hľadiska postačovať, lebo pôvodná vízia vtedy znela, že Škola u Filipa bude poskytovať iba prvý stupeň základného vzdelávania a teda dlhodobo bude mať len 4 triedy.
Keď naša najstaršia dcéra nastupovala do 1. triedy, ani sme neváhali a zapísali sme ju do ZŠ Bakossova, lebo sme vtedy ešte bývali na blízkom sídlisku Severná a vyhovovala nám lokalita školy, t.j. tiché a bezpečné prostredie obklopené zeleňou v centre mesta a tiež blízkosť Základnej umeleckej školy.
O tom, že v budove Bakošky sídli aj súkromná základná škola som vedela, ale nijak som to neriešila.
Prvýkrát sa ma prítomnosť súkromnej školy v budove mestskej školy osobne negatívne dotkla v roku 2013. V auguste 2013 prišiel príkaz z Mestského úradu, že mestská základná škola Bakossova MUSÍ uvoľniť svoje triedy pre potreby Súkromnej základnej školy u Filipa. Zhodou okolností išlo o najlepšie situované triedy v prednom trakte budovy – boli slnečné, priestranné. Boli to triedy, kde sa učili iba žiaci prvého stupňa, boli oddelené od druhého stupňa, a konkrétne moja dcéra v jednej z tried strávila 1. a 2. triedu a mala tam byť až do ukončenia prvého stupňa, teda ešte dva roky. Triedy boli čerstvo vymaľované, my rodičia s učiteľmi sme triedy ešte svojpomocne upravili tak, aby sa v nich naše deti počas 4 rokov cítili príjemne. Príkaz z mesta znel však jasne: Vysťahovať deti z mestskej školy a uvoľniť miesto deťom zo súkromnej školy, hoci tým boli predtým ponúknuté iné triedy, ale tie sa vedeniu súkromnej školy zdali nevyhovujúce.
Keď som sa bola spýtať riaditeľky Bakošky, ako je toto možné a prečo mesto uprednostňuje záujmy detí zo súkromnej školy pred záujmami detí zo svojej mestskej školy, tak mi len povedala, že sa mám na to opýtať vtedajšieho primátora mesta Petra Gogolu a šéfa Školského úradu Tibora Maťaša.
V kuloároch sa už vtedy hovorilo, že Juraj Droppa a aj jeho žena Csilla Droppová, ktorá vtedy pôsobila ako manažérka Školy u Filipa, majú s primátorom Gogolom údajne veľmi dobré, ba až priateľské vzťahy.
30. apríla 2013 sa konalo zasadnutie Mestskej rady a v rámci bodu“Rôzne“ prebehla diskusia o dlhodobom prenájme ZŠ Bakossova evanjelickou cirkvou. Diskusie sa zúčastnili: členovia Mestskej rady, predstavitelia evanjelickej cirkvi, ktorí mali záujem o prevzatie ZŠ Bakossova do svojej zriaďovateľskej kompetencie a Csilla Droppová, manažérka Súkromnej základnej školy u Filipa. Na Mestskú radu nebol prizvaný nikto z vedenia alebo orgánov mestskej Základnej školy Bakossova (napr. Rodičovská rada). Mesto teda rokovalo o osude mestskej školy bez účasti jej zástupcov a rodičov detí, ale za to za účasti zástupcu súkromnej školy. Len pripomeniem, že podľa rokovacieho poriadku zasadnutia Mestskej rady zvoláva a vedie primátor mesta.
Mimochodom prečo sa vtedy pán Juraj Droppa verejne neozval a nekritizoval primátora Gogolu, že na rokovaní Mestskej rady nebol prítomný nikto, kto by hájil a prezentoval záujmy mestskej školy, hoci práve o jej osude sa vtedy rokovalo?
Droppa: Zrušiť Bakošku je správne rozhodnutie
V roku 2013 sme Bakošku dočasne zachránili, aby v roku 2014 sa začal ten istý kolotoč rušenia školy odznova a ešte intenzívnejšie.
V roku 2014 som napísala článok, ktorý vyšiel v novinách Echo 5. júna 2014 a v ktorom som vecne argumentovala za zachovanie školy.
Rovno nad mojim článkom bol uverejnený platený článok, ktorého autorom bol Juraj Droppa. Autor sa v článku venuje zrušeniu dvoch základných škôl v Banskej Bystrici: ZŠ Bakossova a ZŠ Hronská v Šalkovej. Juraj Droppa síce kritizuje vedenie mesta za spôsob, akým školy zrušilo, ale na záver konštatuje, že zrušenie dvoch základných škôl (Bakossova, Hronská) bolo správne rozhodnutie.
Vidíte absurdnosť tej situácie?
Zriaďovateľ súkromnej základnej školy sa v platenom článku v novinách, z vlastnej iniciatívy verejne vyjadrí, že zrušenie dvoch mestských základných škôl je správne rozhodnutie!
Desiatky rodičov dlhodobo bojujeme za zachovanie našich mestských škôl, takmer 10 000 ľudí podpíše petíciu za zachovanie rušenej mestskej školy Bakossova a zriaďovateľ Súkromnej školy u Filipa, ktorá je v budove rušenej ZŠ v dlhodobom prenájme, si v médiách zaplatí uverejnenie článku, v ktorom verejne vyjadrí svoju podporu zrušeniu dvoch mestských škôl.
Žijeme v demokratickej spoločnosti a každý má právo verejne a slobodne vyjadriť svoj názor. Má ho aj pán Droppa a ja mu ho neupieram.
Ale viete si predstaviť opačné garde? Ján Nosko ako štatutár mesta, ktoré je zriaďovateľom mestských škôl, by sa verejne vyjadril, že je zástancom zrušenia aspoň jednej súkromnej školy v našom meste. Viete, čo by nasledovalo? Minimálne občianske nepokoje na čele s pánom Droppom.
Prečo bol Droppa za zrušenie Bakošky?
Odpoveď je jednoduchá:
V budove zrušenej Základnej školy Magurská v Sásovej sídli dlhodobo súkromná základná škola Fantázia, dnes premenovaná na Škola Dve ruky.
Ešte počas svojej existencie sa Základná škola na Okružnej ulici delila o priestory so súkromnou základnou školou Narnia. Bol to podobný model fungovania ako Škola u Filipa v priestoroch Bakošky, t.j. nájomca – prenajímateľ. Po zrušení ZŠ Okružná, celú budovu následne odkúpil od mesta zriaďovateľ súkromnej školy Narnia, Cirkev bratská. ZŠ Narnia tak teraz spolu so súkromnou základnou umeleckou školu využíva priestory po zrušenej mestskej Základnej škole Okružná.
Nasledoval by po zrušení mestskej ZŠ Bakossova podobný scenár ako sa udial ten po zrušení mestskej ZŠ Okružná? Teda, že v budove po zrušenej mestskej základnej škole sa usídli súkromná základná škola?
Je to vysoko pravdepodobné. V júni 2014 sa vedenie mesta na čele s primátorom Gogolom totiž oficiálne vyjadrilo, že po zrušení ZŠ Bakossova, by v budove tejto zrušenej mestskej školy aj naďalej ostala fungovať Súkromná základná škola u Filipa.
Bakošku nakoniec nezrušili, škole sa, čo do počtu žiakov darí, lebo po dvoch rokoch snáh o jej zrušenie bola do značnej miery zdecimovaná. V jej priestoroch mesto zriadilo kapacitne plne obsadenú materskú školu.
Súkromná škola u Filipa sa následne z prenajatých priestorov v budove Bakošky odsťahovala do Sásovej a v účtovníctve mestskej školy zostal dlh vo výške 21 334,42 eur.
Čerešnikou na torte je fakt, že Juraj Droppa ku koncu svojho pobytu v priestoroch ZŠ Jána Bakossa už ani nezdravil učiteľov mestskej školy, vrátane riaditeľky ZŠ Jána Bakossa Margity Karakovej. Pani Karaková je distinguovaná dáma a ja ju považujem za jedného z najslušnejších ľudí, akých poznám. A obdivujem ju za jednu vec: Počas rušenia Bakošky dochádzalo k emočne naozaj vypätým situáciám a ona si v nich vždy zachovala slušnosť, chladnú hlavu a nikdy nezvýšila hlas. To isté platilo aj pri ťažkých rokovaniach s pánom Droppom ohľadom nepovolených rekonštrukčných prác v priestoroch školy.
Prečo Juraj Droppa kritizuje primátora Noska?
Juraj Droppa je nielen zriaďovateľom súkromnej základnej školy, ale je aj politikom. Zatiaľ teda pomerne neúspešným.
V roku 2010 Juraj Droppa prvýkrát kandidoval v komunálnych voľbách do Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici. Bol kandidátom Banskobystrickej alternatívy, kandidoval za volebný obvod Sásová – Rudlová a zvolený nebol.
Potom vstúpil do politickej strany Sloboda a solidarita (SaS), za ktorú kandidoval aj v komunálnych voľbách v roku 2014 v Banskej Bystrici a opäť nebol zvolený.
Droppa bol ešte minulý rok v strane celkom aktívny, keď na kongrese strany Sloboda a solidarita, ktorý sa konal v Levoči, predložil návrh dvoch nových uznesení.
Blížia sa komunálne voľby, v ktorých strana SaS predstaví svojho kandidáta na primátora. V kuloároch sa hovorí o mene Martin Klus. Droppa a Klus sa poznajú, Klus sa kamaráti s jeho ženou a je úplne prirodzené, že Droppa bude podporovať na post primátora kandidáta SaS. A v tejto súvislosti určite nezaškodí skritizovať konkurenciu, teda súčasné vedenie mesta.
A tu mám k pánovi Droppovi jednu pripomienku. Myslím si, že ak bloger, ktorý je zároveň aj politickým straníkom, kritizuje akéhokoľvek politika alebo sa vyjadruje k témam, ktoré majú súvis s politikou a môžu ovplyvniť výsledky volieb, mal by naliať čitateľom čistého vína a do vizitky pod blogom o sebe uviesť, konkrétne ktorej politickej strany je členom. Čitateľom to totiž mnohé ozrejmí.
Navyše to bolo práve počas primátorovania Jána Noska, kedy z objektívnych príčin nebola Súkromnej základnej škole u Filipa predĺžená nájomná zmluva v budove ZŠ Jána Bakossa a ani nebola podpísaná nová nájomná zmluva, hoci Juraj Droppa požiadal mesto o dlhodobý prenájom priestorov v budove tejto mestskej školy.
A na záver len dve vety ako moja reakcia na posledný blog pána Droppu Keby som bol primátorom…
Dúfam, že pán Juraj Droppa nikdy nebude primátorom Banskej Bystrice.
A keby som ja bola primátorom, tak by som nedopustila, aby v účtovníctve mestskej základnej školy zostal dlh vo výške 21 334,42 eur a urobila by som všetko preto, aby bol dlh zo strany dlžníka splatený do posledného centu. Tie peniaze totiž tej mestskej škole potom v rozpočte veľmi chýbali, následkom čoho v školskom roku 2014/2015 neboli učiteľom na Bakoške vyplatené osobné ohodnotenia.
