BLOG | 22.5.2018

Martin Baník: Obývačka alebo výkladná skriňa

Poznáte to…. ste na dovolenke alebo pracovne niekde v časti sveta, kde nešetríte chválou a obdivujete každý kút. Hlavne v krajinách, ktoré sú západne od Slovenska to funguje takmer bezchybne. Niečo som už o tom napísal, ale určite nielen v tomto blogu. Naozaj, nepreháňam. Mestečká sú ako z katalógu, všetko čisté, estetické, vľúdne…, ale hlavne trvalo udržiavané a určené pre ľudí.

My Banskobystričania máme byť na čo hrdí. Ďakujme s úctou všetkým naším predchodcom, ktorým sa podarilo zachovať významnú časť historického centra a bez vážnejších zásahov. Hlavne ďakujme tým, ktorí ubránili a odmietli výstavbu obchodného domu PRIOR na našom námestí. Tak sa podarilo zachovať to, čo tu máme takmer bez zmeny od 16. storočia.

V roku 1994 prešlo námestie významnou rekonštrukciou v hodnote 60 mil.Sk. Zmenila sa funkcia priestoru a z jednej veľkej dopravnej križovatky a autobusovej stanice sa stala pešia zóna. Bola zrealizovaná rekonštrukcia hodinovej veže, boli obnovené inžinierske siete, verejné WC a v roku 2009  fontána. V roku 2010 bola odovzdaná do užívania obnovená Radnica, ktorá bola od roku 1998 v rekonštrukcii. Nová tvár námestia, zmena jeho funkcie bolo niečo nové, niečo na čo sme boli zvyknutí len zo zahraničia. Stúpla naša hrdosť a sebavedomie, boli sme mestom, ktoré drží krok s moderným svetom. Vznikali nové aktivity, ktoré dovtedy v meste neboli. Námestie „žilo“ celý rok, akcie sa striedali, ľudí na námestí pribúdalo. Známe sú najmä vítania Nového roku, kde v rokoch 1995-2000 bolo námestie vždy plné nielen vlastných obyvateľov, ale aj množstvom návštevníkov tuzemských a zahraničných. Do tohto pre mesto exkluzívneho priestoru sa presťahoval Radvanský jarmok a množstvo významných udalostí. Určite si mnohí pamätáte neopakovateľnú spomienku na návštevu sv. otca Jána Pavla II v septembri 2003. Svätá omša na našom námestí, krásne počasie, účasť 100 tisíc ľudí z celého sveta, na to sa jednoducho nezabúda. Taktiež nezabudneme na vítanie športovcov, či už hokejistov, Mateja Tótha alebo Nasti Kuzminovej. Novodobá história nášho mesta by bez nášho námestia akoby ani nebola.

Všetko pekné, funkčné a hodnotné potrebuje svoje. To každý dobre vieme, že bez trvalej starostlivosti o akýkoľvek majetok jeho hodnota upadá a postupne sa stáva problémom. Návrat do stavu, ktorý pripomína jeho najlepšie roky je určite náročnejší, ako keď je starostlivosť trvalá. Tak to bolo donedávna aj s najkrajším námestím na Slovensku, teda tým naším. Veľa sme hovorili, šomrali, upozorňovali…, ale akoby nebolo adresáta.

V roku 2012 sa zrodila iniciatíva, ktorú sme nazvali „Spoločne pre naše námestie“. Jej jediným cieľom bolo spojiť radnicu so všetkými aktérmi, ktorí sú nespokojní, ale zároveň sú pripravení pomôcť zmeniť stav námestia tak, aby plnilo všetky svoje funkcie. Výsledkom mnohých stretnutí a diskusií bolo prijaté Memorandum o spolupráci Mesta Banská Bystrica a vlastníkov domov, ktoré sa nachádzajú na námestí pri zlepšovaní podmienok bývania, podnikania a zvyšovania atraktívnosti námestia pre obyvateľov mesta a návštevníkov tuzemských a zahraničných“. Memorandum slávnostne na Radnici podpísal 7. marca 2013 primátor Peter Gogola a 16 signatárov. Memorandum bolo otvoreným dokumentom, bolo možné pristúpiť k jeho podpisu kýmkoľvek, kto prejavil záujem. Primátor dostal spracovanú situačnú správu, ktorá opisovala stav tohto jedinečného priestoru aj s postupnými realizačnými krokmi. Mal to byť začiatok…, ale všetko bolo inak. Neurobilo sa nič a moja skúsenosť je jednou z tých, na ktoré som chcel a chcem čo najrýchlejšie zabudnúť. Primátor, prednosta, vedúci pracovníci úradu hodili všetko do šuplíka a spali pokojne ďalej.

Predsa len sa podarilo a nebolo to jednoduché, spracovať a v zastupiteľstve schváliť zásady zriaďovania letných terás. Z námestia zmizlo stanové mestečko a objavili sa vzdušné a ničím nerušiace estetické a vkusné letné terasy.

Často hovoríme a nielen my, že námestie v meste je výkladnou skriňou a jeho obývačkou. Je pravidlom, že návštevu pozveme na námestie, že každý, kto príde do mesta, tak sa tam ide pozrieť. Je to vizitka nás všetkých, ako si mesto, jeho históriu a nás všetkých vážime. Ako sa chceme prezentovať a ukázať, ako vážne to myslíme. Je naozaj veľmi pekné, ale každá krása má svoje limity. Niečo sme zanedbali, nechceli to vidieť, asi boli iné problémy. Teraz nastal čas mojej radosti, konečne po 5 rokoch pristupuje radnica ku kroku, ktorý sme navrhovali. Nie, nemyslím tých 100 tisíc eur, určených na jeho opravu, ale mám na mysli hlavne systémový krok, ktorým je trvalá starostlivosť presne tak, ako sme navrhovali a ako to každý dobrý hospodár aj robí.

Fakt sa teším….

Martin Baník Autor blogu:
Banskobystričan.