Quantcast

Poznáte to, či v zime a či v lete, keď cestujeme na dovolenku cez Rakúsko, tak sa náhlime, aby sme čím skôr dorazili do cieľa. Nudná cesta diaľnicou nás zvádza k tomu, sledovať krajinu a hľadať odlišnosti medzi Slovenskom a Rakúskom. Roztrúsené domčeky niekde na kopci, pokosené lúky, upravený les a žiadne bilbordy. Ku každej usadlosti cesta, ktorej kvalitu nebolo možné posúdiť  z diaľnice.

Na pozvanie dávneho priateľa, ktorý žije v tejto krajine takmer 30 rokov som mal možnosť vidieť všetko zblízka, porozprávať sa o tom, ako sa tu žije, popýtať sa na to, čo ma zaujíma. Pár dní sme strávili blízko Linzu, v obci, ktorá má necelých 3000 obyvateľov. Komunálnym témam sa venujem dostatočne dlho na to, aby som vedel posúdiť, ako má vyzerať verejný priestor, ako majú fungovať komunálne služby, ako si má nažívať komunita, ako sa k sebe správať a čo vo vzťahoch prevláda. Tam fakt všetko funguje. Cestná sieť je tak dokonalá, ako by práve celá prešla rekonštrukciou. Nevideli sme jednu dieru, rozkopávku alebo neporiadok. Pritom obec je roztrúsená po veľkom priestor, takže predpokladám, že dĺžka ciest musí byť rádove v desiatkach kilometrov. Komunálny odpad triedia tak precízne, až sme mali pocit, že to preháňajú. Tam si nik nedovolí všetko bez rozdielu vyhodiť do smetnej nádoby. Kde-tu sa objaví mestský policajt a nádobu skontroluje. Beda pokuty, ale hlavne hanby, keby niečo zistil. Dokonalé triedenie umožňuje odvoz ostatného odpadu len jeden krát do mesiaca. V obci majú dve pobočky bánk, autosalón a všetky služby, ktoré občan v bežnom živote potrebuje. Je tam množstvo rodinných firiem, ktoré ani len neuvažujú, že by sa presťahovali niekde inde. Mládež na diskotéku bezpečne vozí autobus, ktorý platí a zabezpečuje samospráva. Športový areál, ktorý mi s hrdosťou ukázali, nemal chybu. Futbal, tenis, v zime curling a neviem čo ešte. Klubové zázemie priam láka na stretnutia, spoločné oslavy a stretnutia priateľov. Obecný cintorín ako z propagačného letáka a to už možno zachádzam až do absurdností. To len preto, že som hľadal aspoň maličkú nedokonalosť, chybu alebo náznak neporiadku. Márna bola moja snaha, nič som nenašiel. Dokonca ani na prechádzke v nedeľu dopoludnia, keď som sa motal ulicami celkom sám. Vozidlá zaparkované pred domami, pôsobili skôr skromne, ako naduto. U nich to nie je vizitka prestíže, ale nutnosť občas cestovať. Starosta tam funguje šieste volebné obdobie a ak sám neskončí, nemajú dôvod ho nevoliť. Iný svet, neuveriteľne sme tomu vzdialení.

Na mieste je otázka, z čoho sa poučia naši starostovia, keď každý rok cestujú na poznávanie samospráv po Európe? Nevidia, nepočujú, alebo nechcú? Samozrejme, hneď sa vynára reakcia, sú ekonomicky vyspelá krajina, majú vyššie rozpočty, im sa žije. Áno, napríklad aj tým, že obec je zainteresovaná na svojom rozvoji aj tak, že 25% daní vybraných od firiem, ktoré pôsobia v obci, zostáva v jej rozpočte. Starosta si ide nohy polámať, ak chce niekto rozširovať výrobu a zháňa pozemok.

A poďme k nám… Mesto Sliač, známe tým, že malo dlhoročnú záťaž od sovietskych vojsk a kúpele, ktoré dnes skôr kapú ako prosperujú. Tak tam to funguje, možno nie ako v Rakúsku, ale tam sú badateľné kroky, že sa k tomu aspoň približujú. Primátor, ktorý mi hrdo ukazoval, čo sa im podarilo sa niekoľkokrát zohol a zodvihol smeti. Počas obchôdzky mestom pár krát telefonoval, čo treba odviesť, upraviť, pokosiť a vyčistiť. Obec, kde vysadené kvety nekradnú, ale každý deň polievajú. Mesto, kde majú jasné plány a vízie. Taký je dnes Sliač. A naša Banská Bystrica? Ján Nosko je konečne primátorom, ktorý vytrval a ktorý sa nezbalil pri prvom probléme. Pracovitý, neúnavný a vytrvalý. Spomeňte na predošlých, ktorí veľa rozprávali a nič po nich nezostalo. Keby boli ako on, tak by sme dnes neriešili témy, ktoré sa roky nakopili a ktoré je nemožné odstrániť okamžite. Trend je výborný. Začína sa mi navracať hrdosť na mesto, je toho čoraz viac na čo som pyšný a čo som roky kritizoval. Za rok a pol sme sa priblížili (priblížili, nedobehneme nikdy) Rakúsku viac, ako za predošlých 25 rokov.

Martin Baník

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.