Na úvod druhej časti si dovolím pripomenúť, prečo píšem seriál pre bežného občana o používaní mestských peňazí. Dôvod je jednoduchý. Chcela by som, aby náš mestský rozpočet bol pre bežného občana viac zrozumiteľný. Aby sa aj tí z nás, ktorí naň pozerajú ako na strašiaka, prestali obávať jeho zložitosti a jednoducho pochopili, že každý krok, ktorý urobíme, keď vyjdeme z nášho vchodu, závisí od rozumného použitia mestských peňazí. Radnica nie je súkromný majiteľ, radnica je správca vecí verejných a nepoužíva na túto službu vlastné peniaze, ale peniaze nás všetkých. Súhlasím, že rozpočet majú tvoriť odborníci, ale zrozumiteľný má byť pre všetkých obyvateľov mesta. Spravodlivé, či menej spravodlivé rozdeľovanie prostriedkov mestskej kasy ovplyvňuje náš život v meste viac, než si obvykle uvedomujeme. Použijem znova prirovnanie k rodinnému rozpočtu. Aj k nemu si môžeme pozvať odborníka, ktorý nám poradí, ako najlepšie zostaviť a následne čerpať rodinný rozpočet, ale ak nám po zaplatení všetkých poplatkov zostanú nejaké peniaze, nenecháme ho rozhodnúť, či si za ne kúpime nový bicykel alebo pôjdeme na dovolenku. Rozhodneme o tom my, lebo sú to naše peniaze. A práve preto je dôležité, aby sme mestskému rozpočtu porozumeli a najmä, aby nám bol v zrozumiteľnej forme dostupný na mestskom webe.

Keďže náš seriál sa volá: „Ako plníme mestskú kasu…“ poďme sa pozrieť, aké príjmy plynú do mestského rozpočtu.

Mestský rozpočet má tri druhy príjmov: daňové, nedaňové a tzv. transfery.

Najväčšiu časť príjmov tvoria daňové príjmy a v nich hlavne tzv. podielové dane. To sú dane z príjmu fyzických osôb, čiže tie, ktoré každý zamestnanec odvádza do štátneho rozpočtu. Štát takto vyzbierané dane rozdelí tak, že 70 % z nich pridelí obciam a mestám podľa dohodnutých pravidiel a kritérií. Tými kritériami sú napríklad počet obyvateľov mesta s trvalým pobytom, počet žiakov a detí v školských zariadeniach (materské školy, základné umelecké školy, centrá voľného času) na území mesta, počet obyvateľov nad 60 rokov, ale aj nadmorská výška obce. Mestu Banská Bystrica na základe týchto kritérií pribudne za rok v kase približne 36 mil. eur. Na dani z nehnuteľností mesto od nás vyberie približne 8 mil. eur a na ostatných daniach (daň za psa, predajné automaty, ubytovanie, komunálny odpad) vyberie ďalšie 4 mil. eur.

Nedaňové príjmy tvoria príjmy z podnikania, vlastníctva (prenájom majetku mesta, hlavne budov), rôzne administratívne poplatky a pokuty a tiež poplatky za služby pre občanov – napríklad sociálne služby a poplatky v materských školách a školských jedálňach. Celkovo tvoria nedaňové príjmy mesta cca 6 mil. eur, z čoho najväčšiu časť tvoria poplatky za služby a príjem z prenájmu majetku.

Poslednú časť príjmov, približne 16 mil. eur, tvoria tzv. transfery. Sú to príjmy zo štátneho rozpočtu, väčšinou účelovo viazané a mesto tu plní len úlohu akéhosi poštára peňazí – čo príde, to odíde.

Vráťme sa k výdavkom mestského rozpočtu. Pomôžme si znova rodinným rozpočtom. Aj doma máme výdavky, ktoré treba zaplatiť a nemôžeme ich jednoducho zrušiť. Máme tak nastavené trvalé príkazy na telefón, elektrinu, plyn, vodu, nájom a peniaze odchádzajú z účtu automaticky. Samozrejme, môžeme doma diskutovať o ich optimalizácii –  môžeme zmeniť operátora, dodávateľa služieb alebo prehodnotiť spotreby. Ak nám však nejaké peniaze zvýšia, vieme o ich použití rozhodnúť v rámci rodiny podľa potrieb a záujmov jednotlivých členov.

Mesto musí zo zákona tvoriť rozpočet ako „programový“. To znamená, že si zadefinuje programy, ktoré chce financovať a určí si ciele, ktoré chce financovaním dosiahnuť. V prvej časti môjho blogu Diana Javorčíková: Ako plníme mestskú kasu a ako s ňou mesto nakladá? | Blog BBonline.sk sme sa pozreli výdavky v programoch s názvom verejné osvetlenie a doprava.

V tejto časti seriálu si povieme o výdavkoch, ktoré sú vložené v dvoch programoch: Interné služby a Miestne komunikácie.

Zámerom programu INTERNÉ SLUŽBY je „flexibilná a kvalitná činnosť samosprávy mesta prostredníctvom efektívnych účinných interných služieb.“ Napadá mi otázka: je toto definovanie pre vás zrozumiteľné? Nebudem vás ďalej skúšať, radšej stručne vysvetlím.

Pod interné služby patria napríklad: právne služby (mimochodom, viete koľko aktívnych a pasívnych súdnych sporov a exekučných konaní malo mesto v roku 2019? – 1610). Ďalej je to činnosť orgánov mesta: zasadnutia mestského zastupiteľstva (priemerne osem do roka), zasadnutia Mestskej rady (priemerne osem do roka), zasadnutia občianskych rád (cca 100 do roka). Na zabezpečenie činnosti občianskych rád mesto pre rok 2020 vyčlenilo výborom mestských častí sumu 2,00 €  na obyvateľa danej mestskej časti. Tieto peniaze môžu výbory čerpať na financovanie podujatí a akcií v rámci rozvoja územia v mestskej časti, a najmä na financovanie rozvoja komunitných a susedských vzťahov, participácie a občianskej spoločnosti. Skutočnosť, že tieto peniaze sú čerpané na rekonštrukciu chodníkov, je veľmi nešťastná. Predsa len, ako si vysvetlíme ďalej, rekonštrukcie chodníkov majú v rozpočte samostatnú položku.

V interných službách je zahrnuté aj materiálové zabezpečenie úradu, správa a evidencia majetku mesta, vzdelávanie zamestnancov mesta a autodoprava. Na toto všetko radnica schválila v roku 2021 sumu 2 547 281 eur. V roku 2022 plánuje na tieto činnosti minúť o 13 percent viac. Ako príjemcovia týchto služieb sa máme právo pýtať, či nám Mestský úrad poskytuje primeranú hodnotu za tieto peniaze.

V programe MIESTNE KOMUNIKÁCIE ide o výstavbu, rekonštrukciu a opravu miestnych komunikácií, ale aj o ich letnú a zimnú údržbu.  Je to program, ktorému v našom meste asi každý rozumie, oblasť, ktorá sa nás dennodenne dotýka a ktorá nás všetkých trápi.  Práve preto sa tejto téme venuje veľká pozornosť.  Pravda je taká, že za posledných 30 rokov sme v Banskej Bystrici nemali stav, kedy by sme boli s našimi komunikáciami spokojní. Zabezpečenie výbornej funkčnosti ciest a chodníkov by mala byť pre radnicu rutinná povinnosť po celé volebné obdobie, nielen vo vhodnom čase. Aby som však nekrivdila, lacná mediálna pozornosť v tejto oblasti rok pred voľbami je našim celoslovenským komunálnym folklórom, netýka sa len nášho mesta. Ale vráťme sa k rozpočtu v tejto oblasti. V roku 2021 to bolo o niečo viac ako 5% z celkových výdavkov (3 881 890 eur). Nehodnotím, či je to veľa alebo málo, len upozorňujem na nepomer medzi veľkosťou výdavkov a mediálnou pozornosťou.

Zaujalo vás, čo sa skrýva v jednotlivých programoch výdavkovej časti rozpočtu nášho mesta? Aj ďalší diel seriálu vám prinesie zaujímavé informácie. Nabudúce sa pozrieme na oblasti školstva, športu a kultúry. Príjemné čítanie, priatelia!

Autor blogu:

Diana Javorčíková

Som rodená Banskobystričanka, trojnásobná aktívna mama, ktorá roky dobrovoľníči v našom meste. Založila som a vediem Banskobystrický okrášľovací spolok, každý mesiac organizujem podujatie Bystrická hodinka, samozrejme, popri mojom zamestnaní, ktoré sa dlhodobo orientuje v kultúre, konkrétne v médiách. Som človek akcie, pre ktorého nielen reči, ale najmä činy sú dôležité, pretože si myslím, že ak chceme žiť v čistom, otvorenom, zelenom a rozvíjajúcom sa meste, mali by sme prevziať zodpovednosť a priložiť ruku k dielu.