Pohľadov na November ’89 je mnoho. Portál BBonline.sk sa pozrel na ten, ktorý mal zostať navždy prísne utajený.
Z denných situačných správ vtedajšieho náčelníka správy Štátnej bezpečnosti v Banskej Bystrici Pavla Korbela sa síce dozvedáme pohľad zo strany vtedajších „ochrancov režimu“, no dobovo popisujú priebeh novembrových udalostí v Banskej Bystrici. Vďaka Ústavu pamäti národa dnes vieme, ako štát sledoval svojich občanov.
Správy smerované do pražskej centrály ŠtB boli tak podrobné, že keď 14. novembra 1989 opisovali vznik nasprejovaného protisocialistického nápisu „smrť komunizmu“ na stene podchodu jedného z domov na dnešnej Dolnej ulici, hovorili o farbe, type písma, jeho veľkosti či celkových rozmeroch tohto nesmierneho deliktu. Tvorca takéhoto nápisu ale ešte vtedy nevedel, čo sa udeje v nasledujúcich dňoch.
Pražské, políciou potlačené, študentské zhromaždenie zo 17. novembra 1989 už navždy ovplyvnilo ďalšie dejiny Čiech i Slovenska. Následný protest študentov voči tvrdému zásahu bezpečnostných zložiek, ku ktorému sa následne pridali aj osobnosti a veľmi rýchlo i široká verejnosť, dali definitívnu bodku socializmu u nás.
Udalosti nabrali na strednom Slovensku rýchly spád 20. novembra večer, kedy sa už informácie o pražských udalostiach rozšírili po celej krajine. Dôvodom bolo údajne kontrolované šírenie informácií, ale zároveň aj načasovanie. Sedemnásty november bol totiž piatok a mnohí študenti, ktorí následne rozpútali to, čomu dnes hovoríme Nežná revolúcia, sa do škôl vrátili až v pondelok.
Spolupracovníci ŠtB v Banskej Bystrici zaznamenali a svojich nadriadených informovali o tom, že v pondelok 20. novembra, sa v priestoroch internátov banskobystrickej pedagogickej fakulty zhromaždilo asi päťsto študentov a nielen ich.
Zo správy ŠtB Banská Bystrica 21.11.1989:
„…dňa 20.11.1989 došlo ku stretnutiu študentov na pedagogickej fakulte v Ban. Bystrici. K uvedenému stretnutiu došlo na podnet predsedu SZM Miroslava Števíka, ktorý z internátneho rozhlasového štúdia vyzýval všetkých, ktorým „záleží na tom, aby sa mali lepšie“ na stretnutie vo vestibule internátu o 22.30 hod. Po zorganizovaní akcie pri mikrofóne sa striedali M. Števík, Edo Glut a Dano Vražda, ktorí okrem iného vyzývali študentov k ďalšiemu zhromaždeniu na deň 21.11.1989 o 08.00 hod. … Asi po pol hodine od začatia zhromaždenia sa k študentom pridalo 5 neznámych osôb, z ktorých jeden sa ihneď ujal slova. Jednalo sa o členov hudobnej skupiny ok-band z Prahy. Ich úmyslom bolo získať účastníkov tohto zhromaždenia k podpore vyhlásení študentov vysokých škôl a umelcov z Prahy, ktoré boli nimi prečítané. Členovia skupiny ok-band vykrikovali heslá „preč s vládou, chceme novú republiku“, čo bolo podporované búrlivým potleskom zhromaždených. Ďalej sa k zhromaždeniu pripojili aj študenti z VŠE cca 80 osôb, spolu s niektorými funkcionármi oboch vysokých škôl. Zúčastnení študenti sa jednomyseľne postavili proti zásahu poriadkových jednotiek v Prahe dňa 17.11.1989. Na zhromaždení sa ďalej dohodli, že bude stály kontakt medzi študentami VŠE a PF. V priebehu zhromaždenia účastníci spievali Gaudeamus igitur a na záver zhromaždenia hymnu ČSSR.“
Miestni príslušníci ŠtB krátko po skončení zhromaždenia zistili tiež šírenie letákov pozývajúcich verejnosť k podpore požiadaviek študentov, umelcov a občanov Prahy na verejné zhromaždenie na námestí v utorok o 16-tej hodine. Príslušníci ŠtB mali podľa správy „vykonávať opatrenia k zamedzeniu rozširovania letákov“.
Napriek tomu, už v ten deň pochodovalo niekoľko tisíc študentov na Námestie SNP. Rýchlo sa k nim začali pridávať nielen ich pedagógovia, ale aj miestni umelci a postupne ľudia z radov širokej verejnosti.
|
Zo správy ŠtB Banská Bystrica 22.11.1989:
„…V aule pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici od 08.00 hod. prebieha zhromaždenie študentov, ktoré má vyvrcholiť spolu so študentami VŠE manifestáciou o 16.00 hod na Námestí SNP, kde chcú vystúpiť so svojimi požiadavkami. Svedčí o tom aj poznatok o návšteve študenta VŠE Tajcnára dňa 22.11 u riaditeľa DJGT v Ban. Bystrici, ktorého Tajcnár požiadal o rozšírenie výzvy študentov VŠE a PF, zameranej na podporu pražských študentov, s požiadavkami na slobodu náboženstva, slobodu zhromažďovania a pod. Tajcnár sa vyjadril, že túto výzvu vyhlásia na popoludňajšej manifestácii dňa 22.11.1989 v Banskej Bystrici.“
Zo správy ŠtB Banská Bystrica 23.11.1989:
„…počas zhromaždenia študentov PF Ban. Bystrica dňa 22.11.1989 vystúpili v diskusii i pedagógovia Dr. Ján Katreniak, Dr. Igor Tvrdoň a PhDr. Juraj Šimo, ktorí sa vyjadrili, že do KSČ vstupovali z presvedčenia, ale dospeli k tomu že strana neplní svoju funkciu a preto súhlasia s požiadavkami študentov.“
Zo správy ŠtB Banská Bystrica 23.11.1989:
„…v noci z 22. na 23.11.1989 bolo zistené, že na vozidle ŠPZ BBE 06-86, 4 osoby rozvážali a vylepovali na verejných priestoroch v Ban. Bystrici „študentskú výzvu robotníkom a roľníkom“ so žiadosťou aby robotníci a roľníci podporili generálny štrajk 27.11.1989od 12.00 do 14.00 hod. a spoločné požiadavky robotníkov a roľníkov. Bolo zistené, že uvedené vozidlo patrí vedúcej metodklubu v Podlaviciach Jane Parízekovej, bytom Ban. Bystrica. Bolo zistené, že táto výzva bola vylepená na 25 miestach na teritóriu mesta Ban. Bystrica. Osoby boli pri čine zadržané, okrem Parízekovej to boli 3 študenti PF v Ban. Bstrici a po podaní vysvetlenia boli prepustení.“
V tom čase, 22. respektíve 23. novembra už protesty v Prahe naberali na masovosti, začali sa tiež protesty v Bratislave, ktoré viedli Milan Kňažko a Ján Budaj.
|
Komunistická strana už nemohla prehliadať udalosti a 24. novembra v poste generálneho tajomníka ÚV KSČ skončil Miloš Jakeš a ďalší čelní predstavitelia. V Prahe v ten deň protestovalo asi pol milióna ľudí, v Bratislave na Námestí SNP asi stotisíc. O deň na to už na pražskej Letnej demonštrovalo 750-tisíc ľudí a prezident Gustáv Husák udelil amnestiu viacerým politickým väzňom. Vrcholili prípravy na generálny štrajk, prvý od roku 1948.
Zo správy ŠtB Banská Bystrica 27.11.1989:
„…v Ban. Bystrici dňa 26.11.1989 na Námestí SNP o 16.00 hod. prebiehala manifestácia, ktorej sa zúčastnilo cca 1500 až 1800 osôb. Priebeh manifestácie viedol Katreniak, ktorý vyzýval a intštruoval účastníkov manifestácie na generálny štrajk dňa 27.11.1989, v priebehu manifestácie vystúpilo cca 15 rečníkov. Bolo zistené, že sa zmenila štruktúra rečníkov a tiež témy príhovorov. vystupovali osoby, ktoré boli riešené za rok 1968, medzi nimi vystúpili aj 2 príslušníci ČSLA členovia ASVŠ Dukla, redaktor-novinár ČSL. rozhlasu Robert Hanzel, herec Ivan Palúch, bývalá spisovateľka Zlata Solivajsová. Na záver vystúpil bývalý príslušník ZNB, ktorý sa vo svojom príhovor zmienil o tom, že veľmi ľutuje a hanbí sa, že bol príslušníkom ZNB a najviac, že bol upozorňovaný bývalým náčelníkom, že toto jeho konanie vyvoláva pohoršenie.“
(ČSLA – Československá ľudová armáda, ZNB – Zbor národnej bezpečnosti, pozn. red.)
Zo správy ŠtB Banská Bystrica 27.11.1989:
„…generálny štrajk prebehol vo všetkých okresných mestách a priemyselných strediskách Stredoslovenského kraja. Zúčastnili sa ho osoby zo všetkých spoločenských vrstiev, z prevažnej väčšiny organizácií a inštitúcií. Najväčšie zhromaždenia štrajkujúcich na verejných priestoroch boli v Banskej Bystrici (cca 15000) a Žiline (cca 20 000 účastníkov).“
Federálne zhromaždenie 29. novembra 1989 schválilo vypustenie článku 4 v ústave o vedúcom postavení Komunistickej strany v spoločnosti. Vytvoril sa tým priestor pre vznik pluralitnej demokracie.
Zo správy ŠtB Banská Bystrica 6.12.1989:
„…k medzinárodnému dňu ľudských práv 9.12.1929 v mestách Banská Bystrica a Zvolen sa na plagátoch objavujú výzvy k uskutočneniu živej reťaze. Akcia sa má uskutočniť o 15.30 hod. rozostavením účastníkov po diaľnici (20 km) medzi uvedenými mestami. O 16.00 hod majú účastníci zapáliť sviečky.“
Pád socialistického režimu znamenal v Bystrici zmeny názvov desiatok ulíc
