Quantcast

Približne tridsiatka ľudí sa stretla na Námestí SNP, aby si pripomenula novembrové udalosti spred 22 rokov.

Pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu si vo štvrtok asi tridsiatka ľudí pri Morovom stĺpe zaspomínala na udalosti spred 22 rokov. Prítomní zapálili sviečky a v krátkych príhovoroch zhrnuli nielen to, čo sa stalo v novembri 1989. Z ich rečí bolo cítiť sklamanie z vývoja spoločnosti, v ktorej zohráva hlavnú úlohu sila peňazí. Naopak ocenili najmä slobodnú atmosféru stretnutia, pred rokom 1989 nemysliteľnú.

Po zhromaždení na Námestí SNP bol v historickej radnici pripravený humorný kabaret Jozefa Mokoša pod názvom Tĺk šou Liečba šokom (Mokošom). I keď sa humorista kvôli nedávnej operácii srdca nemohol osobne zúčastniť, prítomných pobavili aspoň videoprojekcie jeho vystúpení. Hosťom programu bola Zuzana Kronerová.

Pavol Katreniak: Sloboda ako hodnota je veľmi vysoko

Pavol Katreniak bol jednou z aktívnych postáv novembrových udalostí v roku 1989 v Banskej Bystrici. Oslovili sme ho so žiadosťou o krátky rozhovor a ochotne súhlasil.

Ako prebiehali novembrové udalosti tu v Banskej Bystrici?

Boli sme trochu vystrašení. Predsa len, Banská Bystrica bolo malé mesto s veľkým počtom príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Prvé stretnutia prebiehali tu na Námestí, ale aj na Pedagogickej fakulte, kde bol študentský štrajkový výbor. A tak sme sa dávali dohromady. Ľudia, ktorí chceli a očakávali zmenu a mladí, radikálni študenti.

Aké boli informačné kanály? Predsa len dnes je to jednoduchšie. Máme internet, sociálne siete, mobily. To vtedy nebolo. Z kade teda prišiel prvotný impulz?

Najdôležitejšie bolo zahraničné vysielanie Slobodnej Európy z Londýna a Hlasu Ameriky, ktoré preberali to, čo sa dialo v Prahe. To boli hlavné informačné kanály. Dnes si už nevieme predstaviť cenzurované a manipulované komunistické médiá. Niečo ako BBonline samozrejme neexistovalo.
Takto sme sa zorientovali, plus sa začali hľadať kontakty na ľudí, ktorí sa v Prahe alebo Bratislave dávali dohromady. Skupiny okolo Jána Budaja, Jána Langoša a ďalších. V niečom sme ich kopírovali, v niečom sme postupovali samy, keďže sme niekedy nevedeli, čo organizujú. V tomto meste sme to robili trošku po svojom, samozrejme s nejakými informáciami od nich.

Kedy prišiel ten hlavný zlom, že ľudia prišli na Námestie vo väčších počtoch? Predsa len asi bolo tých stretnutí viac a neboli hneď také masové…

Áno, bolo to postupné. Najprv nás tu bolo pár, chodili sme dosť opatrne, lebo sme nevedeli, čo sa bude diať. Nádejné bolo stretnutie na fakulte, kde bolo viac študentov. Veľký prelom bol generálny štrajk, to bolo už plné Námestie a  ľudia už nahlas hovorili, že nechcú zločinný režim. Vtedy bolo vidno, že aj do Banskej Bystrice prišiel čas zmeny, že aj sem prišla chuť režim povaliť.

Dnes bolo vo vystúpeniach rečníkov cítiť tak trochu sklamanie z vývoja po 22 rokov. Ako vnímate vy negatíva a pozitíva s odstupom času?

Vtedy nebola sloboda a pre mňa je sloboda ako hodnota veľmi vysoko. Nebolo mysliteľné, aby sme sa takto stretli a slobodne rozprávali, či dovolili si kritizovať režim a politických predstaviteľov. To bolo o „Zlatú mrežu“. Človek ak vystúpil proti Strane, tak de facto sa dopúšťal niečoho protizákonného. Dnes sa cestuje, ľudia majú slobodu rozhodovania. Ale sloboda prináša aj zodpovednosť. A kto má moc, mal by mať aj zodpovednosť. Žiaľbohu tej zodpovednosti u tých, čo majú u nás moc, je málo. V tomto si myslím, že sme ešte nedozreli.
Režim však bolo treba povaliť. Išli sme do toho čisto. Možno naivne, možno aj nepripravení, s nejakými ideálnymi predstavami o svete.  Nepoznali a netušili sme mnohé veci, ktoré prídu. Že mnohí ľudia si už vtedy pripravovali privatizáciu, či vstup do štruktúr štátu. Pre mňa to bolo niečo neznáme, chceli sme iba, aby komunizmus padol. V tom bol ten čas krásny a neopakovateľný. Je to čosi, čo človek už nezažije, takto spontánne, možno aj naivne. Bohužiaľ, tak to už vo svete je, že nie je všetko ideálne. Napriek  skepse, vytriezveniu a aj smútku z toho, ako niektoré veci dopadli, myslím si, že keby prišli tie časy znova, išiel by som na Námestie medzi ľudí opäť. Aj s tým vedomím ako to dopadne.

Čo je príčinou toho, že sa tu dnes Námestí stretla iba hŕstka ľudí? Predsa len tá generácia, ktorá bola aktívna v novembri 1989 je početne stále silná.

Súčasná spoločnosť je postavená na konzume a nestojí o hodnoty. Na druhej strane je otrávená z politiky a politických predstaviteľov. To je vec, ktorá napĺňa ľudí nezáujmom, čo zase nemusí byť zle. Za socializmu nám hovorili, že vtedy bude dobre, keď sa ľudia nebudú zaujímať o politiku. Bol by som isto radšej keby ich tu bolo viac, ale toto stretnutie je viac-menej spontánne. Kto chcel, prišiel, kto nie, zostal doma.