Veľkú nostalgiu mi navodila moja tohto týždňová návšteva podlavickej základnej školy, kde otvorili novú služobňu mestskej polície. A nielen preto, že som bol milo privítaný na svojej bývalej škole, ale aj spomienkou na to, ako roky Podlavičania robili všetko preto, aby sa z ich sídliska stalo plnohodnotné miesto pre život.
V roku 1999 založili Podlavičania občiansku iniciatívu Podlavice očami Podlavičanov. Bolo to v čase, kedy sa vo viacerých mestských častiach začal výraznejšie organizovať komunitný život. Vôbec po prvýkrát v našich končinách ľudia cítili, že spoločne môžu niečo dokázať. A neboli to len jednorazové podujatia, ale aj projekty a realizácie detských ihrísk, obnovy niektorých častí sídlisk a v neposlednom rade niekedy doslova boj za lepšiu občiansku vybavenosť, služby a verejný poriadok.
Netradične pre priblíženie situácie v Podlaviciach využijem slová súčasnej viceprimátorky Kataríny Čižmárovej, poslankyne za tento obvod: „Pri založení tvorili iniciatívu ľudia, ktorým sa nepáčilo, ako to na sídlisku vyzerá. Do pôvodnej vidieckej obce boli zasadené paneláky, stala sa mestskou časťou, ale bez akejkoľvek vybavenosti. S príchodom ľudí narástol počet obyvateľov a problémy. Spísali sme vtedy tridsaťtoro problémov a postupne sme tlačili kompetentných na to, aby ich plnili,“ povedala pri otvorení novej služobne MsP v priestoroch podlavickej základnej školy jedna zo zakladateliek miestnej občianskej iniciatívy.
Pri týchto slovách som si jednoducho nemohol nespomenúť na svoje detstvo v Podlaviciach, ktoré postupne títo ľudia od základov zmenili k lepšiemu. Od roku 1999 uplynulo veľmi veľa času a komunitné organizovanie nielen v našom meste výrazne upadlo, ale konkrétne Podlavice sú dnes už iným miestom pre život, ako pred dvanástimi rokmi. V pamäti mi zostane množstvo pekných podujatí ktoré organizovali, a pri ktorých som sa vtedy aj ja ako koordinátor modelárov zo základnej školy s týmito ľuďmi bližšie spoznal a pomohli vtedy pri organizácii podujatí aj mne.
No čo je pre túto mestskú časť dôležitejšie, vytrvalým upozorňovaním na problémy, či vlastnou iniciatívou sa pričinili o riadne zastávky MHD, vlastnú pobočku Slovenskej pošty, nové detské ihriská, úpravu nebezpečného vstupu do Podlavíc. Z vyšliapaných chodníčkov medzi panelákmi sa na ich apel stali riadne chodníky a Podlavice dnes majú napríklad aj zrekonštruovanú Zvonicu či kultúrny dom. Alebo drobnosti ako presadenie vysielania regionálnej televízie do rozvodov na sídlisku. V tomto roku sa Podlavičanom naplnili hneď dva dlhoročné ciele. Konečne budú s mestom spojení riadnym chodníkom a zlepší sa verejný poriadok stálou službou mestskej polície.
Dnes už komunitné organizovanie upadá. Možno už ľudia majú všetko čo potrebovali, a tak sa sústreďujú len na seba. Na druhej strane aj samosprávy fungujú otvorenejšie ako v minulosti, a tak stačí často malý problém jednoducho nahlásiť a časom bude odstránený. No vždy to tak nebolo a ľuďom, ktorí dokázali popri vlastnej práci bojovať za rozvoj svojho okolia, vecí pre druhých, patrí naše uznanie. Už dobrých pár rokov nie som Podlavičan, ale dodnes sa do tejto časti mesta rád vraciam a pri prechádzke týmito ulicami sa mi do žíl nevlieva len nostalgia, ale aj nádej. Nádej, že snaha ľudí nikdy nie je márna.
Prečítajte si staršie vydania Tak banskobystricky…
Prečítajte si profil autora…
