Morena. Symbol zimy, smrti a tmy. Aby všetko zlé odišlo a prišla jar s teplými lúčmi slnka, treba sa jej zbaviť. Utopiť ju v potoku alebo spáliť. A blížiaca sa Veľká noc bude radostná. Máte už kraslice? Morenu z Bystrice vynesieme a krásu kraslíc v Kúpeľoch Sliač objavíme v sobotu 1. apríla na podujatiach organizovaných Stredoslovenským múzeom.
Rozlúčka s bohyňou zimy a smrti
Zvyky, tradície, obyčaje či rôzne obrady vždy tvorili a tvoria dôležitú duchovnú kultúru národa. Na Slovensku sú neodmysliteľnou súčasťou tradičnej ľudovej kultúry, ktorá súvisí s identitou krajiny, so životným štýlom, s myslením i konaním jej obyvateľov. Tradičné ľudové zvyky, nehmotné kultúrne dedičstvom našich predkov, by sa malo uchovávať a neustále pripomínať. Jedným z nich je vynášanie Moreny, ktorú už od stredoveku nosili mladé dievčatá po slovenských dedinách a vyháňali tak smrť, choroby a zimu.
Stredoslovenské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravilo na sobotu 1. apríla (14.00 h) podujatie s názvom Vynášanie Moreny. Symbolické vynesenie zimy z chotára bude plné tanca a spevu, o čo sa postará Detský folklórny súbor Matičiarik, ktorý roztancuje celé banskobystrické námestie. Následne sa sprievod s Morenou premiestni cez celú Dolnú ulicu k mostu pri potoku Bystrička, kde sa Morena zapáli a hodí do vody.
„Nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou sa nazýva aj Smrtná alebo Šúľková, keďže sa na obed jedli šúľance, aby malo obilie veľké a plné klasy. V túto nedeľu sa na našom území dlho zachovával zvyk vynášania Moreny. V niektorých regiónoch Slovenska sa Morena vynášala na Kvetnú nedeľu. Korene tohto prastarého obradu súvisia s predkresťanským výročným obyčajovým cyklom. Morena symbolizovala zimu, s ktorou sa spájala temnota a napokon aj smrť. Dedinské spoločenstvo pociťovalo potrebu zbaviť sa jej, poslať s ňou do nenávratna všetko zlé, temné a choré a otvoriť sa príchodu novej jari,“ hovorí etnografka SSM Jana Koltonová a dodáva:
„Morena niesla aj mená ako Marmoriena, Marmuriena… tieto boli typické pre dolnú Oravu. V Šumiaci sa nazývala Marjena, v Pohorelej Mamurejna. V Gemeri bola známa ako Hejhana a v niektorých spišských obciach dokonca ako Šmertka, čo znamená smrtka. Pomenovanie Šmertka vychádzalo z prastarého obradu z predkresťanského obdobia, keď už naši slovanskí predkovia vynášali Morenu ako symbol smrti, zimy a tmy.“
Vynášanie Moreny malo na území Slovenska rozličné podoby, vždy však šlo o sprievod dievčat, ktoré spievali obradové piesne a niekde aj tancovali. Na konci dediny Morenu zapálili a hodili do tečúcej vody. Tak ako voda odplavila Morenu, mala aj zima opustiť kraj.
„S prichádzajúcimi sviatkami jari, Veľkou nocou, sme sa v Stredoslovenskom múzeu rozhodli (nielen) pre Bystričanov pripraviť tradičné zvykové podujatie, akým je v tomto období vynášanie Moreny. V prvej polovici 20. storočia začal tento zvyk zanikať, no ja som veľmi rád, že vďaka dobrej spolupráci s folklórnymi súbormi môžeme verejnosti priniesť atraktívny zážitok doplnený odbornými informáciami od našej etnografky aj na tomto podujatí,“ uviedol riaditeľ SSM Marcel Pecník.
Vynášanie Moreny v sobotu 1. apríla sa začne o 14.00 h tancom a spevom detí z DFS Matičiarik pred Thurzovým domom na Námestí SNP. Potom sa sprievod s Morenou vyberie Dolnou ulicou k mostu pri potoku Bystrička, kde Morenu zapália a hodia do vody.
To vajíčko maľovanô v sliačskych kúpeľoch
Veľká noc, najvýznamnejší kresťanský sviatok, sa slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Niekedy príde skôr, inokedy neskôr. Isté je, že príde. Tento rok Veľkonočná nedeľa pripadá na 9. apríla. Piatok pred ňou je Zelený a pondelok po nej Veľkonočný. Morena už škodiť nebude, a tak sa môžeme naplno venovať sviatkom.
Ozaj, a máte už kraslice? Veľká noc sa s týmito bohato zdobenými výrobkami tých najtrpezlivejších remeselníkov neodmysliteľne spája. Kraslice patria k najstarším a esteticky najpôsobivejším prejavom ľudového umenia. Oddávna sa im pripisovala tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a kontinuitu života, no slúžili aj ako obetný prostriedok.
Na výstave To vajíčko maľovanô, ktorú v sobotu 1. apríla (16.00 h) otvoria v spoločenskej miestnosti KH Palace v Kúpeľoch Sliač, uvidíte množstvo krásnych kraslíc a počas sobotňajšej vernisáže si kraslice môžete aj zakúpiť. Navyše sa dozviete všeličo zaujímavé z histórie a spoznáte majstrovstvo nielen tradičných foriem zdobenia vajíčok ako batikovanie, voskovanie, drôtovanie či oblepovanie ale aj skutočné umelecké diela zdobené tzv. madeirovaním, leptaním a vyškrabovaním.
„Výstava To vajíčko maľovanô priblíži históriu zdobenia vajíčok, ich význam v živote našich predkov a prácu súčasných krasličiarov zo Slovenska. Už pre staroveké národy boli vajíčka prirodzenou súčasťou obradov vítania jari ako významný a mnohoznačný symbol slnka, svetla, obnovujúceho sa života v prírode, zdravia a plodnosti,“ hovorí etnologička SSM a kurátorka výstavy Jana Koltonová.
Na zdobenie kraslíc sa v minulosti používali predovšetkým slepačie vajíčka, niekedy aj kačacie a husacie, zriedkavo pštrosie. Zbierali sa už v zime či v pôstnom období, ale farbili sa až v týždni pred Veľkou nocou. Vajíčka museli byť uvarené, mládenci by sa veľmi urazili, ak by im dievčence podarovali len prázdne škrupiny.
„Veľmi ma teší, že naša úspešná výstava To vajíčko maľovanô nájde tento rok svoj priestor v Kúpeľoch Sliač. Aj takýmto spôsobom môžeme aktivity a kultúrne bohatstvo Stredoslovenského múzea dostávať medzi širšiu verejnosť a zároveň zatraktívniť spoločenské priestory slávnych sliačskych kúpeľov. Každá spolupráca, ktorá pomôže zachovať a priblížiť zvyky a obyčaje našich predkov ďalším generáciám, je vynikajúca a ideme do nej vždy veľmi radi,“ povedal Marcel Pecník riaditeľ Stredoslovenského múzea, ktoré pripravilo výstavu v spolupráci s Kúpeľmi Sliač a spoločnosťou MANA.
Pre realizáciu výstavy kraslíc práve v priestoroch Kúpeľov Sliač oslovili múzeum samotné kúpele, ktoré pre svojich priaznivcov pripravujú pestrý program s tematikou Veľkej noci.
„Výstava kraslíc je jedným z bodov bohatého programu, ktorý si Kúpele Sliač pri príležitosti sviatkov Veľkej noci pripravili pre svojich hostí ako aj návštevníkov z radov verejnosti. Koncert sláčikového tria na Bielu sobotu či Veľkonočné hodovanie spojené s ľudovou hudbou vo Veľkonočnú nedeľu budú súčasťou najväčších sviatkov jari, na ktoré kúpele pozývajú všetkých svojich návštevníkov,“ uviedla manažérka kultúry Kúpeľov Sliač Jana Lehotská.
Ako ďalej informovala etnologička Jana Koltonová, na výstave To vajíčko maľovanô bude svoju umeleckú tvorbu prezentovať 20 krasličiarov a umeleckých remeselníkov z celého Slovenska. Pre návštevníkov je pripravených viac ako 300 rozmanitých kraslíc, vrátane kraslíc zo zbierok SSM. Tieto čarovné veľkonočné vajíčka sú však určené len pre potešenie očí. S ukážkami zdobenia kraslíc sa na vernisáži výstavy predstavia krasličiari Katarína Zacharová a Marián Jausch a práve aj ich kraslice bude možné si počas vernisáže zakúpiť.
Vernisáž výstavy To vajíčko maľovanô sa uskutoční v sobotu 1. apríla o 16.00 h v v spoločenskej miestnosti KH Palace v Kúpeľoch Sliač. Výstava potrvá do 23. apríla a v jej priebehu si nenechajte ujsť ani besedu s etnologičkou Janou Koltonovou (v stredu 12. apríla o 18.30 h).
