Vajanského námestie sa nachádza v centrálnej časti Banskej Bystrice. Hovorovo sa často označuje aj ako „Hušták“. Tento názov vznikol z nemeckého pojmu „Hofstadt“, ktorým sa pomenúvalo akési predmestie hlavnej časti centra miest.
Na Vajanského námestie nadväzujú ulice Dolná, Martina Rázusa, Janka Kráľa, Na Troskách, Štadlerovo nábrežie a Kuzmányho. Stredom námestia tečie potok Bystrica, v južnej časti sa vlieva do Hrona.
Ešte v roku 1937 sa námestie volalo Dolné. Pri Kostole svätej Alžbety stála Dolná brána, ktorá bola asanovaná v roku 1880. Tiež tu stála školská budova, kde pôsobil aj Matej Bel. Začiatkom 20. storočia boli postavené tri školské budovy, ktoré museli byť po poškodení v 50. rokoch zbúrané. Námestie bolo pozmenené v roku 1974.
V roku 2014 bol predstavený zámer výstavby obchodného centra SC Point s rozlohou 5 303 m². Stavebné povolenie nadobudlo platnosť v októbri 2016 a samotná výstavba začala v zime 2016/2017. Obchodné centrum je dielom architektonickej kancelárie Architekti Šebo Lichý. V súčasnosti už výstavba centra vrcholí.
Doprava na Huštáku sa s výstavbou SC Point zmení, podchod do Europy zatiaľ nebude
Vajanského námestie je pomenované po významnom spisovateľovi Svetozárovi Hurbanovi-Vajanskom. Vajanský bol okrem spisovateľa aj publicista, literárny kritik a politik. Narodil sa ako najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky Anny Jurkovičovej. Vzdelanie získal v Hlbokom, Modre, Tešíne, v hornorakúskom Oberschutzene, ako štipendista v pruskom Stendale a zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na právnickej akadémii v Bratislave, štúdium dokončil v Budapešti.
Svojou literárnou tvorbou pobúril všetkých politikov z obdobia slovenského realizmu. Veľký vplyv na jeho umelecký vývoj malo prostredie, v ktorom vyrastal, kde sa okrem štúrovskej ideológie stretával i so zahraničnou literatúrou. Dôverne poznal antickú literatúru, no i literatúru nemeckú, anglickú, ruskú či českú. Začiatky jeho literárnej činnosti sa prejavovali už v jeho detstve, keď ako desaťročný začal prispievať do doma písaného časopisu Zrnká. Väčšinu diel napísal v slovenčine, no tvoril tiež v nemčine. Jeho manželka tiež neskôr prekladala jeho práce do nemeckého jazyka. Vo svojich dielach reagoval na súdobé spoločenské problémy, venoval sa i problematickým vzťahom jednotlivca a národa či boja za zachovanie národa.
Pohľad na zaujímavosti a pôvod pomenovaní ďalších ulíc Banskej Bystrice nájdete v našej rubrike Ulice Banskej Bystrice.
