Quantcast

Piateho decembra uplynulo tridsať rokov od otvorenia prvej prírodovednej expozície Stredoslovenského múzea v Tihányiovskom kaštieli. Pri tejto príležitosti bola v kaštieli otvorená výnimočná výstava 30 (k)rokov (do) múzea. Tihányiovský kaštieľ je však súčasťou histórie Banskej Bystrice už stáročia.

Budova Tihányiovského kaštieľa sa prvýkrát spomína už v 16. storočí. Vznikla pravdepodobne na mieste zaniknutej kúrie rodu Nevéry. V polovici 16. storočia vlastnil časť Kráľovej Matej Nevéry, ktorý vo svojej poslednej vôli z roku 1574 odkázal šľachtickú kúriu, vtedy známu ako kúria Mateja Nevéryho, svojmu staršiemu synovi Jurajovi Nevérymu. V roku 1623 sa uvádza, že Jurajova kúria pri Hrone už neexistuje. Dediči rodu Nevéryovcov až neskôr obnovili niekdajšiu rezidenciu.

Od polovice 17. storočia postupne skupovali majetok Nevéryovcov členovia rodu Radvanských. Keďže začiatkom 18. storočia mali dostatok rezidencií v susednej Radvani, kúriu využívali pravdepodobne len ako centrum hospodárskej správy.

Po svadbe Juraja st. (II.) Gerhardta s Katarínou Radvanskou prešla niekdajšia radvanská rezidencia nazývaná Kamenicza do rúk Gerhardtovcov. Sídelnú funkciu vrátila Kameniczi až Kristína Príleská, ktorá sa sem presťahovala v roku 1761 z opevneného kaštieľa. Po jej smrti kúriu zdedil jej syn Tomáš st. (II.) Gerhardt, ktorý ju prenechal svojmu synovi Tomášovi ml. (II.) Gerhardtovi. Koncom 18. storočia Tomáš ml. (II.) Gerhardt prestaval rezidenciu na kaštieľ. V roku 1827, po smrti Tomáša, dedia majetok jeho sestry – vdova po Jánovi Tihányim Terézia Gerhardtová a manželka Františka Máriássyho Kristína Gerhardtová. Po prevzatí dedičstva si sestry rozdelili majetok na dve polovice – majetky v Spišskej a Zemplínskej stolici dostala Kristína a Terézia získala Kráľovú s podielmi vo Zvolenskej a Hontianskej stolici.

Terézia Gerhardtová prišla do Kráľovej v roku 1828, aby sa usadila v bratovom kaštieli. Panskú rezidenciu našla v poškodenom stave a kaštieľ prešiel počas jej vlastníctva mnohými rekonštrukčnými prácami. V pitvore nechala urobiť nové vstupné dvere a obloky, položiť na podlahu nové dosky, prvá izba pri pitvore získala dvojité dvere, v druhej izbe dala osadiť nové sklenené okná a zhotoviť kachľovú pec. Na dvorovej strane budovy sa osadila nová medená odkvapová rúra, na streche vymenila škridle. V areáli na zadnej strane rezidencie vznikla úplne nová kamenná pálenica a sypáreň. Z kameňa sa vybudovala i krčma. Na pamiatku prestavby nechala Terézia do steny kaštieľa osadiť tabuľku s textom: EXAEDIFICAVIT THERESIA GERHART 1830. Po smrti ustanovila za jediného dediča rezidencie svojho syna Ignáca Tihányiho.

Predpokladá sa, že autorom rozsiahlej neoslohovej prestavby kaštieľa mohol byť práve advokát Ignác Tihányi alebo jeho syn Dionýz (1850 – 1921). Bolo nadstavené jedno podlažie, na severnej a južnej strane pristavali rizality, pričom severný aj podpivničili a kaštieľ tak nadobudol pôdorys kríža.

Počas II. svetovej vojny bol kaštieľ značne poškodený a podkrovie vyhorelo. V roku 1945 prešiel majetok z rúk rodiny Ujhelyi pod národnú správu a v roku 1966 do správy Bytového podniku Banská Bystrica.  V roku 1966 bol kaštieľ v zlom stavebno-technickom stave, na obvodových múroch sa objavili statické trhliny a prejavili sa poškodenia exteriérovej omietky. Cez šindľovú strechu zatekalo, dažďové žľaby a zvody boli strhnuté. Ku kaštieľu patrila aj ovocná záhrada na protiľahlej strane dnes už neexistujúcej komunikácie lemovaná živým plotom, ktorú využívali nájomníci sídla.

Pre bytové účely bol kaštieľ využívaný ešte v roku 1974. Bytový podnik previedol vlastníctvo na vtedy Krajské vlastivedné, dnes Stredoslovenské múzeum. Od roku 1974 sa začali na objekte prípravné a rekonštrukčné práce, ktoré pokračovali do roku 1988. Piateho decembra 1989, pri príležitosti 100. výročia založenia Stredoslovenského múzea, bolo slávnostne otvorené samostatné prírodovedné oddelenie Stredoslovenského múzea a prvej prírodovednej expozície Príroda stredného Slovenska.

30 (k)rokov (do) múzea

Tridsať rokov od otvorenia prvej prírodovednej expozície v Tihányiovskom kaštieli pripomína výstava 30 (k)rokov (do) múzea, ktorá ponúka jedinečnú možnosť nahliadnuť za múry Stredoslovenského múzea, spoznať najstaršiu mineralogickú zbierku Samuela Bothára, historický herbár Augusta Junkera, vzácnu zbierku motýľov Jana Patočku alebo prvý a jediný exemplár rybára dlhochvostého na Slovensku. Zároveň približuje premeny Tihányiovského kaštieľa v priebehu tridsiatich rokov prostredníctvom zachovaných fotografií z rekonštrukčných prác a tvorby prvej expozície.

Od nového roku majú návštevníci možnosť navštíviť Tihányiovský kaštieľ počas rozšírených otváracích hodín, každý deň okrem pondelku a soboty od 9:00 do 17:00 h. Výstava potrvá do 1. marca 2020.