Quantcast

Príbehy plné emócií ponúkajú knižné novinky slovenských autoriek Zuzany Šedej a Alici Eštokovej, ako aj skutočný príbeh o živote a autizme s láskou, ktorého autorom je Jozef Bednár.

Zuzana Šedá – Hľadaj ma

Hľadaj maAko ďaleko je z Bratislavy do Viedne? Pre väčšinu blízko, pre iných celé nekonečno. Tri ženy kedysi rozdelila hraničná závora. No aj vlastné príbehy, ktoré tajili nielen pred svetom, ale napokon aj samy pred sebou.

Spisovateľka Zuzana Šedá prichádza s románom plným emócií. Adriana, Gréta a Ofélia – iskrivý trojuholník naplnený láskou aj nepochopením. Kým najstaršia Adriana žijúca vo Viedni strieda mužov aj vo vysokom veku, jej dcéra Gréta sa im úzkostlivo vyhýba. A vnučka s nezvyčajným menom Ofélia toho pravého iba hľadá. Podarí sa Ofélii nájsť svoje šťastie a byť konečne sama sebou? Prelomí zvláštny múr medzi ňou a vlastnou matkou a stretne napokon muža, čo ju bude milovať nielen pre dokonalé telo a peknú tvár?

Ukážka z knihy

Bežala po točitých schodoch, preskakovala aj dva naraz, takmer sa nedotýkala chladného kovu zábradlia. Svetlo vytváralo na tmavých stenách desivé obrazce. Stromy, ktoré vonku kmásal vietor, jej kývali pokrútenými tieňmi, akoby ju chceli dolapiť. Keď zazvonila u pani Ofky, bola do nitky premočená a zadychčaná tak, že sprvu nebola schopná povedať ani slovo.

„Pani Gallová, toto už naozaj presahuje všetko! Dieťa od únavy a žiaľu zaspalo. Odmietam ho teraz budiť, lebo je to nezdravé. A takisto berte na vedomie, že to bolo posledný raz, čo bola u mňa!“ prísne obočie tvorilo nad nahnevanými očami súvislú čiaru a Adriana vedela, že tu slová nič nezmôžu. Vytiahla z kabelky pokrkvanú bankovku a so sklopeným zrakom jej ju podala.

Počula len prudký nádych, a keď zdvihla oči a pozrela susede do tváre, po hneve nebolo ani stopy.

„To je, samozrejme, iná vec, pani Adriana! Vidím, že sa naozaj usilujete, aby ste dcérku čo najlepšie zaopatrili. Keď potrebujete zostať dlhšie v práci, len povedzte! O malú sa rada postarám! Mám ju zobudiť?“

Adriana mlčky prikývla a o chvíľu sa v predsieni objavilo drobné rozospaté dievčatko. Načiahlo ruky a ovinulo ich matke okolo krku. Bez slova, bez plaču sa k nej pritislo a teplým spokojným dychom jej zohrievalo ucho. Adriana vzala malú nežne do náručia, otočila sa k susede chrbtom a s námahou odomkla vysoké dvere s farebnou mozaikou. Už len spať! Nič viac si nepriala.

Do žrebovania o knihu Hľadaj ma (Ikar, 2015) zaradíme všetkých, ktorí do utorka 26. februára vyplnia a odošlú súťažný formulár.

Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Dušana Schlosserová.

Jozef Bednár – Osud tak rozhodol

Osud tak rozhodolO živote a autizme s láskou… O autistoch sa zvykne hovoriť, že žijú medzi nami, ale nie s nami. Život s autistickým dieťaťom je veľmi náročný, plný nekonečnej trpezlivosti, ale ako ukazuje príbeh rodiny Bednárovcov, nie nezvládnuteľný. Napriek všetkým výzvam, ktoré rodine prináša synov autizmus,  snažia sa žiť ako každá iná rodina. A možno práve v tom obyčajnom živote sa skrýva ich šťastie.

Už nie dieťa, ale šestnásťročný mladý muž. Na prvý pohľad na nerozoznanie od iných. Komunikuje. Prejavuje city. Má veľké srdce. Na druhý pohľad je však jeho život o niečo komplikovanejší. Komunikuje, ale často používa slovné barličky a nie všetkému rozumie. Vie prejaviť city, ale stále sa to musí učiť. Má veľké srdce, ktoré však necitliví ľudia ľahko zrania. Napriek tomu, že Marek (Majko) je iný, nie je hlúpy. Je výnimočný… Jozef Bednár o živote svojej rodiny s autizmom píše od roku 2005 na blogubednar.blog.sme.sk. V roku 2008 mu vyšla kniha Medzi kvapkami dažďa – autizmus, svet pravdy.

Ukážka z knihy

Nikdy na ten deň nezabudnem. Nezabudnem na deň, keď ten prvý úder schytala manželka v integračnom centre v Trnave, kde sme vtedy žili.

„Máme autizmus. Majko má autizmus. Práve mi to oznámili,“ počul som jej trasúci sa hlas v mobile. Bol som v práci v Bratislave. V tej chvíli som vôbec nevedel, čo povedať. Hoci sme s takýmto vysvetlením synových problémov už tak trochu rátali, dúfali sme, že táto hroziaca diagnóza sa nepotvrdí. Že doktori prídu na niečo iné, čo spôsobuje jeho problémy. Manželka bola úplne dolu, pre plač som jej takmer nerozumel. Ja sám som mal problém zadržať slzy. Ako muž som ju chcelpodporiť. Veď my chlapi by sme predsa mali byť silní. Silnejší ako nežné pohlavie. Ale slzy boli nakoniec silnejšie. Mal som dvadsaťsedem rokov a napadlo mi, že minimálne časť snov spájajúcich sa mi s rodinou a synom sa s touto správou v momente zrútila. Museli sme čeliť prvej vážnejšej životnej skúške. Bál som sa, aby táto skúška postupne nezruinovala aj náš vzťah.

Do žrebovania o knihu Osud tak rozhodol(Ikar, 2015) zaradíme všetkých, ktorí do utorka 26. februára vyplnia a odošlú súťažný formulár.

Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Alena Klincová.

Alica Eštoková – Cesta do Provensalska

Cesta do ProvensalskaPo románe Eliza – Zvádzaj ma pomaly, odohrávajúcom sa z väčšej časti na Slovensku, prichádza Alica Eštoková s ďalším – Cesta do Provensalska. Dej prebieha striedavo na Slovensku a vo Francúzsku. Autorka sa v ňom pokúša vyriešiť dilemu, či máme právo hľadať šťastie tam, kde ho naši najbližší môžu stratiť.

Život je plný prekvapení. Presvedčí sa o tom aj zdravotná sestra v bratislavskej nemocnici, do ktorej je beznádejne zamilovaný primár. Mladá žena mu však nemôže opätovať city pre vážnu prekážku. Je teda navždy odsúdená trápiť sa? Alebo neodolá jeho ustavičnému naliehaniu? V čase najväčšej beznádeje sa sympatická Slovenka odhodlá tráviť dovolenku v slnečnom Provensalsku. Netuší, že šarmantný francúzsky bankár, ktorého spoznáva uprostred malebnej prírody, jej prevráti život naruby. Primár je však skalopevne rozhodnutý nevzdať sa svojej životnej lásky a tvrdo o ňu bojuje…

Ukážka z knihy

Fabien nevydržal. Vstal a zozadu k nej podišiel. Dotknúť sa tej šije! Aspoň prstami, keď už nie perami.

Verila, že sa na nič neodváži, a sústredene tancovala prstami po klávesoch… Aký paradox! Zrazu si spomenula na prvé milovanie so svojím šéfom. Áno! Je to tá istá pieseň, ktorú hrala na klavíri primárovi. Nesmelý dotyk Richardových rúk… jeho teplý dych na chrbte… veľmi dobre si to pamätá. Čierna a biela farba pred očami zahmlievajú detaily, no aj tak cíti na pleciach jeho rozochvené prsty a horúce dlane… Zahanbila sa, ale tá spomienka ju rozpaľovala.

Fabien stál nad ňou. Pred očami mal štíhly krk aj dlhé roztancované prsty. Škoda, že jej nevidí do hlavy. Na čo asi myslí? Keby mohol, zovrel by ju, drobnú, v náručí, skôr než dohrá. Odniesol by ju do svojej izby, ukradol pre seba… Pre istotu odstúpil o malinký krok, aby mu spred očí zmizla ružová saténová podprsenka, ktorú videl vo výstrihu. Raz jej ju bude vyzliekať! Podíde k nej zozadu a jedno ramienko jemne stiahne. Jedného dňa. Inokedy, nie teraz. Všetko by pokazil! Dnes ju iba pohladká. Zhlboka sa nadýchol…

Do žrebovania o knihu Cesta do Provensalska (Ikar, 2015) zaradíme všetkých, ktorí do utorka 26. februára vyplnia a odošlú súťažný formulár.

Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Mária Fabušová.