Veronika Smolková, diamant banskobystrického Dracula MONACObet Gymu, naďalej uprednostňuje zápasové tempo pred titulovými ambíciami. V špičkovej európskej organizácii Oktagon ťahá sériu piatich víťazstiev a užíva si narastajúcu popularitu, hoci otvorene hovorí aj o jej odvrátenej tvári. Chce porážať ešte silnejšie súperky a vybudovať si ešte väčšie meno, a to aj preto, aby si za titulový zápas mohla vypýtať viac ako teraz.
V októbri 2022 zažila úspešnú premiéru na profesionálnej scéne MMA (zmiešané bojové umenia) v banskobystrickej Tipsport Aréne. O tri roky a dva mesiace neskôr sa v pražskej O2 Aréne radovala už z piateho víťazstva v najprestížnejšej európskej organizácii Oktagon. Poľskú 21-ročnú súperku Martu Sós ukončila tvrdými údermi už v prvom kole a pripravila jej prvú prehru v profi kariére. „Chcela som sa čo najviac sústrediť na prítomný okamih. Užívať si, čo sa deje v prítomnej chvíli. Vedela som, že natrénované mám, takže čistá hlava. A telo robilo to, čo malo natrénované,“ povedala na úvod pre BBonline.sk Veronika Smolková.
Upevnila si tak pozíciu jednotky rebríčka Oktagonu medzi ženami v mušej váhe (do 56,7 kg) a svoji bilanciu vylepšila na 8 výhier a 3 prehry. Celosvetovo sa drží v prvej päťdesiatke a po aktualizácii rebríčka uznávaného portálu Fight Matrix by si na základe víťazstva z 28. decembra mohla ešte polepšiť. Ďalším Smolkovej terčom má byť Stephanie Egger – skúsená Švajčiarka s minulosťou v najprestížnejšej svetovej organizácii UFC.
„Určite by som chcela, aby bola mojou najbližšou súperkou. Už dvakrát sa ten zápas zrušil kvôli zraneniu či chorobe. Tým, že Stephanie je extrémne skúsená, tak chcem aj sama sebe proste dokázať, že mám aj na tú svetovú triedu. Chcem zápasiť so súperkou, ktorá je o dosť nadomnou. Je to výzva, ktorú chcem,“ pokračovala rodáčka z Revúcej, ktorá v Banskej Bystrici pod vedením trénerského tímu legendárneho Vladimíra Moravčíka vyrástla v obávanú bojovníčku
Titul ešte nie, dôvodom aj peniaze. Má byť zaslúžený
Hoci samotná organizácia by jej, ako jednotke váhy, titulový zápas zrejme rada dopriala, Smolková po uplynulom súboji vyhlásila, že chce v prvom rade zápasiť čo najčastejšie. V prípade zisku titulu by naopak následné obhajoby mohli deliť dlhé mesiace. Organizácia totiž potrebuje dať titulovým zápasom naprieč všetkými kategóriami patričný priestor a prestíž. Navyše, aj potencionálne vyzývateľky by sa museli najprv vyprofilovať.
„Ja viem, že ten titul proste raz mať budem. A chcem sa k nemu dopracovať krok po kroku. Chcem prv poraziť veľké mená, jedným z nich je Stephanie Egger – presne takéto mená chcem porážať, aby som si mohla povedať, že naozaj na ten titul mám a je zaslúžený. Potrebujem zápasiť čo najčastejšie. Keď má človek titul, tak obhajuje raz za rok, čo určite momentálne nemám v pláne. A určite beriem do úvahy aj financie. Chcem sa dostať na takú úroveň, aby som si za ten titulový zápas mohla vypýtať o dosť viac, ako by som si mohla vypýtať teraz. Čo by som dostala za titulový zápas teraz, to by ma neuživilo ani na pol roka. Musela by som si nájsť robotu, takže sa chcem pomaličky vypracovať,“ prezradila absolventka banskobystrickej Strednej športovej školy.
Titul o váhu vyššie drží jej kamarátka a krajanka Lucia Szabová, ktorá by mohla zobrať opasok aj vo váhovej kategórii Smolkovej. „S Luckou som sa o tomto všetkom bavila. Viem, čo a ako presne bude a čo by chcela, aby bolo. Vôbec sa za ňu na to nehnevám a časom uvidíte, ako to bude,“ reagovala 23-ročná bojovníčka.
Hejteri? Sú to úplní chudáci
„Sweetheart“ sa vďaka svojej osobnosti, bezprostrednosti, úprimnosti, emóciám, bojovnosti a v neposlednom rade výkonom v klietke stala jednou z najmilovanejších postáv domácej scény. Žiaľ, popularita má aj svoju odvrátenú tvár. Na sociálnu sieť nahrala video, v ktorom posiela odkaz neprajníkom a sama sebe nasypala popol na hlavu za to, že si opäť prečítala komentáre, hoci vopred si predsavzala, že nebude.
„Celkovo ma dokáže zamrzieť, že viem, ako makám na svojom sne, čo všetko pre to robím, a potom ľudia, ktorí nič nerobia a osoby za počítačom, ktoré asi v živote neboli cvičiť, si dovolia niečo také napísať niekomu, kto maká. Naozaj by som niekedy chytila tú panvicu a buchla ju niekomu po hlave. (smiech) Ale inak v pohode, len niekedy tie slová strašne zamrzia. Tí ľudia nikdy nepochopia, že mňa to trápi. Nemala by som sa nad tým pozastavovať, ale niekedy príde chvíľka, že ma to zamrzí. Však tiež som len človek. Ťažko im aj niečo odkázať. Ich proste baví, že niečo napíšu, že im niekto dá lajk. Zasmejú sa, že ‚aha, som frajer‘, ale pritom sú to úplní chudáci. Poradila by som druhým, nech robia niečo, čo ich baví a nájdu si nejakú aktivitu, aby nemali čas robiť zo seba šašov na internete,“ reagovala Smolková pre BBonline.sk.
Skvelé podmienky a šťastie na ľudí okolo seba
Smolková robí na európskej scéne skvelú reklamu banskobystrickému klubu, ktorý rok čo rok žne viac a viac úspechov. Priamo v koncoročnom zápase ju viedlo trio Vladimír „Dracula“ Moravčík, Richard Dobrotka a Róbert Delič.
V rozhovore nezabudla vyzdvihnúť prácu celého tímu: „Podmienky mám naozaj svetové. Mám úžasné gymy, kde sa pripravujem, nielen Dracula MONACObet Gym, ale aj Free Fight Club Detva, kde ma pripravuje Róbert Delič. Mám úžasných trénerov – Riško Dobrotka, Róbert Delič, Vladko Moravčík. Takisto manažér klubu Vladko Piperek, mám úžasného manažéra Mayersona. Takisto aj výborných sparingpartnerov a baby, ktoré mi pomáhajú, s Luckou Szabovou sa často pripravujem. Výsledok je síce individuálny, som v tej klietke sama, ale na to je potrebná práca celého kolektívu. A som naozaj rada, že mám skvelé podmienky a extrémne šťastie na ľudí okolo seba,“ vyzdvihla.
Z banskobystrického zimného štadióna či haly na Štiavničkách to dotiahla až na podujatia v tých najväčších halách v Česku a na Slovensku. A vďaka expandujúcemu Oktagonu sa môže predstaviť aj v Nemecku a Poľsku. Bojovala už aj v zámorí a najčerstvejšie si užila atmosféru zaplnenej O2 Arény v Prahe. O hudobný sprievod do klietky sa priamo na mieste postaral Kali. „Extrémne som si to užila. Síce sa mi zmenila súperka, ale verím, že všetko sa deje pre niečo. Ale atmosféra bola neskutočná, takisto ten nástup s Kalim. Počas nástupu som sa pozerala na tribúny a vravela som si, že: ‚Šibe ti? Ja som z Revúcej a tu je dvakrát toľko ľudí, ako žije v Revúcej. To je celkom haluz.‘ (smiech) Pokojne by som to chcela zažívať aj každé dva-tri mesiace. Keď sa zamyslím, aké boli tie začiatky, aký som urobila pokrok a kde som teraz, tak je to neskutočné.“
V rámci programu celého večera bojovala skôr, a tak mala šancu pozrieť si na vlastné oči hlavné ťaháky, ako česko-slovenský súboj Kincl – Pukač či víťazstvo dvojnásobného šampióna Fleuryho nad Slovákom Budayom, ktorý sa presadil aj v UFC. „Po zápase čaká bojovníka veľmi veľa rozhovorov, sprcha, vtedy som strašne spomalená, všetko mi dlho trvá, ale nejaké tri-štyri posledné zápasy som videla. Ja sa ale vtedy venujem hlavne rodinke, takže vtedy už nevnímam tie zápasy tak detailne. Viem, že boli neskutočné, že som kričala a celý ten turnaj bol proste neskutočný,“ dodala Veronika Smolková.
