Najväčšou vášňou 20-ročného Huberta Štoksu je skateboarding, jeho detský sen, ktorému sa začal venovať už ako malý chlapec. Keď pred pár rokmi postavili v Sásovej skatepark, on a aj množstvo mladých skateboardistov tento krok s nadšením privítalo. Netrvalo však dlho a projekt skateparku bol zrušený a tak sú v súčasnosti podmienky na “kolieskové športy“ v Banskej Bystrici značne obmedzené.

Odkedy sa venuješ skateboardingu a ako si sa k nemu dostal?

Skateboardingu sa venujem už od svojich 12 rokov. Ako malý chlapec som hľadal niečo, čo ma bude napĺňať, niečo čomu sa budem venovať. Vystriedal som veľa športov, až kým sa mi pod nohy nedostala doska na kolieskach. Začalo to prvým vlastným skateboardom, ktorý som dostal na Vianoce. Ten deň si pamätám doteraz, ako mi rodičia schovali dosku pod vankúš a ja som s plačom po štedrovečernej večeri išiel spať. Keď som si položil hlavu na vankúš, tak som začal plakať ešte viac, ale už to nebolo od smútku, bolo to od radosti. Za to som rodičom doteraz vďačný. Ako náhle sa roztopil sneh, už pre mňa nebolo nič viac, ako len jazdiť a jazdiť a zdokonaľovať sa. Vďaka tomu mám teraz množstvo priateľov a zážitkov. Tohto športu sa budem držať aj naďalej, nedokázal by som sa vzdať niečoho, čo tak milujem.

“Skejtuješ” aj súťažne alebo to berieš iba ako záľubu?

Beriem ako svoju najväčšiu záľubu a jazdím hlavne pre radosť. Zúčastňujem sa však každej súťaže, na ktorú sa mi podarí prísť, ale že by som to chcel vyhrávať, to nie, na to nemám. Moje najlepšie umiestnenie bolo na jednej miestnej súťaži v Lučenci, kde som sa dostal až do semifinále, ale únava ma nepustila ďalej. Potom mám ešte celkom slušné umiestnenia aj z Liptovského Mikuláša, s ktorými som bol celkom spokojný.

Každá “doska” má obmedzenú trvanlivosť. Koľko si ich už za svoj život stihol vymeniť alebo zničiť?

Tých skateboardov bolo neúrekom, ale myslím si, že tak cez 50 kusov, ak počítam aj dosky “z druhej ruky”. Do skateboardingu som investoval mnoho peňazí. Keď si prepočítam, že za každe 2 – 3 mesiace zaplatím za dosku + zničené topánky, tak to vychádza do tých 150 EUR, čo je za 8 rokov môjho jazdenia pekný balík peňazí. Ale nevnímam to z tej stranky, že by to boli zbytočne vyhodené peniaze, pretože mi zabezpečili radosť, zážitky, skúsenosti, všetko čo môžem od záľub očakávať.

Pri skateboardingu sa občas vyskytnú aj zranenia. S akými si už mal skúsenosť ty?

Zranenia sú veľmi nepríjemná záležitosť, ktorá dokáže pozastaviť aktívnu činnosť, ale určite človeka neodradia. Išlo hlavne o zlomeniny chodidla, prasknutú pätu, podvrtnuté členky, zašívané zapästia, narazené prsty na nohách a rukách, škrabance, modriny a iné “chuťovky”. Za tých pár rokov sa toho zomlelo dosť.

Kde ste zvykli trénovať predtým, ako otvorili skatepark v Sásovej?

Chodilo sa na Uhlisko, aj keď je to tam také, aké to tam je, ale nemali sme veľmi na výber. Navšetevovali sme tiež skateparky v okolí Banskej Bystrice, najmä zvolenský, ktorý je udržiavaný, o ktorý sa starajú a záleží im na ňom. To v Banskej Bystrici nebolo. Ďalej sme trénovali po všelijakých streetových prekážkach, ktoré sme si nikdy neužili, lebo väčšinou išlo o súkromné majetky, z ktorých nás vždy vyhodili.

Spomínaný skatepark je už dlhšiu dobu mimo prevádzky. Vieš nám priblížiť príčiny jeho zrušenia?

Skatepark v Sásovej, ktorý tam bohužiaľ nestál veľmi dlho, bol veľmi krásnym projektom, no na neúspech ho odsúdila lokalita, v ktorej bol postavený. Vôkol sú samé paneláky a ľuďom hluk zo skateparku prekážal. Z tohto dôvodu spísali petíciu za jeho zrušenie. My sme tak ostali bez vytúženého miesta na trénovanie.

Máš informáciu o tom, kde sa teraz pôvodný skatepark nachádza?

Skatepark rozobrali a previezli do banskobystrického ZARES-u, kde boli konštrukcie uskladnené, kým sa nenájde iné miesto, ktoré bude vyhovovať všetkým ľuďom.

Koľkí ste približne chodili trénovať do sásovského skateparku?

Fúúú, to ani nespočítam. Chodili tam každý deň iní ľudia. Častokrát aj takí, ktorí neboli odtiaľto a dopočuli sa, že Banská Bystrica má konečne niečo, kde sa dá “luxusne” pojazdiť. Živým príkladom je aj slovenská špička skateboardingu Peter Molec. Najviac ma potešilo to, že som na skateparku vídal tváre, ktoré opäť začali s nadšením jazdiť.

Je podľa teba potrebné, aby Sásová mala skatepark?

Nie, Sásová ho nepotrebuje, len všetci trvali na tom, aby stál práve v Sásovej, na najväčšom sídlisku v Banskej Bystrici, pričom to bol úplne “amatérsky“ ťah zo strany mesta. Mali predpokladať, že to všetko takto dopadne. Nepostavili žiadne protihlukové bariéry, nič… Čiže skôr si položme otázku, prečo Banská Bystrica potrebuje skatepark? Je to najmä kvôli tomu, že je tu veľmi veľa nádejných mladých jazdcov, ktorí tento šport vzdali hlavne kvôli nepriaznivým podmienkam. Šport bez vhodných podmienok na trénovanie sa jednoducho rozvíjať nemôže. Myslím si, že ak by sa to zlepšilo, mnoho ľudí by povyťahovalo “skejty“ z pivníc a skríň a začali by zase jazdiť.

Kde v súčasnosti môžu trénovať banskobystrickí skateri a korčuliari?

Podmienky na jazdenie v Banskej Bystrici sú momentálne dosť biedne, pretože tu okrem skateparku na Uhlisku nič nie je. Aj ten skatepark môžeme udržiavať akokoľvek chceme, no vždy sa nám tam “nanominujú večerné typy“ s alkoholom a potom to tam vyzerá tak, ako vyzerá. Povrch je drapľavý a celé je to tam fakt “o hubu“.

Počul si už o pripravovanom banskobystrickom projekte Adrenaline Area?

Áno, s tým nápadom prišiel Peter Pršanec, ktorý sa snaží o znovuzrodenie “kolieskových športov“ v Banskej Bystrici. Zatiaľ je však celý projekt iba v štádiu príprav, keď sa niečo začne stavať, až potom sa môžeme začať usmievať a povedať si “je to v suchu“. Nejdem zatiaľ robiť falošné nádeje ľuďom, ktorí si to teraz prečítajú, pretože nakoniec budem ja za klamára a oni ostanú so sklonenými hlavami, že išlo len o ďalšiu sľubotechnu. O všetkom rozhodne čas, peniaze a sponzori. Isté však je, že základom celého projektu je jeden zodpovedný človek, ktorý to fakt myslí vážne – Peter Pršanec.

Myslíš si, že by sa pri prípadnej realizácii Adrenaline Area mohli využiť aj diely zo sásovského skateparku?

Niečo sa z nich snáď postaví, ale momentálne len Boh vie, ako to celé dopadne. Neviem totiž, či prekážky z pôvodného sásovskeho skateparku budú až v takom dobrom stave, aby sa mohli umiestniť do projektu Adrenaline Area.

Na záver Hubert dodal…

Ja len dúfam, že sa v Banskej Bystrici konečne niečo postaví a skateboarding tu bude opäť žiť tak, ako tu žil kedysi, čo je snom mnohých ľudí, ktorí sa mu venujú.