V súčasnosti vo väčšine sedia v pléne EÚ poslaci ktorí sa bezradne pozerajú medzi svoje nohy a snažia sa určiť čo tam majú. Títo poslanci mávajú nad hlavami dúhovými zástavami, ale Dúhovú republiku nikto nikde nikdy doposiaľ neuznal!
Aj na Slovensku sa prejavujú dúhové záujmy podporované orgánmi EÚ, a slušnými finančnými investíciami do mienkotvorných médií. Za týchto okolností sa v čele preferencií už dlhšiu dobu nachádzajú SMER a PS, v závislosti od toho kto tie preferencie zisťuje.
V Banskej Bystrici nastala zaujímavá situácia pred komunálnymi voľbami. Kandidátka na post primátorky, ktorá evidentne „kope“ za dúhové PS má dilemu vystupovať v dúhovom tričku, lebo ju to môže pripraviť o šance vyhrať. Vo svojej kampani podporovanej PS preto zvolila žlté tričká. Problém je v tom, že jej žltá nepristane a to nie len preto, že táto farba je spájaná s Vatikánom 😁.
Na Slovensku je za najprogresívnejšiu považovaná rodina Šimečkovcov, ktorá to poňala naozaj „progresívne“ a zariadila už niekoľko zaujímavých tém súvisiacich s financiami. Má to svoju históriu a spoločného menovateľa s inými úspešnými ľuďmi ako napríklad Čaputová, Vallo a ďalší. Obávam sa však, že ťah s Šimečkom ako lídrom opozície nevyšiel. Osobne som presvedčený, že pokiaľ bude lídrom opozície on, tak sa Fico nemá čoho obávať.
No vrátim sa k voľbe primátora v Banskej Bystrici. Na dôležitej tlačovke počas oficiálneho oznámenia kandidatúry bol hlavným podporovateľom pani Javorčíkovej práve Šimečka. Doplnili ho síce aj „hviezdy“ ako Hlina, Naď a z domácich napríklad Katreniak, ale Šimečka rezonoval najviac. Nezávislosť pani kandidátky tak raz navždy padla! Naopak, ľudia začali viac vnímať súvislosti…
Medzi súvislosti okrem iného patrí aj prostredie z ktorého pani Javorčíková pochádza. Ja to rodina Vigašovcov, ktorá dovolím si tvrdiť značne ovplyvnila kvalitu bývania na najväčšom sídlisku v Sásovej. Toto sídlisko bolo projektované pod pracovným názvom RU-SA a jeho súčasťou bola aj 4-prúdová prístupová cesta, ktorá mala viesť aj časťou úzamia Rudlovej. Spolu s ňou mal byť vybudovaný aj kanalizačný zberač v trase po medokýš. Cestou mala viesť trolejbusová trasa.
V tom čase som bol podpreseda Občianskeho výboru a v mojej agende bol okrem iného aj záujem o výstavbu tejto cesty. Bol to boj s „veternými mlynmi“. V Rudlovej stavba narazila na odpor. V čele stál Jozef Horváth, poslanec SNR a predseda OV Rudlová, zamestnanec Biotiky Slovenská Ľupča, významný stranícky káder. Medzi ďalšie dôležité osoby patrili Vigašovci a lekár o ktorom išli legendy. Keď bola stavba už na spadnutie, schválená bola jedna zo štyroch variánt, nastúpil lobista gen. Sámel a prostredníctvom vedúceho odboru (Michalec) nadriadeného územného celku bola zistená procesná chyba v procese schvaľovania a všetko vrátené na začiatok. Roky tak plynuli, predmetná cesta „dočasne“ skončila v plánovanom profile pod dnešným Lídlom a začala sa etapa definitívneho KO. Realizovala sa totiž výstavba benzínovej pumpy so svojím ochranným pásmom. Potom sa tam už v žiadnom prípade nedala plánovaná cesta postaviť a obyvatelia sídliska majú dodnes na výber alebo obchvat v pravom uhle od križovatky pod Lídlom, alebo prepchatú Rudlovskú cestu. Nepomohla ani petícia, ktorú podpísali tisíce ľudí.
Toto sa udialo pred rokom 1989. Jeden z Rudlovských Vigašovcov po zmene sprivatizoval „svoju“ Tlačiareň SNP a nestratili sa ani ostatní. Desaťtisíce ľudí zo sídliska prehrali nerovný boj a majitelia 6 domov v Rudlovej, ktorým by stavba znížila komfort, prípadne ubrala pár metrov z pozemku sa môžu usmievať.
Budeme sa aj my môcť usmievať po najbližších komunálnych voľbách?…
