Katarína Šuchová | 7.9.2018

Radvanský jarmok v prúde času

Jarmoky či trhy boli od dávnych čias oživením spoločenského života. Samozrejme nebolo to inak ani s Radvanským jarmokom, ktorý sa konáva pod Urpínom už od 17. storočia. Prvý Radvanský jarmok sa konal 8. septembra 1657. No jeho história sa predsa len začala písať o niekoľko stránok v histórii skôr.

Už samotný názov Radvanský jarmok nám hovorí, že jeho minulosť je prepojená s Radvaňou. Prvé písomné zmienky o spomínanom jarmoku pochádzajú z roku 1655. V tomto čase v Radvani rakúsko – uhorský kráľ Leopold II. Habsburský udelil privilégiá na konanie tohto jarmoku práve v Radvani vždy 8. septembra na sviatok Nanebovzatie Panny Márie. História nám prezrádza, že korene Radvanského jarmoku v skutočnosti siahajú do vzdialenejšej minulosti a to až do začiatku 14. storočia. S tým, že bol v Radvani Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa v Radvani konali trhy. Boli v nedeľu, keď ľudia z blízkeho okolia chodili na bohoslužby práve do kostola v Radvani. Pozoruhodné je, že práve Banská Bystrica, ktorá bola vtedy slobodným kráľovským, banským mestom žiadne jarmoky neorganizovala.

Na konci 17. st. samotný Banskobystričania požiadali panovníka, aby im umožnil organizovať nové jarmoky. Udelil im možnosť konať štyri jarmoky a ten prvý sa konal 1. septembra. O o niekoľko desaťročí požiadali opäť panovníka, aby bol jarmok preložený z 1. septembra na 8. septembra, čo samozrejme kolidovalo s vtedajším Radvanským jarmokom, ktorý sa začínal v rovnakom čase. Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že mešťania tlačili na panovníka, aby bol Radvanský jarmok zrušený. Šťastena mu však priala a zrušený nebol. Radvaň na čele so svojim zemepánom Jánom Radvanským dosiahla svoj cieľ a Radvanský jarmok pokračoval aj naďalej.

Jarmok sa konal každoročne vždy v septembri, a tak sa stal jesenným jarmokom. Zúčastňovalo sa ho množstvo ľudí – predávajúcich i kupujúcich zo širokého okolia. Jeho rozmachu pomáhalo aj kultové náboženské centrum vtedy sídliace na Starých Horách. Mnohí pútnici chodili práve počas Radvanského jarmoku k Panne Márii na Staré Hory a popri tom nezabudli ani na jeho návštevu. Radvanský jarmok sa vtedy konal v Radvani od kaštieľa až po samotné mesto Banskú Bystricu, pretože vtedy bola Radvaň samotným mestečkom. Treba podotknúť, že súčasníci už zväčša poznajú Radvanský jarmok len ako ten, ktorý sa každoročne koná v centre mesta. Radvaň bola k mestu pričlenená v roku 1966, a Radvanský jarmok sa tak stal neodmysliteľnou súčasťou mesta.

Z historických zdrojov sa dozvedáme, že Radvančania si dali podmienku, že keď sa Radvaň spojí s Banskou Bystricou Radvanský jarmok musí zostať zachovaný. Jarmok sa stal výnimočným aj z toho hľadiska, že po roku 1945 boli mnohé iné jarmoky zrušené. Tradícia banskobystrického Radvanského jarmoku ale bola zachovaná a koná sa až dodnes.

Darovanie medovníka na jarmoku na historickej pohľadnici.

V minulosti boli základom jarmoku šiatre obchodníkov, ktorí si ich rozložili popri cestách, popri vtedajšom Prielohu, na dolnej Radvani a smerom cez Hradskú až ku Radvanskému kaštieľu. Na trh prichádzali aj ženy z Hontu, ktoré tu predávali ovocie, zeleninu, piekli sa kačky, podávala sa husacina. Z Novej Bane a z oblasti Tekova prichádzali drevári, ktorí predávali rozličné drevárske výrobky. Predávali tu širokú paletu tovaru rozličného sortimentu. Známy Radvanský jarmok neobišli ani zvonkári, ktorí predávali zvončeky. Jeho krásnou súčasťou bol predaj drevených hračiek. No na jarmoku bolo zvykom predávať aj odev.

Žijeme v dobe, kedy máme k dispozícii veľa moderných obchodných centier, v ktorých nájdeme pulty plné nekonečného množstva tovaru rôzneho druhu. V minulosti to však bolo inak. Moderným obchodným centrom bol pre ľudí vtedy práve jarmok, kde si mohli  kúpiť takmer všetko,  čo im chýbalo po celý rok. Spomínaný jarmok im to dokúpenie umožnil. Bola iná doba. Ani cestovanie nebolo také jednoduché, ako je tomu dnes, preto ľudia boli vďační za možnosť, že obchodníci prichádzali aj zo vzdialenejších krajín s tovarom, ktorí by inak nemali kde kúpiť. Toto bol dôvod prečo mohli nakupovať aj vo veľkom a zároveň v dobrej kvalite.

Božena Nováková: Bolo to presne také, aké to vidíte v starých filmoch

O spomienky na minulosť Radvanských jarmokov sa s nami podelila Božena Nováková, ktorá v meste pod Urpínom žije už 65 rokov. „Považujem sa za Radvančanku. Rodičia sem prišli za robotou, keď som bola malinká“ hovorí Božena Nováková.

Ako si spomínate na svoju prvú návštevu Radvanského jarmoku?

Mala som vtedy 6 rokov a začala som chodiť do prvej triedy. Išla som na kolotoč a bolo mi zle. Odvtedy som na ňom viac nesedela. Ale jarmoky v minulosti boli úžasné. Veľa ľudí, veľa remesiel. Predávajúcim som závidela ten tovar. Hlavne medovníčky a turecký med. Nezabudnuteľní pre mňa boli cirkusanti.

Vidíte rozdiely v minulých a súčasných jarmokoch? V čom boli iné?

Bývalo to krajšie a hlavne výrobcovia svojich produktov a nie dnešné čínske. Vtedajšia atmosféra sa nedá porovnať. To bolo presne také, aké to vidíte v starých filmoch. Keď sme už boli vo veku približne 10 rokov veľmi sme sa tešili. No aj zadky si vytrpeli svoje. No dalo sa to ustáť. Jedna cez druhú sme sa chválili, koľko chalanov nás caplo. Jarmok bez toho by nebol tým pravým jarmokom. Tradície sa vytratili. Škoda.

Čo ste si najradšej priniesli na pamiatku z jarmokov?

Určite maľované varešky a sladkosti. No a samozrejme bola to rodinná udalosť. Všetkým mamička nachystala parádne oblečenie a šlo sa. Bohužiaľ teraz sa viac chodí do obchodného centra.

Chodievalo sa na jarmoky v minulosti v krojoch?

Moja mamička a ocko áno. Ja už nie. V krojoch chodili ale aj ľudia, ktorí prišli z vedľajších dedín.

Ktoré veci sa najviac predávali v minulosti na Radvanských jarmokoch, keď to porovnáte s tými súčasnými?

No bolo toho veľa. Čižmy, kapce, dobytok, výrobky z dreva, varechy, ale aj korytá a železné výrobky od kováča. Taktiež kožené veci na dobytok akými boli liace či biče. Tiež spiežovce – zvonce pre dobytok. Veľkým hitom boli drevené hračky.

Trvali rovnako ako je tomu dnes tri dni?

No pravdaže. Len nedeľa bola už len doobeda. Na obed už predávajúci všetko balili. Na jarmokoch bola tiež zábava, kým bolo svetlo. Takže podobne ako je to dnes.

Veľké trhy na námestí bývali bežné

Málokto vie, že v období, keď Banská Bystrica nemala jarmoky, prebiehali tu týždenné trhy. Ľudia si potrebovali tovar každodennej potreby ako chlieb, zeleninu, mäso a pod. kupovať pravidelne. Tržnica v minulosti stála priamo na námestí a tieto trhy sa konali v Banskej Bystrici pravidelne od 14. storočia každý týždeň. Najskôr to bol pondelok, potom sa doplnila sobota a neskôr ešte aj nedeľa. Rozdiel bol medzi týždennými trhmi a jarmokom. Jarmok môžeme chápať ako výročný trh, kde sa predával tovar všetkého druhu, aj ten nedostatkový. Na spomínaných týždenných trhoch sa predával bežný tovar dennej spotreby. Keď sa vrátime do obdobia roku 1966, kedy sa Radvaň zlúčila s Banskou Bystricou, toto mesto prebralo aj jarmočné tradície. A tak sa jarmok začal presúvať z intravilánu historickej Radvane do intravilánu vlastného mesta Banská Bystrica, kde sa uskutočňoval na viacerých miestach. V časti Huštáku, zimného štadiónu, plážového kúpaliska až po dnešok, kedy sa koná  na nádhernom banskobystrickom námestí.

Banská Bystrica sa aj v súčasnosti snaží nadviazať na pôvodné ľudové tradície. Patria k ním bezpochyby aj remeselníci, ktorí na jarmoky chodievali už v dávnej minulosti. Mesto si chce aj naďalej zachovať na jarmoku tradičné remeslá a aj živé ukážky výroby niektorých predmetov.

Môžeme byť právom pyšní na to, že sa táto tradícia zachovala a tak môžeme prežívať čaro toho, čo vytvorili naši predkovia aj naďalej.

Radvanský jarmok 2018: Program s Cigánskymi diablami a kapelami Polemic či Hex