Quantcast

Bystričanom som sa stal ako päťročný. Môj otec začal v tom čase pracovať ako konštruktér v Tesle, neskôr ZVT. S výnimkou vysokoškolského štúdia som v Bystrici prežil najkrajšie roky života a verím, že tu prežijem aj starobu :). Ako 5-ročný som sledoval z balkóna na Spojovej ako rastie Fončorda. Pamätám si lúky nad Mládežníckou, stavbu prvých panelákov na THK aj holé kopce za Rudlovou, cementáreň, zápalkáreň, ZVT – fabriky, ktoré dávali ľuďom prácu. Pamätám si domy na Troskách a zákrutu na Fončordu. V autobuse som stával vždy pri vodičovi a sledoval som ako prepína tlačidlá automatickej prevodovky pri jazde hore kopcom k Úsvitu.

Jubileim starych rodicov - 1982
Jubileum starých rodičov – 1982.

Pamätáte si škôlku za Slovenkou? Dnes je táto budova dlhé roky opustená. Tam som chodil. Škola na Okružnej bola moja prvá. Rodičia ma zapísali na jazyčku, tak som putoval na SNP 54, pod tržnicu a ČSA 23. Nemali sme kamošov na správnych miestach, otec a mama boli celoživotní nestraníci, napriek zvládnutým prijímacím skúškam som sa z osmičky na gymnázium nedostal. Podarilo sa to až z deviatky. Prišli najkrajšie časy, Gymnázium JGT, za Smrečinu som hrával stolný tenis, úspešná maturita a odchod na VŠE do Prahy. Revolúciu v 89-tom som zažil na vojenskej službe v Hradci Králové. Krátko po prepustení do civilu som s nadšením začal podnikať. Bol som hrdý Bystričan. Bystrica bola jedno z prvých miest v porevolučnom Československu, ktorá zrušila komunistickú šeď. Určite si pamätáte obnovu nášho námestia, pýšil som sa ním všade. Tam to ale nejako zastalo. Fabriky, začali padať a naša nádherná Bystrica sa začala pomaličky vyľudňovať. Na rozvíjajúce sa, takmer stotisícové mesto ostáva len smutná spomienka. Mali sme smolu na primátorov. Po Stanovi Mikovi, prvom porevolučnom primátorovi, ktorý naštartoval rekonštrukciu námestia prišli bývalé nomenklatúrne kádre. Zväzácky funkcionár, komunistický aparátčik a odborársky bos. Týchto vystriedal učiteľ a tento úkaz sa chystá zavŕšiť lekár. Dvadsať rokov bačovania ľudí, ktorí nikdy neniesli osobnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia znamenali pohreb rozvoja mesta a jeho úpadok. Pri ceste z Bratislavy sa neviem zbaviť dojmu, že svet sa končí vo Zvolene. Nikdy som sa s touto skutočnosťou nezmieril a nemám to v úmysle urobiť ani dnes. Aj keď sa mnohé zmenilo, nádej ostáva. Chcem byť opäť hrdý na svoje mesto, mesto s ktorým žijem a ktoré je nepochybne vpísané v DNA môjho tela.

striebro s Janou cepelovou
Striebro, za Bystricu si zahrala aj Jana Čepelová.

Na svojej ceste som prešiel kus sveta, štúdiá v Prahe, navštevoval Moskvu, otec pracoval 6 rokov v Moskve ako zástupca ZVT, podnikal som v USA, obchodoval s Čínou. Najkrajšie čo som vždy zažíval bol návrat do prístavu, týmto prístavom bola a vždy bude Banská Bystrica. Ako vody v Hrone tiekli, začal som sa čoraz viac sám seba pýtať čo môžem pre svoje mesto urobiť. Okolnosti a láska ku športu, ma priviedli k myšlienke dať možnosť tenistom zahrať si aj v zime. Podarilo sa dať dokopy ľudí, ktorí stáli za stavbou prvej pretlakovej haly v okolí. Bola to hala na „Mýte“. Tenisti už nemuseli jazdiť do Novej Bane, keď si chceli v zime zahrať tenis. Nazasvätení zrejme nevedia, že objekt historického tenisového areálu v mestskom parku po revolúcii za pochybných okolností nadobudla súkromná spoločnosť. Aj mojím pričinením je od roku 2009 celý areál majetkom Mesta Banská Bystrica. Machom obrastajúci areál ožil.

Športovec mesta 2010Bystričanov som ako manažér klubu a kauč tímu doviedol prvý krát v histórii do prvej ligy, Bystričanky do extraligy a dorastenky k majstrovskému titulu. Za úspechy som získal dvakrát titul športovec mesta. Do diania vstúpila politika. Tí, ktorí by mali ďakovať, ma začali osočovať a cez SMERom ovládaný portál Bystricoviny.sk hrubo zavádzali verejnosť. Sklamaný som svoje pôsobenie v mestskom tenisovom areáli ukončil.

Syn vitazi v minimaratóne
Syn víťazí v minimaratóne 2014.

Nemám v povahe sklopiť uši a pochopil som, že nemôžem mlčať. Politika ma najprv zaujímala iba okrajovo. Ale nemôžem byť ticho, keď vidím ako sa u nás šafári s mestským majetkom, nemôžem byť ticho keď vidím ako peniaze, ktoré môžu slúžiť na úžitok obyvateľov odtekajú do súkromných vreciek, nemôžem byť ticho keď vidím ako mesto upadá.

Počas uplynulých štyroch rokov sme s našim tímom upozorňovali na problémy mestských firiem, so znepokojením sme sledovali pokusy o spustenie prevádzky v zastaranej spaľovni na Graniari, odhalili sme pozadie výberu parkovného. Petíciu Parkovné patrí mestu podpísalo vyše 3 000 Banskobystričanov. Ponúkame riešenia, ktoré vrátia našej Bystrici zašlý lesk. Ctím volebný zákon a preto kompletný volebný program zverejním po 28.10.2014 na svojom webe www.radovansloboda.sk ako aj v mojom profile na sociálnej sieti. Verím, že naše úsilie má význam a zmysel, BYSTRICA MUSÍ MAŤ BUDÚCNOSŤ!

sloboda