Poradiť si s medzinárodnými normami, či špeciálne vypracovanými alebo tradíciou prijatými pravidlami nie je vôbec jednoduché, no odborníčka na protokol a diplomaciu, historička Mária Holubová, je v tejto sfére viac než doma. Ovláda diplomatický a kráľovský protokol, ako aj dynastickú politiku, a čo dejín týka, žiadna téma ju nezaskočí.
Keďže aktuálne žijeme prezidentskými voľbami, spojili sme históriu a politiku a s Máriou Holubovou sme sa zamerali na prezidentov, ale aj na výnimočné prvé dámy a manželky prezidentov. V nasledujúcom rozhovore sa dozviete, kde a ako vznikla funkcia prezidenta a akí boli československí prezidenti. Ale dozviete sa tiež, ako ovplyvňujú politické pozadie manželky a partnerky prezidentov, a ktoré manželky slovenských prezidentov zanechali najvýraznejšiu stopu.
História vzniku funkcie prezidenta
Ktorá krajina na svete si zvolila svojho historicky prvého prezidenta?
Prezidentov, ktorých by sme doslovne preložili ako predsedov, bolo v histórii veľa, ale krajinou, ktorá prvýkrát postavila prezidenta ako hlavu štátu, a patrí jej v tomto smere jedinečné prvenstvo, je len jedna. Tou krajinou sú Spojené štáty americké, teda severoamerické.
Kde otcovia, zakladatelia tejto funkcie, ktorí sa podieľali aj na podpísaní ústavy, našli tú správnu predlohu?
Asi v Rímskej republike a možno ešte viac ako vo francúzskej, ktorá vznikla po zániku monarchie, po zániku Bourbonovcov. Akurát, že v tom čase bol všade systémovo stanovený konzul alebo dvaja konzuli a diktátor. Toto však bolo neskôr odsunuté nabok a v roku 1787 vzniká funkcia prezidenta, ktorá je potvrdená v roku 1789 a ponúknutá Georgeovi Washingtonovi.
Ako sa v tejto funkcii George Washington cítil?
Prvá inaugurácia prebiehala vo Philadelphii, lebo mesto Washington vtedy ešte neexistovalo. George Washington sa vyjadril, že sa cítil, akoby šiel na popravisko. Napriek tomu, že to bol muž vyhrávajúci vojny, inaugurácia bola pre neho ohromne vzrušujúca.
Aké rituály do inaugurácie George Washington zaviedol?
Keď ho chceli zvoliť už tretíkrát, povedal, že dvakrát stačí, a tak majú americkí prezidenti len dve volebné obdobia. Toto pravidlo bolo porušené iba pri Franklinovi Delano Rooseveltovi. Washington tiež zaviedol pravidlo, že prezident, ktorý ide do funkcie, urobí pri inaugurácii ešte nejaký krok pre blaho štátu. Pri svojej druhej inaugurácii tak položil základný kameň mesta, ktoré sa volalo po ňom, a teda mesta Washington. Položil tiež základný kameň Bieleho domu. A spomenula by som ešte prezidenta Jeffersona, ktorý daroval svoju vlastnú knižnicu kongresu Spojených štátov. Vlastne založil kongresovú knižnicu, kde sa nachádza aj biblia vytlačená v Gutenbergovej tlačiarni, a na ktorú doteraz americkí prezidenti prisahajú.
Sú známe ešte aj iné zaujímavosti ohľadom inaugurácie?
Myslím, že za zmienku stojí prezident Monroe, ktorý zaviedol inauguráciu pod šírym nebom a zaujímavosťou je aj to, že až do inaugurácie prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho mali americkí prezidenti predpísaný frak s klobúkom. Kennedy bol prvým prezidentom, ktorý nosiť klobúk pri významných príležitostiach, a neskôr aj úplne kvôli svojim krásnym hustým vlasom, odmietol. A to bol klobúk dovtedy súčasťou dress kódu elít. Bohužiaľ, vďaka tomuto odmietnutiu skrachoval klobučnícky priemysel, ale pri vstupe do 60. rokov získali touto skutočnosťou určité výhody aj dámy. Mohli prestať nosiť klobúčik a rukavičky, ktoré boli dovtedy tiež predpísané.
Európa a funkcia prezidenta
Ako to vyzeralo s funkciou prezidenta v Európe?
Po skončení prvej svetovej vojny zasadali veľmoci vo Versailles v Paríži a zvažovali, či je vhodné udržať Rakúsko-uhorskú monarchiu alebo by radšej mali vzniknúť nástupnícke štáty ako nárazník proti novovzniknutému sovietskemu Rusku. Nakoniec zaúradoval zásah zvonku. Španielska chrípka. A keďže anglosaskí politici, konkrétne americký prezident Wilson a britský premiér Lloyd George na spomínanú španielsku chrípku ochoreli a choroba mala u nich veľmi ťažký priebeh, do popredia sa dostala francúzska strana a Clemenceau, ktorý jednoznačne presadil nástup a vznik republík na území Rakúsko-uhorskej monarchie s tým, že bol v strednej Európe ich garantom. Takto vznikla Československá republika, ktorá si za vzor zobrala systém Spojených štátov, teda funkciu prezidenta. Prvým prezidentom sa stal Tomáš Garrigue Masaryk.
Masaryk však s vyslovene čestnou funkciou prezidenta bez právomocí spokojný nebol. Prečo?
Jednoducho chcel mať nejaké právomoci, chcel spolurozhodovať a podieľať sa na vláde. Prekopal československým prezidentom priestor, aby určité právomoci, podobné tým, aké mali francúzski prezidenti, získali. Vidieť to môžeme aj teraz, pretože odvtedy ako sa Československá republika rozdelila, český prezident má trošku väčšie právomoci a zásah, než ten slovenský.
Čo by sme mali o československých prezidentoch vedieť?
Ak sa pozrieme na plejádu československých prezidentov ako osobnosti, tak najvýznamnejšími boli Tomáš Garrigue Masaryk a Eduard Beneš, ale potom prichádza zlom. Rok 1948, kedy nastupuje garnitúra robotníckych prezidentov. No a tu sa určite musíme zamyslieť nad tým, že Sovietsky zväz, ktorý prezidenta nemal, pomaličky túto funkciu v štátoch socialistického bloku likvidoval. V priebehu socialistického vývoja tak už Poliaci, Rumuni ani Albánci prezidenta nemali. Jedine Československo si túto funkciu udržalo. A buď to bola funkcia spojená s funkciou tajomníka Ústredného výboru komunistickej strany alebo sa rozdelila ako napríklad medzi Dubčeka a Svobodu v rokoch 1968 až 1969. Potom sa zase v osobe Gustáva Husáka spojila a znovu na konci nášho socialistického vývoja bol prezidentom Gustáv Husák a Miloš Jakeš tajomníkom.
Ako Česi a Slováci svojho prezidenta vnímali?
Funkcia prezidenta mala v Československu veľkú úctu. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme si túto pozíciu ako jediní udržali. Možno to súvisí tiež s osobnosťou monarchu cisára Františka Jozefa.
Prezident, prezidentka – ikona a dress kód
Kto bol najväčšou ikonou novodobých prezidentov v Čechách a na Slovensku?
Povedala by som, že ako prezident bol ikonou slobody Václav Havel. Keď však prejdeme na našich slovenských prezidentov od roku 1990, väčšinou to boli dôstojní muži už v určitom veku s odrastenými deťmi, či už hovorím o Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi alebo o Ivanovi Gašparovičovi. Potom ale prichádza Andrej Kiska, ktorému sa počas výkonu funkcie narodilo dieťa, čo je podobné s Kennedym. Ten bol najmladším prezidentom v histórii, a keď bol zvolený, narodil sa mu syn John Fitzgerald Kennedy Jr.
Výnimočnosťou bolo, že sa prezidentkou Slovenskej republiky stala žena, Zuzana Čaputová. Aké pravidlá protokolu ovplyvnila táto skutočnosť?
Okrem iných významných súvislostí, bolo na Slovensku naozaj prelomové, že vyhrala prezidentské voľby žena. A zaujímavé to bolo aj z hľadiska pravidiel elít, pretože muži väčšinou s prezentáciou na verejnosti žiadny problém nemajú. Dajú si tmavý oblek a je to. Zmenilo sa iba to, že je možné podľa pravidiel protokolu od určitého obdobia nosiť aj oblek tmavomodrý, čo predtým nešlo. A to z toho dôvodu, že v polovici 20. storočia sa modrá farba vyskytovala v podobe modrej uniformy u policajtov, železničiarov a poštárov. Prelomilo sa to až vtedy, keď sme vstúpili do Európskej únie. U mužov je od tohto momentu povolená tmavomodrá, čierna, ale aj všetky odtiene šedej farby.
Je to u žien komplikovanejšie?
Určite áno. Potrebné je dodržiavať prísny dress kód, ale aj to ako sa žena učeše a aké šperky, či topánky si dá. A to je už priestor pre vizážistov, štylistov a módnych návrhárov, ktorí sa takto môžu zviditeľňovať, pretože faktor vhodne zvoleného oblečenie je veľmi dôležitý.
Kandidáti na prezidenta, prvé dámy a manželky prezidentov
Ako prezidentské voľby prebiehajú? Čo kandidátom škodí a čo pomáha?
Kandidáti oznámia, že sa rozhodli vstúpiť do volieb. Absolvujú prvé a druhé kolo a musíme to tak brať, že vyhrá ten lepší a ten, ktorý lepšie pracoval so svojou kampaňou a viac zapôsobil na obyvateľov tohto štátu. Musíme si tiež uvedomiť, že v časoch boomu médií hrá svoju rolu aj zovňajšok a aj to, ako sa kandidát prezentuje a ako vystupuje. Za všetky debaty by som spomenula duel Kennedyho a Nixona, kedy boli obyvatelia Spojených štátov rozhodnutí pre Nixona, no definitívne to prelomilo prvé televízne vysielanie ich duelu, kde sa sympatie preklopili na stranu Kennedyho. A čo je najdôležitejšie… Kandidáti by sa určite mali vyhnúť emotívnym atakom na svojho protikandidáta, ale tomu sa vyhnú len málokedy alebo vôbec.
Kto je The First Lady?
Tento termín patrí výlučne manželkám amerických prezidentov. First lady vykonáva svoje povolanie, svoju funkciu, má svoj štáb. K dispozícii má auto a program ako prezident, ktorý sa pripravuje zhruba na 9 až 12 mesiacov dopredu. Žiadna iná krajina by tento termín používať nemala, takže akékoľvek slovné ataky na kandidátov v zmysle, a čo prvá dáma, nie sú na mieste. Takisto by nemali byť žiadne komentáre k tomu, že keď sa stala prezidentkou Zuzana Čaputová, nestál po jej boku prvý pán, lebo u nás to jednoducho nie je zaužívané. A ani celkovo v strednej a východnej Európe nie je zvykom mať po boku prezidenta partnerku, manželku. My sme v tomto trochu iní ako západná Európa, ale musím zase pripomenúť víťazstvo Emmanuela Macrona, ktorý veľmi chcel, aby jeho manželka Brigita bola prvou dáma, no toto mu jednoducho neprešlo.
Vráťme sa k tým povolaniam manželiek slovenských prezidentov. Pokračujú vo svojej profesii, ktorú mali aj predtým, než boli ich manželia zvolení za prezidentov?
Manželky našich prezidentov si aj naďalej vykonávajú svoje povolanie. Výnimkou vo svete je jedine manželka Joea Bidena, ktorá vo svojom povolaní pokračuje tiež, aj keď je prvou dámou.
Je však známe, že prvé dámy alebo manželky prezidentov sú síce na oko v pozadí, no aj tak dokážu ovplyvniť chod krajín, na ktorých čele sú ich partneri, či manželia.
V Spojených štátoch majú prvé dámy svoj program zameraný väčšinou na charitatívne akcie, rezidencie, či návštevy nemocníc. Ale áno, síce v pozadí, no veľmi významne dokážu zasiahnuť do deja. Napríklad veľmi silnou osobnosť, ktorá stála po boku svojho manžela v čase druhej svetovej vojny, bola Mamie Eisenhowerová. Hovorilo sa o nej, že všetko riadi a vlastne je jej manžel pod papučou.
Boli aj iné prvé dámy niečím výnimočné?
Obrovskú pečať na poste prezidentov zanechala Jackie Kennedyová, ktorá Bielemu domu dodala európsku noblesu, eleganciu a honor. Zaslúžila sa o zviditeľnenie Bieleho domu tým, že ho sprístupnila verejnosti a vydala aj bedeker, ktorý sprevádzal návštevníkov. A nie je pravda, že to stálo daňových poplatníkov veľa peňazí. Jackie len zo suterénu povyťahovala dobové veci patriace Theodorovi Rooseveltovi, či Lincolnovi a zvýšila Bielemu domu historickú hodnotu.
A čo Betty Fordová?
Manželka Geralda Forda ako prvá v histórii predstúpila pred verejnosť a povedala, že je drogovo závislá. Založila ústav, kde sa drogovo závislí liečili. Veľkou osobnosťou bola aj Nancy Reaganová, ktorá prinútila Ronalda Regana rokovať s Gorbačovom a podieľať sa na svetovom mieri. Prelomila tiež bariéry týkajúce sa choroby AIDS a zaslúžila sa o to, že sa o tejto chorobe začalo hovoriť na verejnosti.
Zanechali nejakú výraznú stopu v dejinách aj manželky československých prezidentov?
Úžasnou dámou bola určite Hana Benešová, ktorá nastavila fantastický kurz. Na tú dobu bola nesmierne vzdelanou ženou, ovládala cudzie jazyky a s dvoma šatami, jedny na deň a druhé na večer šla do Paríža, kde sa ako manželka ministra zahraničných vecí zúčastnila rokovaní. Vyrokovala vznik Československého Červeného kríža a vybavila humanitárne vlaky, ktoré prišli na naše územie. Veľmi sa jej chcela podobať Marta Gottwaldová, ale tej sa to už jednoducho nepodarilo. No a z českých manželiek by som vyzdvihla Dagmar Havlovú. Odviedla v rámci svojej osobnosti obrovský kus práce. Mnohí si povedali, že je predsa herečka, tak zahrá všetko, ale toto sa zahrať nedalo. Musela na sebe tvrdo pracovať a naozaj sa z nej stala okúzľujúca dáma, ktorá očarila celý svet.
Poďme na Slovensko. Ako si doteraz počínali manželky našich prezidentov?
Manželky našich prezidentov boli vzdelané zamestnané ženy, ktoré veľmi dôstojne plnili svoju funkciu. Pani Gašparovičová dokonca aj pri zahraničných návštevách z monarchií. No a napríklad pani Kisková oznámila hneď na začiatku, že sa bude venovať svojej rodine a svojim deťom a na prezentácii po boku manžela sa nezúčastnila. Kvitujem, že to oznámila dopredu, ale bola to škoda, lebo to bola veľmi očarujúca a šarmantná mladá dáma, ktorá mohla niekedy svojou troškou prispieť.
Odborníčka na protokol a dejiny diplomacie Mária Holubová tvrdí, že by sa protokolom mali riadiť politici, štátnici či diplomati, ale pravidlami slušného správania úplne všetci.
V tomto roku sa rozlúčime s pani prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorá sa stala prvou ženou v úrade prezidenta Slovenskej republiky a úspešne reprezentovala našu krajinu. Kto sa postaví na čelo Slovenska po nej? Uvidíme.
