Projekt, ktorého autorkou je Sofiia Onishchenko, vychádza z jej osobných skúseností. Narodila sa v dedinke Kyslivka, ktorá má v ukrajinčine význam „kyslé miesto.“ Nikdy by si nebola pomyslela, že táto dedina by mohla byť z vojenského hľadiska dôležitá. Naposledy bola doma 6. januára 2022 a plánovala odísť 25. februára toho istého roku. Tento odchod sa však neuskutočnil pre ruskú inváziu. Jej dom bol najprv šesť mesiacov okupovaný a teraz je na tzv. „nulovej línii,“ teda na línii stretu.
Pre autorku je dôležité pracovať so svojou pamäťou a históriou. Uvedomuje si, že ak teraz nezaznamená spomienky a neodovzdá ich ďalšej generácii, Kyslivka jednoducho zmizne z mapy. V súčasnosti tam už nie je ani jeden zachovaný dom a pravdepodobne tam nezostali žiadni civilní obyvatelia. Je nemožné tam ísť.
Autorku trápi predstava, že spomienky sa stratia a že ďalšia generácia nebude poznať Kyslivku – miesto, ktoré pre ňu predstavuje silu, bolesť a lásku. Práca s fyzickosťou a pohybom v súvislosti s pamäťou, prekladom a prerozprávaním skúseností je pre ňu dôležitá. Zamýšľa sa nad tým, do akej miery je možné prerozprávať prostredníctvom pohybu to, čo už neexistuje a či sa to vôbec niekedy obnoví.
Telo si pamätá všetko a autorka si želá vytvoriť vlastný dialóg – miesto, kde jej domov a spomienky žijú v tele.
Lístky sú dostupné na tomto odkaze.
