„Arms that never knew me“ je predstavenie, ktoré skúma komplexnosť prítomného okamihu a nekonečné možnosti pohybu. Spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť do nepretržite sa vyvíjajúceho momentu, kde čas nemá začiatok ani koniec.
V choreografii Milana Tomášika sa pohyb stáva nositeľom nekonečných vibrácií, ktoré sa premieňajú na konkrétne akcie, zatiaľ čo performer skúma simultánnosť pulzu a pohybu. Inšpirovaný procesnou filozofiou Erin Manning, Tomášik vytvára poetickú cestu na hranici medzi reálnym a virtuálnym, kde sa každé gesto stáva prejavom vnútorných vibrácií času a priestoru.
Zvuk, scénografia a svetlo tu vystupujú ako aktívni spolutvorcovia – každý prvok sa prispôsobuje a stáva sa súčasťou kolektívneho tela. Predstavenie tak odhaľuje jemnú hranicu medzi tým, čo je, a tým, čo by mohlo byť, ako akustický prejav ticha a potenciálu pohybu.
