Banskobystrická samospráva a mestskí poslanci sa pri návrhu rozpočtu mesta na rok 2025 museli vysporiadať s výraznou zmenou štruktúry príjmov i zvyšovaním výdavkov. Napokon však bude mesto hospodáriť s len mierne vyšším rozpočtom ako v roku 2024.
Pre rok 2024 mesto pôvodne plánovalo hospodáriť so sumou na úrovni približne 103,5 milióna eur, no napokon to bude zrejme až takmer 109 miliónov eur. Pre rok 2025 plánuje mesto hospodáriť s výdavkami a príjmami na úrovni približne 110,4 milióna eur, čo v utorok svojim rozhodnutím potvrdili aj mestskí poslanci. S historicky najvyšším rozpočtom mesto hospodárilo v roku 2023, keď sa rozpočet vyšplhal na takmer 123 miliónov eur.
Aj keď celková výška rozpočtu nenaznačuje medziročne výrazné zmeny, jeho štruktúra sa mení výraznejšie. Náklady totiž stúpajú rýchlejším tempom než príjmy. Nemalé zmeny súvisia aj so zmenou prerozdeľovania takzvaných podielových daní – podielu samospráv na dani z príjmu fyzických osôb. Zatiaľ čo mestá a obce pôvodne dostávali 70 % tejto sumy, po novom je to 55,1 %. Spolu s nižšími príjmami pre mestá a obce sa však čiastočne transformovali aj kompetencie. Banská Bystrica už preto nemusí financovať prevádzku materských škôl z týchto vlastných zdrojov, ale zo samostatného normatívneho financovania od štátu. Finančný rozdiel sa tak teoreticky vyrovnáva, no mesto čiastočne prichádza o možnosť rozhodovať o inom využití týchto financií.
Naopak, rozpočet počíta s vyššími príjmami z parkovného po septembrovom zavedení nových parkovacích zón a postupnom prevzatí systému parkovania v doterajších zónach. Zvýšiť sa má aj poplatok za rozvoj od developerov a stavebníkov nových budov. Veľkú časť nákladov na plánované investície chce samospráva v budúcom roku financovať z grantov a dotácií, ktoré čiastočne doplní z úverových zdrojov.
Na strane výdavkov sú tradične najvyššou položkou náklady na prevádzku a investície základných a materských škôl, ktoré v plánovanom rozpočte dosahujú takmer 46 miliónov eur. Druhou najvyššou položkou v bežnom rozpočte je údržba a oprava ciest a chodníkov. Nasledujú výdavky na sociálne služby a dotácie na prevádzku mestskej hromadnej dopravy.
„Pocítime dopady inflácie aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty, zavedenie dane z finančných transakcií, ktorá sa síce priamo mesta nedotýka, ale bude mať sekundárny negatívny vplyv prostredníctvom obchodných spoločností mesta a cenotvorby tovarov a služieb, ktoré budeme obstarávať. Budeme sa musieť vysporiadať s ďalšími narastajúcimi legislatívnymi povinnosťami súvisiacimi s odpadovým hospodárstvom, športovými poukazmi, prípadne kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa,“ priblížila Zuzana Detková poverená vedením Ekonomického odboru MsÚ v Banskej Bystrici.
„Vďaka neľahkým, ale zodpovedným rozhodnutiam v predchádzajúcom období sme dokázali zostaviť rozpočet, ktorý nám dáva možnosť udržať vitálne funkcie mesta. Bolo potrebné citlivo robiť celoplošné škrty v rôznych oblastiach,“ zhodnotil primátor Ján Nosko.
V zastupiteľstve aj slovná prestrelka opozície a koalície
Diskusiu k rozpočtu sprevádzala už niekoľko rokov sa opakujúca kritika opozičných poslancov ku spôsobu prerokovania rozpočtu, lehôt jeho predkladania a vysporiadania sa s pripomienkami poslancov či verejnosti. Z opačnej strany, naopak, zaznela kritika prístupu a nečinnosti opozície.
„Vieme v akom ekonomickom stave je štát. Nečaká nás nič ľahké, konsolidácia sa dotkne každého z nás. Samozrejme, aj v tomto rozpočte vidíme, že sa dotkla aj mesta Banská Bystrica,“ uviedol stanovisko k rozpočtu predseda najpočetnejšieho Klubu nezávislých poslancov Milan Smädo. „Sme radi, že sa nám po dvoch rokoch podarilo presadiť dotácie do športu, kultúry a sociálnych služieb, aj keď naša predstava bola iná,“ doplnil.
Predseda opozičného poslaneckého klubu Banskobystrická alternatíva Pavol Katreniak, upozornil na podľa neho nehospodárne nakladanie s prostriedkami, napríklad v oblasti verejnej dopravy. „Počet cestujúcich dlhodobo klesá. Neviem o opatrení mesta či akčnom pláne k zastaveniu prepadu cestujúcich v MHD. Nepotrebujeme v Banskej Bystrici prevážať vzduch, ale ľudí,“ podotkol Katreniak s poukázaním na vysoké platby dopravcom.
„Tretí rok počúvame iba nariekanie o kríze, covide, Matovičovej vláde, teraz o inej vláde, a stále sa hovorí, že máme málo zdrojov na všetko – čo je v rozpočte naozaj vidieť. Ako povedal Milan Smädo, tento rozpočet zabezpečí len prežitie. Nevidno v ňom však ambíciu šetriť na veciach, na ktorých by sa šetriť dalo, vyškrtnúť nepotrebné výdavky, urobiť hĺbkové analýzy a hoci len minimálne napredovať. Za celý ten čas, čo počúvame toto nariekanie, tu nevidím žiadneho krízového manažéra, žiadne šetrenie – iba neustále výhovorky, že sa niečo nedá. Za takýchto okolností takýto rozpočet podporiť nemôžeme,“ povedal k predloženému rozpočtu Ľuboš Vrbický z klubu Bystrica má na viac, spolu s kritikou postupu prijímania rozpočtu a podľa neho selektívnej komunikácie vedenia mesta s poslancami.
Práve na neho najostrejšie reagoval prvý viceprimátor Jakub Gajdošík (HLAS-SD): „Počujeme nariekanie, ale nariekanie z vašej strany. Čokoľvek by sme urobili, aj keby sme vám to podali v detskom leporele s obrázkami, aj tak by ste prišli a okydali ľudí, ktorí pripravujú celý tento proces, a tých, ktorí ho na čele s pánom primátorom predkladajú. Pozrite sa, čo sa deje v Banskej Bystrici – ako sa komunikuje, ako sa hodiny a hodiny pracuje na komisiách. Na všetky otázky sme dali odpovede. Kedykoľvek ste sa mohli čokoľvek spýtať a my by sme vám to dovysvetľovali. Tri týždne máte rozpočet k dispozícii. Mohli ste v rámci pripomienkového konania predložiť čokoľvek, prísť s pozmeňovacím návrhom. Lenže pripomienka či pozmeňovací návrh znamená niekde pridať a niekde ubrať. To znamená postaviť sa k tomu čelom a zodpovedne. A to, bohužiaľ, nie ste schopní urobiť.“
