Hokejisti Banskej Bystrice majú pre aktuálny ročník najvyššej slovenskej súťaže dobojované. Pred sezónou, v ktorej sa pripomínali 100. výročím vzniku ľadového hokeja v meste pod Urpínom, boli ambície „baranov“ pomerne odvážne. Napokon však z toho bola „iba“ účasť vo štvrťfinále, kde Banskobystričania stroskotali na súperovi zo Spišskej Novej Vsi. Kde však hľadať hlavné príčiny predčasného konca sezóny?
Banskobystrickí hráči obsadili po základnej časti štvrtú priečku, čo bolo vzhľadom na výsledkové výkyvy z prvej polovice sezóny vcelku lichotivé umiestnenie. Trojnásobní šampióni prežili pomerne turbulentné obdobie, počas ktorého sa dvakrát menilo zloženie realizačného tímu a všetko zachránil až príchod skúseného kanadského kormidelníka Douga Sheddena. Ten sa ujal kormidla koncom novembra a okamžite otočil kurz jeho lode, vďaka čomu „barani“ postupne vplávali do pokojnejších vôd.
Záver základnej časti bol napätý azda ako ešte nikdy a prakticky do posledného kola bolo o čo bojovať. Umiestnenie tímov rozhodlo o tom, že súpermi „baranov“ boli vo štvrťfinále hokejisti Spišskej Novej Vsi. Viaceré štatistiky, s výnimkou vzájomných zápasov, napovedali, že pôjde o vyrovnanú sériu, no zrejme nikto v Banskej Bystrici neočakával, že chlieb sa bude lámať v predĺžení siedmeho, teda zároveň aj rozhodujúceho zápasu emočne vypätej a fyzicky i psychicky náročnej série.
Zverenci trénera Sheddena pritom v sérii trikrát viedli, keď dokázali zvíťaziť v prvom, treťom i piatom zápase. Ani to im však nepomohlo definitívne zlomiť odpor súpera a zaistiť si miesto medzi štvoricou najlepších. Z čoho teda pramenil neúspech a predčasné vypadnutie?
Absencia Brandena Troocka
Len máloktorý hráč z tohtoročného kádra Banskej Bystrice dvíhal divákov zo sedadiel tak často, ako kanadský útočník Branden Troock. Hoci mu bola vyčítaná neochota pri defenzívnej činnosti, všetko vynahrádzal skvelými korčuliarskymi schopnosťami, no najmä mimoriadne kvalitným zakončením a vysokou gólovou produkciou.
V základnej časti rozvlnil siete súperov v 29 prípadoch, čím sa zaradil medzi špičku slovenskej extraligy. Viac gólov dokázali „nasúkať“ len dvaja hráči – Jackson z Nových Zámkov a Gerlach, ktorý obliekal dres Prešova.
Troock nadviazal na skvelú základnú časť aj v prvom štvrťfinálovom vystúpení, v rámci ktorého potreboval necelých 46 minút, aby prekonal Melicherčíka v bráne Spišiakov. Prišla však 49. minúta toho istého zápasu a hosťujúci útočník Nellis nešetrným zákrokom poslal Troocka k ľadu…
Rodák z Edmontonu putoval priamo do banskobystrickej nemocnice a určiť diagnózu nebolo pre zdravotnícky personál príliš zložité – otras mozgu. Okamžite sa začali šíriť teórie o tom, či išlo zo strany Nellisa o úmysel, ktorým sa chcel postarať o vyradenie najlepšieho strelca „baranov“ alebo išlo o nešťastnú náhodu. Nech už to v skutočnosti bolo akokoľvek, Nellis svoj čin oľutoval, napokon si vyslúžil dokonca aj stopku od disciplinárnej komisie (paradoxne až po 4. stretnutí), no nič z toho nezmenilo fakt, že Troock už do série nezasiahol. A absencia hráča, ktorý v 45 dueloch vyprodukoval 30 gólov, by bola citeľná pre ktorýkoľvek z tímov…
Zbytočné „poľovanie“ a prehnaná agresivita v zápase číslo 2
Staré slovenské príslovie síce vraví, že po vojne je každý generál, no pri analyzovaní série medzi „baranmi“ a „rysmi“ nejeden fanúšik skonštatoval, že počínanie Banskobystričanov v druhom stretnutí série bolo pomerne nepremyslené a zbytočné. Reč je o prehnanej snahe pomstiť sa za zranenie Troocka, čo však viedlo k vylúčeniam a následným oslabeniam, v ktorých napadalo hneď niekoľko gólov.
Rozumieme, že partia okolo kapitána Ivana Ďatelinku chcela „vyslať signál“, no to sa dalo vybaviť aj oveľa jednoduchšie a za oveľa menšiu cenu, než prehraný zápas play-off. Vyraďovacia časť už nie je maratón o 50 kolách, kde jedno zakopnutie nemusí vo výsledku znamenať nič. V play-off sa ráta každá jedna prehra a každé zakopnutie môže viesť k neskoršiemu vyradeniu…
Nedisciplinovanosť
Paradoxom na počínaní banskobystrických hráčov je najmä to, že viackrát v predzápasových či pozápasových vyjadreniach zaznelo z úst jednotlivcov, že kľúčom k úspechu má byť čo najmenej vylúčení. Zverenci trénera Sheddena totiž veľmi dobre vedeli o kvalitách Spišiakov na presilovej hre, zvlášť o schopnostiach Martina Réwaya alebo Kalea Kerbashiana.
Aj napriek tomu však prišlo až dvadsaťdeväť dvojminútových trestov a dve vylúčenia do konca stretnutia, po ktorých nasledovali päťminútové početné výhody pre Spišskú Novú Ves. Z toho pramenilo 9 presilovkových zásahov zo strany „rysov“, čo bola takmer polovica všetkých ich gólov v rámci štvrťfinálových meraní síl. Je pravdou, že štyri z deviatich využitých presiloviek prišlo v zápase číslo 2, no aj tak sa hra „baranov“ vo vlastnom oslabení javila ako veľký kameň úrazu. Samozrejme, niekedy išlo o fauly z kategórie nechcených a takým zákrokom ťažko niečo vyčítať, pretože pramenia z vysokého tempa, pri ktorom rozhodujú zlomky sekúnd.
(Ne)efektivita v zakončení a upustenie od taktických plánov
Dvadsaťdva gólov v štyroch vystúpeniach základnej časti a šestnásť gólov v siedmych dueloch play-off. Taká je bilancia banskobystrických hokejistov v rámci vzájomných zápasov proti Spišiakom. Ak bola reč o prísloví o vojnách a generáloch, patrí sa spomenúť aj tradičné hokejové klišé, že „play-off je jednoducho iná súťaž“, s čím sa však určite dá súhlasiť.
Realizačné tímy venujú čas na prípravu jednému konkrétnemu súperovi, na ktorého sa snažia „ušiť“ taktiku na mieru. Tá banskobystrická samozrejme nie je do detailov známa, no najmä z vyjadrení trénera Sheddena bolo viac než jasné, že od svojich zverencov požadoval najmä priamočiarosť, dôraz, častú streľbu a snahu o clonenie, či prípadné dorážky. V piatom stretnutí série to slávilo úspech, no už v zápase číslo šesť nebolo pred Melicherčíkom nikoho a siedmy zápas zas priniesol v mnohých prípadoch snahu o profesorský, niekoľkokrát až nezmyselný hokej. K tomuto sa pomerne ostro vyjadril kanadský tréner, ktorý si po vypadnutí nebral servítku pred ústa: „Poviem to takto, neviem či sú všetci hluchí a blbí, no ako realizačný tím sme im (hráčom) dookola opakovali, aby strieľali a posielali puk na bránu, čím by sme sa dostali do zápasu. Niektorí sa však krútili po rohoch a hrali to po obvode mantinelu. Ak sa tu náhodou vrátim aj v ďalšej sezóne, nechcem mať v tíme takých hráčov.“
Výsledkom je podľa štatistík hokejového zväzu 207 streleckých pokusov (v priemere necelých 30 striel na zápas) a úspešnosť streľby na úrovni 7,73%. A to je bilancia, s ktorou len ťažko nejaký tím urobí dieru do sveta…
Nevýrazní legionári?
S výnimkou Troocka a čiastočne Kontosa asi len márne budeme hľadať v službách Banskobystričanov zahraničného hráča, ktorý by zanechal pod Urpínom v rámci aktuálnej sezóny výraznejšiu stopu. Aj keď, pri Kontosovi môžu byť pozitívne hodnotenia rozporuplné… Nedá sa totiž povedať, že by štatisticky vyložene sklamal, no jeho prínos nebol vždy taký, ako by sa očakávalo a najviac to bolo vidieť pri absencii Troocka. Kontos navyše pomerne často strácal jednoduché puky, čo však mohlo súvisieť s jeho snahou neustále tvoriť, pretože práve to patrí medzi jeho silné stránky.
Na vážkach je to s hodnotením Watlinga, ktorý síce v základnej časti nazbieral v drese s baranom na hrudi solídnych 21 bodov v 23 zápasoch, no v play-off sa strelecky nepresadil a v siedmych vystúpeniach dopomohol tímu len dvomi asistenciami.
Markus Kojo je typologicky defenzívnym obrancom, ktorého primárnou úlohou malo byť čistenie predbránkového priestoru a dôraz v osobných súbojoch, a preto jeho hodnotenie necháme na realizačnom tíme „baranov“.
Brankárovi Jakubovi Sedláčkovi ťažko niečo vyčítať, no v play-off nebol jazýčkom na váhach, a hoci sa v súvislosti s jeho menom hovorí o návrate do českej extraligy, vo vyraďovacej fáze zastavil 90,16% striel, čo je na tak skúseného brankára na pozícii jednotky trochu málo.
Na záver by sme sa však mohli pristaviť pri Cormierovi a Ryczekovi, v súvislosti s ktorými sa pri ich príchode kládli zrejme väčšie očakávania, než napokon priniesla realita. Obaja sú nepochybne šikovnými korčuliarmi a obaja radi podporovali ofenzívu, no ani jeden z nich zďaleka nedosahoval kvalít, ktorými sa v minulosti prezentovali Matthew Maione alebo Jordon Southorn. Obidvoch výrazne zatienil skvele hrajúci Patrik Bačik, ktorému sa síce sporadicky nevyhli zaváhania pri rozohrávke, no svojou produktivitou si zastal miesto v prvom obrannom páre a niet preto divu, že si užil dostatok herného času…
Menšie pozitívum na záver
Predošlé riadky nemali byť o snahe za každú cenu skritizovať počin banskobystrických hráčov. V celkovom kontexte sa nedá povedať, že by vyložene sklamali a našlo sa množstvo fanúšikov, ktorí im po záverečnom hvizde ďakovali za bojovnosť a množstvo pekných momentov.
V rámci vyraďovacích bojov dokázalo napnúť sieť spišskonovoveských hráčov až dvanásť rôznych strelcov, čo potvrdzuje, že strieľať góly hráči s baranom na hrudi vedia. Problémovo sa však javila najmä konzistentnosť výkonov pri hráčoch, ktorí mali byť ťažiskoví a od ktorých sa predsa len očakávala o čosi väčšia produktivita. Ktorí to sú, zrejme nemá zmysel pripomínať, pretože aj oni sú si vedomí, že mohli ponúknuť svojmu chlebodarcovi o čosi viac…
