Zvyky, tradície, obyčaje či rôzne obrady vždy tvorili a tvoria dôležitú duchovnú kultúru národa. Jedným z nich je vynášanie Moreny. V našom meste Morenu, bohyňu zimy a matku smrti, vynesieme v Smrtnú nedeľu.
Stredoslovenské múzeum (SSM) pozýva na tradičné podujatie Vynášanie Moreny, ktoré sa uskutoční v nedeľu 6. apríla 2025 a bude plné tanca a spevu. Detský folklórny súbor Matičiarik roztancuje celé banskobystrické námestie (od 15.00 h pred Thurzovým domom). Potom sprievod s Morenou prejde Dolnou ulicou na Hušták, k mostu pri potoku Bystrička. Tam Morena skončí svoju púť. Zapália ju, hodia do vody a všetko zlé odpláva s ňou.
Smrtná alebo aj Šúľková nedeľa
Zvyky, tradície, obyčaje či rôzne obrady vždy tvorili a tvoria dôležitú duchovnú kultúru národa. Na Slovensku sú neodmysliteľnou súčasťou tradičnej ľudovej kultúry, ktorá súvisí s identitou krajiny, so životným štýlom, s myslením a konaním jej obyvateľov. Tradičné ľudové zvyky sú nehmotným kultúrnym dedičstvom našich predkov, ktoré by sa malo uchovávať a pripomínať. Vynášanie Moreny, ktorú od stredoveku nosili mladé dievčatá po slovenských dedinách a vyháňali tak smrť, choroby a zimu, je jedným z nich.
„Nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou sa nazýva aj Smrtná alebo Šúľková, keďže sa na obed jedli šúľance, aby malo obilie veľké a plné klasy. V túto nedeľu sa na našom území dlho zachovával zvyk vynášania Moreny. V niektorých regiónoch Slovenska sa Morena vynášala na Kvetnú nedeľu. Korene tohto prastarého obradu súvisia s predkresťanským výročným obyčajovým cyklom. Morena symbolizovala zimu, s ktorou sa spájala temnota a napokon aj smrť. Dedinské spoločenstvo pociťovalo potrebu zbaviť sa jej, poslať s ňou do nenávratna všetko zlé, temné a choré a otvoriť sa príchodu novej jari,“ hovorí etnografka SSM Jana Koltonová.
Voda odplaví Morenu, zima opustí kraj
Vynášanie Moreny malo na území Slovenska rozličné podoby, vždy však šlo o sprievod dievčat, ktoré spievali obradové piesne a niekde aj tancovali. Na konci dediny Morenu zapálili a hodili do tečúcej vody. Tak ako voda odplavila Morenu, mala aj zima opustiť kraj.
„S prichádzajúcimi sviatkami jari, Veľkou nocou, sme sa v Stredoslovenskom múzeu rozhodli, nielen pre Bystričanov, pripraviť tradičné zvykové podujatie, akým je v tomto období vynášanie Moreny. V prvej polovici dvadsiateho storočia začal tento zvyk zanikať, no ja som veľmi rád, že vďaka spoluprácou s folklórnymi súbormi, môžeme verejnosti priniesť atraktívny zážitok doplnený odbornými informáciami od našej etnografky aj na tomto podujatí,“ uviedol riaditeľ SSM Marcel Pecník.
„Morena niesla aj mená ako Marmoriena, Marmuriena, tieto boli typické pre dolnú Oravu. V Šumiaci sa nazývala Marjena, v Pohorelej Mamurejna. V Gemeri bola známa ako Hejhana a v niektorých spišských obciach dokonca ako Šmertka, čo znamená smrtka.Pomenovanie Šmertka vychádzalo z prastarého obradu z predkresťanského obdobia, keď už naši slovanskí predkovia vynášali Morenu ako symbol smrti, zimy a tmy,“ dopĺňa Jana Koltonová, ktorá bude podujatím sprevádzať.
Zvyk vynášania Moreny postupne prešiel do repertoáru detí a v súčasnosti, najmä zásluhou folklórnych súborov, spestruje sviatočný čas veľkonočných sviatkov.
Stredoslovenské múzeum je kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja.
