Stredoslovenské múzeum pripravilo pre svojich návštevníkov ďalšiu časť obľúbeného programu Čo sa skrýva v depozitári?. V Matejovom dome v utorok 14. februára priblíži minulosť a súčasnosť paličkovanej čipky z baníckych obcí Staré Hory a Špania Dolina.
Čipkárstvo, ako jedna z najnáročnejších techník, patrí medzi najpozoruhodnejšie prejavy slovenského ľudového umenia. Je to kultúrno-historický jav s bohatými dejinami a veľkým významom. Splietanie nití pomocou paličiek – technika pôvodne mestského prostredia, zapustilo na našom území hlboké korene. Množstvo čipiek rozmanitých druhov, motívov, farieb ale aj ich široké uplatnenie v odeve a na bytových textíliách, sú prejavom veľkej tvorivosti slovenských žien minulosti.
Stredoslovenské múzeum (SSM), kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravilo pre svojich návštevníkov ďalšiu časť obľúbeného programu Čo sa skrýva v depozitári? V prednáške Paličkovaná čipka v zbierkach Stredoslovneského múzea etnografka Jana Koltonová odkryje tajomstvá depozitára ukryté v minulosti ale aj súčasnosti paličkovanej čipky z baníckych obcí Staré Hory a Špania Dolina. Návštevníci podujatia sa zoznámia aj so zbierkovými predmetmi etnografického fondu SSM, na ktorých uvidia využitie tejto čipky.
„Veľký záujem dedinských kruhov o paličkovanú čipku vyplýval z praktického využitia čipky. Chránila najmä tie časti kroja, ktoré sa najskôr odrali a roztrhali. Na týchto miestach bolo ľahšie vymeniť čipku ako ručne tkanú a vyšívanú súčiastku. Prakticko-hygienický význam mali čipky na hlave, kde ich vzdušnosť a pružnosť spríjemnili nosenie čepca. Navonok sa tieto vlastnosti čipky prejavili hlavne esteticky, lebo ako vzdušný alebo farebný rám zvyšovali výtvarný účinok textílie,“ uviedla etnografka SSM Janka Koltonová.
Na Slovensku máme dva druhy paličkovanej čipky, staršiu banícku a roľnícku. Od 17. storočia do 80. rokov 19. storočia šla banícka čipka vlastnou cestou. Zachovala si súvislosť s pôvodnou západoeurópskou čipkou a vyháňala odnože v rôznych krajoch Slovenska. V 80. rokoch 19. storočia už bola blízko zániku, no vtedy sa o ňu začal starať štát. Vďaka tejto podpore sa čipkárstvo zachovalo do dnešných dní, jeho vývin však ovplyvnil vtedajší meštiacky vkus. Naproti tomu roľnícka čipka, ktorá vyrástla z baníckej, sa vyvíjala samostatne.
„Vznik čipiek dosiaľ nie je dostatočne prebádaný. Vyvíjala sa postupne a hádam súčasne na viacerých miestach. Je dokázané, že sa stala známou v 16.storočí v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do ostatných krajín Európy. V každej z týchto krajín nadobudla čipka vlastný štýl, odlišný v technike i v ornamente, no pri vzájomnom preberaní a ovplyvňovaní dnes niekedy ťažko určiť provenienciu starších čipiek,“ hovorí Janka Koltonová.
V prameňoch sa výraz „čipka na Slovensku“ po prvýkrát uvádza v roku 1579. Z testamentov a súpisov majetku uhorských šľachtických rodín sú dôkazy o tom, že v 16. storočí sa čipka vyskytuje už na odeve a v bytovom textile. Boli to najmä čipky talianske a španielske, kúpené spravidla vo Viedni.
„Geografická blízkosť Banskej Bystrice s najvýznamnejšími baníckymi čipkárskymi strediskami Špaňou Dolinou a Starými Horami, súvisí so zastúpením starohorskej a špaňodolinskej paličkovanej čipky v etnografickom fonde Stredoslovenského múzea. Rozšírenie čipkárstva v týchto oblastiach sa dá vysvetliť biednymi sociálnymi pomermi baníckeho obyvateľstva, ktoré žilo výhradne z pletiarskej práce, lebo príroda na okolí neposkytovala možnosti pre poľnohospodárstvo. Práve z týchto lokalít budú môcť návštevníci nášho pravidelného podujatia vidieť historicky veľmi hodnotné zbierkové predmety v podobe čipiek,“ uviedol riaditeľ SSM Marcel Pecník.
V súčasnosti sa čipkárstvo na Slovensku šíri najmä prostredníctvom krúžkov pri osvetových strediskách a rôznych klubov paličkovania. Dnes paličkujú ženy aj tam, kde bola táto technika v minulosti neznáma.
Hodnotné zbierkové predmety v podobe čipiek môžete obdivovať v Matejovom dome v utorok 14. februára o 17.00 h na podujatí z cyklu Čo sa skrýva v depozitári?
Marcové odkrývanie tajomstiev depozitára v Matejovom dome bude patriť osobnosti Svetozára Stračinu a ľudovým rezbárom (21. marec, 17.00 h). Historička Vladimíra Ľuptáková vykreslí významného skladateľa Svetozára Stračinu ako zberateľa a mecenáša.
