Takže, milí Bystričania, poďme na to. Patrím ku generácii, ktorá prežila svoje detstvo a mladosť na plážovom kúpalisku. Nezažil som už vojenskú plaváreň a mestské kúpalisko pri Hrone, ale našu „pláž“ si pamätám veľmi dobre.
Celý priestor vznikol z iniciatívy občanov mesta. Brigádovali tu hlavne mladí, odpracovali tu 150 tisíc brigádnických hodín. Robilo sa hlavne ručne, teda fúriky, lopaty a ruky. Vznikla hrádza 460 metrov dlhá a hladina s rozlohou 21 200m2 s kamenným dnom. Výstavba trvala od roku 1953 do roku 1957, kedy bolo v polovici júla otvorené pre verejnosť. Hladine dominoval prírodný ostrov, kde boli vŕby a kde bolo hrdinstvo, teda nás detí, poprvé doplávať. Na lúkach bolo málo stromov a kríkov, všetky zelené plochy bez zbytočných náletových drevín. Bolo frajerinou uložiť deku na kopec a mať celú pláž ako na dlani. Bufety pribúdali postupne, vtedy neboli celkom zvykom. Návštevníci si stravu a vodu so šťavou nosili so sebou. Až neskôr pribudli legendárne bufety, kde podávali teplé pivo a bystrické limonády zo sódovkárne. Objavovali sa predajcovia ovocia a zmrzlinári, ktorí dovážali pochúťku na vozíkoch.
Legendou bol plavčík Ján Šimčík, ktorý mal neuveriteľný rešpekt a vedel si udržať poriadok. Mal som z neho veľký strach. Starší brat ma strašil, že ak sa sám nenaučím plávať, tak ma zverí práve jemu. Bola to legenda, ktorá u žijúcich veteránov nikdy nevybledne. Vstup na pláž bola z hornej strany, teda z kopca, ktorý prepájal kúpalisko s mestským parkom. 
Druhý vstup bol od severu, tadiaľ vstupovali hlavne tí, ktorí sem dorazili autobusom. Vstupné, ak si dobre pamätám tak bolo 2Kčs. Aj to nám bolo veľa a priznávam, že mnoho krát sme preliezali plot a to hlavne v časti Tajovského potoka.
Dosť bolo histórie, poďme bližšie k dnešným dňom. Kúpalisko spravovalo PKO a neskôr Sadovnícky podnik mesta a ZARES. Tesne pred rokom 1989 pribudli nové bazény, ktoré sú takmer bez zmeny dodnes. Bol vybudovaný moderný filtračný systém, nové bufety a upravené zelené lúky.
Kúpalisko bola stratová prevádzka, treba pripomenúť, že samosprávu to ročne stálo 4 mil.Sk. V období, ktoré si dnes neviete mnohí predstaviť to nebolo tak ako dnes. Radnica ani len netušila, koľko a kedy jej príde financií zo štátu. 
Až po roku 2004 boli prijaté pravidlá, že samosprávy vedeli odhadnúť, koľko dostanú financií z podielových daní a ako dokáže s nimi hospodáriť. V meste boli obrovské problémy s udržiavaním mandatórnych výdavkov, zakaždým rokom to bol boj o prežitie. Vtedajší mocipáni sa nezaujímali, ako mestá, obce a neskôr VÚC prežijú. Odporúčali im zbavovať sa majetku a tým napĺňať vlastný rozpočet. Takto to bolo a kto tvrdí opak, tak vedome klame alebo tomu nikdy nerozumel.
Kde samosprávy najviac šetrili? Hlavne na kultúre, športe a na zariadenia pre tento účel určených. Takže, bolo prirodzené, že naša samospráva šetrila na dotovaní plážového kúpaliska. Každý rok to s odrenými ušami prežila, vypočula si sťažnosti ľudí a život išiel ďalej.
Písal sa rok 2006, možno začiatok roku 2007, kedy riaditeľ podniku ZARES informoval MsZ, že stav je dramatický, neudržateľný a v podmienkach nášho mesta neriešiteľný. Na kúpalisku nefungovalo nič. Rozpadali sa rozvody vody, elektriny, kanalizácie. Stav kúpaliska bol povážlivý, hrozilo jeho uzatvorenie. Pán riaditeľ situáciu vykreslil tak, že ZARES nedokáže garantovať jeho funkciu a nie je ochotný niesť zodpovednosť.
Až sa zjavil podnikateľ, ktorý akoby prišiel z iného sveta a ponúkol mestu riešenie. Pán MUDr. Juraj Sninský spoločne s pre nás neznámym mužom predstavil na rokovaní MsZ malý zázrak. Prezentoval štúdiu využitia areálu a to dokonca tak, že bude mať celoročné využitie. Mala pribudnúť rybárska koliba, amfiteáter vybudovaný v kopci, nové športoviská a bazény. Popravde, už si detaily veľmi nepamätám, ale považoval som to za budúcnosť nášho kúpaliska a vôbec som nepochyboval. Bolo to tak presvedčivé, že, teda aspoň mňa riešenie zaujalo a bol som mu naklonený. Riešili sme spoločne akurát to, aká bude cenová politika, všetko ostatné sa nám zdalo ako vyriešená vec.
Vtedy to tak chodilo. MsZ schválilo, (napokon ani neviem, ako je to teraz) primátor bol tým štatutárom mesta, ktorý predložil nájomníkovi zmluvu, o ktorej poslanci ani len netušili. Boli sme tak hlúpi, že sme počítali s tým, že primátor mesta, vtedy Ivan Saktor bude hájiť záujmy mesta, tak ako mu ukladá zákon a sľub ktorý dal verejnosti pri svojej imatrikulácii.
Uvediem, čo si myslím o tomto procese, aj keď nemám dôkazy. Som presvedčený, že pán Sninský bol v tej dobe oklamaný. Nik mu nepriznal reálny technický stav kúpaliska, nik mu nepovedal pravdu. 
Vtedy bolo jediným záujmom pár ľudí samosprávy, areálu sa zbaviť a bezbolestne tento stav vyriešiť. Myslím si, že toto bol základný problém stavu, ktorý pretrváva dodnes. Až keď začala obnova areálu, tak nájomník zistil, akú mačku vo vreci si prenajal a že s tým bude veľký problém. Vtedy sľúbil a bolo to aj v zmluve, že bude investovať od roku 2007 do roku 2010 100 milión Sk a postupne zrealizuje, to čo mestu a poslancom verejne sľúbil. Treba priznať, že veľká časť financií nešla na rozvoj služieb kúpaliska, ale na sanáciu a obnovu technického stavu. Všetko bolo inak, ako sme si mnohí mysleli.
Už v roku 2011 vznikla hlavne z dielne legiend kúpaliska petícia, ktorá žiadala nápravu. Počítajme, tento sta trvá 13 rokov a riešenie nik neponúka. Menia sa generácie, mnohí rezignovali, mnohí a patrím k nim aj ja už neveria v obrat.
Primátor mesta Peter Gogola prejavil, myslím si však, že viac-menej predstieraný záujem riešiť tento problém. 
Mal chuť preveriť, či je naozaj v sieťach investovaných 100 mil.Sk, či je to pravda a či pán Sninský hovorí pravdu. Hrozilo však, že ak vznikne právny spor a mesto ho prehrá, tak nájomník bude požadovať odškodné a to vo výške súdom povrtenej sumy, ktorú podľa jeho tvrdenia preinvestoval. Dokonca sa tomu venovali odborníci-znalci zo Žilinskej univerzity, ktorí potvrdili, že v zemi je naozaj uložených spomínaných 100 mil.Sk. Pán Gogola neodolal vyhrážkam väčšiny poslancov a z boja sa stiahol. Bol to pravdepodobne rok 2012, teda pred 12 rokmi.
Pred 2 rokmi, keď vrcholila volebná kampaň, tak kandidáti Ján Nosko a Diana Javorčíková pospomínali a posľubovali všeličo. Jednoducho tak, ako to posledne urobil napr. Peter Pellegríni. Pán Nosko povedal že s plnou vážnosťou sa ide zaoberať stavom plážového kúpaliska. Že sa už nebude prizerať, ale ide konať. Prisľúbil, že nájomnú zmluvu z roku 2007 dá posúdiť odborníkom právnickej fakulty UK Bratislava. Neuveriteľne som sa potešil. Konečne, vykĺzlo mi z úst. Ubehli 2 roky. Výsledok nepoznáme a sme tam ako pred rokmi.
Tu je koniec príbehu. Je divný, je miestami záhadný, ale z mojej strany pravdivý. Ak sa mýlim a niečo som zabudol, alebo nesprávne formuloval, tak prepáčte. Jedno však viem určte, takto to cítim. Pekné leto, Bystričania….my chodíme smer Vyhne, Orlík, Miraj, Dolná Strehová, Sklené Teplice…
