Mestský úrad počíta s výrazným znížením energetickej náročnosti škôl. Na takmer všetkých základných školách chce vymeniť okná a vyregulovať ústredné kúrenie. Nie všetci poslanci sú ale s predloženým projektom stotožnení.

ZS Moskovska, Banská Bystrica, 26.11.2013
Nových okien by sa ZŠ Moskovská mohli dočkať aj ďalšie školy.

Celkovo sa má obnova dotknúť siedmich základných škôl v meste. Mestský úrad vypracoval projekt, ktorý má využiť prostriedky získané z predaja budov bývalej ZŠ na Okružnej ulici. Okrem účelovo viazanej sumy zhruba 900-tisíc eur sa ale počíta aj s využitím budúcej úspory na energiách a havarijného fondu.

Poslanec Daniel Karas (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS) v októbri navrhol priame rozdelenie väčšej časti príjmu z predaja budov ZŠ Okružná pre ZŠ Spojová (450 tis. eur) a ZŠ Sitnianska (300 tis. eur). Nezaradený poslanec Ján Chladný to vtedy označil za politikum pred komunálnymi voľbami. Zastupiteľstvo sa napokon rozhodlo počkať na komplexný návrh úradu, no viacerí poukázali aj na stav materských škôl. S tými ale predložený projekt nepočíta.

Aktuálny projekt MsÚ je pripravený v spolupráci s teplárenskou spoločnosťou STEFE Banská Bystrica, v ktorej je mesto tretinovým vlastníkom. Celkovo by sa malo preinvestovať zhruba 2,5 milióna eur, pričom polovicu samospráva splatí z vyššie spomenutých zdrojov ihneď a druhú polovicu sumy by všetky školy mali splácať desať rokov z úspor v oblasti tepelnej energetiky, ktoré má projekt priniesť.

Nových okien by sa mali dočkať školy na Pieninskej, Gaštanovej, Golianovej, Radvanskej, Spojovej ulici a vrátane úpravy súčasných kotolní aj školy na Triede SNP a Sitnianskej ulici. Nepočíta sa už so ZŠ Jána Bakossa. „S touto školou sa nepočítalo, keďže v čase tvorby projektu bola navrhnutá na vyradenie. Uvidíme, čo bude ďalej s jej osudom,“ vysvetlil prednosta banskobystrického mestského úradu Miroslav Rybár.

Projekt zaťaží rozpočty škôl, splácať ho majú z úspor

V prípade banskobystrickej základnej školy na Spojovej ulici, ktorá má najvyšší počet žiakov, by mesto priamo vyčlenilo takmer 220-tisíc eur a škola by musela desať rokov splácať po takmer 31-tisíc eur. „Teplárenská spoločnosť pozná reálne spotreby škôl a opatrenia, ktoré sú tam v súčasnosti, a na základe toho vypočítali predpokladanú úsporu, ktorú budú aj zmluvne garantovať,“ vysvetľuje prednosta MsÚ Miroslav Rybár systém splátok škôl, ktoré sa budú rovnať garantovanej úspore.

zš-spojováPoslanec Daniel Karas ale považuje projekt za nedopracovaný: „Prednosta to predkladal dva mesiace a potom prišiel so smiešnou tabuľkou. Myslím, že ani jeden z poslancov s týmto nemôže súhlasiť, aj keď riaditelia sú radi, pretože budú mať nové okná,“ hovorí. Chýbajú mu v ňom tiež garancie: „Kde nájde škola na Spojovej 30-tisíc ročne na splácanie úveru? Každá škola dnes hospodári v provizóriu, v školstve nám chýbajú ďalšie peniaze a opäť sa bavíme o nutnosti racionalizácie,“ dodáva. Poslanec väčšinového poslaneckého klubu je naďalej presvedčený, že prínosnejšia by nateraz bola väčšia rekonštrukcia dvoch vybraných škôl a následné postupné riešenie ďalších.

Poslanec za Fončordu poukazuje aj na eurofondy: „Takto si porobíme všetky školy a keď prídu ďalšie výzvy, budeme mať školy porobené z vlastných prostriedkov, ale na desať rokov zadĺžené,“ hovorí Karas.

Mestský úrad pritom stále nevzdal pôvodné európske projekty na rekonštrukciu ešte ďalších troch škôl v meste: „Prebiehajú rokovania, že by sa tieto projekty mohli obnoviť,“ priblížil prednosta úradu Miroslav Rybár.

Do dnešného dňa sa v meste podarila obnoviť prostredníctvom eurofondov len ZŠ Moskovská, kde ale muselo mesto z vlastných prostriedkov financovať časť informačno-komunikačných technológií. Pri základných školách na Spojovej, Triede SNP a Golianovej ulici síce boli projekty rovnako úspešné, ale pre viacnásobné problémy pri verejnom obstarávaní a napadnutie súťaží k realizácii nikdy nedošlo a termíny na čerpanie týchto eurofondov vypršali.