V posledné septembrové dni banskobystrické sídlisko Sásová ožije trojdňovým festivalom s príznačným názvom Leto v Háji.
Tento názov vybrali občania Sásovej a tvorcovia festivalu, keďže festival sa koná v Jelšovom hájiku, nazývanom tiež Sásovský lesík. Bude to nielen rozlúčka s letom, ale aj názorná ukážka toho, ako sa dá na sídlisku žiť a nie iba prežívať. Ide o prvý festival svojho druhu na Slovensku. Hovoríme o ňom s organizátorkou Veronikou Střelcovou z Komunitného centra Sásová.
Ako vznikol nápad zorganizovať festival v Sásovej?
Ťažko povedať. Proste zrazu bol. Práca v komunite v Sásovej, uvedomenie si, že sa v podstate o žiadnu komunitu nejedná… Navyše, súčasné podmienky na sídlisku a ani životný štýl jednotlivcov a ich rodín k tomu ani len nesmeruje. Moje mnohé rozhovory s ľuďmi na sídlisku… Tí, ktorí vnímali, že na sídlisku existuje Jelšový hájik sťaby parčík, si želali, aby bol a mohol byť častejšie využívaný. Tí ostatní o ňom ani netušili. Tak sa časom myšlienky oživiť hájik, spojiť komunitu, vytiahnuť ľudí von a pozrieť sa na kúsok prírody v meste zblízka spojili do idey komunitnej akcie. To bolo koncom jari. Nadchlo sa pár aktívnych a šikovných ľudí z komunity a začali sme hľadať dátum. V septembri je hájik krásny. A v septembri sa v Sásovej nič nedeje. Ale v Európe sa deje Týždeň občianskej participácie. 
Vtedy sú už ľudia späť po letných prázdninách a upadne zhon z prvých školských dní. A prichádza babie leto. A názov pre náš festival, na ktorý som čakala snáď do konca augusta, bol na svete. Dali mu ho občania Sásovej. Je to nultý ročník. Pilot. Má charakter komunitného festivalu na sídlisku, takže pokiaľ viem, je prvý svojho druhu na Slovensku.
Aké sú tvoje očakávania?
Očakávania sú také, že sa stretneme, posedíme, podiskutujeme, zabavíme sa. Skrátka, urobíme niečo spolu na sídlisku a zároveň v príjemnom prostredí krásneho parčíka, akým Jelšík, Jelšový hájik je. A ak nás bude viac ako pár, bude to len dobre. O to ľahšie sa rozhýbe budúci ročník. A hlavne očakávam pochopenie a nie kritiku v nesprávny čas, návrhy na zlepšenie namiesto nadávok, veľa dobrých nápadov a nových akčných ľudí do budúcich ročníkov.
Dôležitou súčasťou organizácie festivalu sú dobrovoľníci a dobrovoľníčky…
Dobrovoľníctvo je dôležité a ešte dôležitejšie je vedieť, čo to znamená, a prečo to robiť. Dobrovoľníctvo a občianska participácia sú pojmy, o ktorých budeme hovoriť na prvej, otváracej diskusii vo štvrtok o piatej, a to v rámci iniciatívy Otvor Oči Slovensko. Tieto diskusie sa konajú po celom Slovensku. Ste vítaní!
Kto neorganizoval podobnú akciu si asi nevie predstaviť, koľko vybavovačiek okolo toho je…
Kto neorganizoval, môže sa zapojiť, čosi sa naučí, ako som sa naučili my a stále sa učíme.
Stretávaš sa pri prípravách festivalu s podporou alebo skôr naopak?
Jednoznačne s podporou. Musím povedať, že som natrafila na skvelých ľudí, ktorí napriek svojej zaneprázdnenosti a vyťaženosti radi pomôžu. Majú radosť z toho, že sa niečo deje, a ich radosť ma teší a motivuje. No a na tých ostatných som asi nenatrafila. Alebo som si ich iba nevšimla?
Koľko ľudí ti pomáha?
Neviem. Dala som urobiť dvanásť tričiek s logom festivalu. Ale pokojne ich mohlo byť aj 47 alebo 63.
Čo je tvojou hlavnou motiváciou?
Motivuje ma zmena. Alebo možnosť zmeny v mojom okolí, v mojej krajine. Motivuje ma to, že vidím, ako mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska, z nášho kraja, lebo tu nenachádzajú uplatnenie, a už vôbec nie naplnenie. A že si ho nie sú schopní vytvoriť. Motivuje ma to, že raz by som tu chcela ostať žiť a nielen prežívať. A nie nemo a zamračene chodiť, civieť na banery, čo nás obklopujú a potkýnať sa o rozbité zvyšky chodníka. A potom nadávať doma pri telke, alebo v krčme. I keď aj krčmy sú dôležitý „socializátor“, ale nemôžu byť jediný, ktorý prostredie ponúka, potom spoločnosť degraduje úplne závratne.
Čomu sa venuješ, keď neorganizuješ festival?
Momentálne snívam. Cestujem….
Veronika Střelcová vyrastala na sídlisku Zvolen-Západ. Skončila Európske štúdiá na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. V rámci štúdia sa venovala environmentálnej politike a absolvovala niekoľko študijných pobytov v zahraničí. Do Sásovej, kde pôsobí necelý rok, sa dostala cez Centrum komunitného organizovania ako komunitná organizátorka. Momentálne pracuje pre Komunitné centrum Sásová.
