Quantcast

Rubrika Perom Bystričana dáva priestor všetkým, ktorí sa chcú podeliť o svoje problémy, príjemné či menej príjemné skúsenosti a iné zážitky súvisiace so životom v našom meste.
____________________________________________________________________________________

Keď mala moja dcéra asi tri roky, utkvela mi v pamäti drobná príhoda. Asi ako každé dieťa v jej veku mala akési “plačlivé” obdobie. V preklade to znamená, že plakala aj pri tej najmenšej príležitosti, prípadne dôvod vôbec nepotrebovala. Pointou bolo, že na moju otázku „prečo plačeš?” bez rozpakov odpovedala „neviem”. K zvýšeniu krvného tlaku som viac naozaj nepotreboval.

V jeden bežný podvečer kedy opätovne skúšala moju trpezlivosť, som si povedal dosť! Takto to ďalej nepôjde! Ako správny pedagóg-amatér som jej dôrazne vysvetlil, že ak mi ešte raz odpovie „neviem” prídu hromy blesky. Neprešiel ani deň a bytom opäť znel dobre známy nárek. Až do tohto bodu bolo všetko po starom. Nečakal som ani chvíľu s rozhodol som sa situáciu riešiť hneď za horúca. Na rad prišla moja obvyklá otázka „Prečo plačeš!?”, avšak nasledovala neobvyklá odpoveď „Lebo sa mi dá”. Totálne ma odzbrojila. Sánka mi padla až na zem a hodnú chvíľu som sa snažil pochopiť, ako ten „krpec” mohol tak pohotovo reagovať.

Na túto príhodu v rodine radi spomíname, avšak najčastejšie keď preberáme, ako ten čas letí. Ale verte alebo nie, ona jednoduchá veta “Lebo sa mi dá” asi skrsla aj v hlavách niektorých dospelých.

Priam ukážkovým príkladom je podnikateľ v našom blízkom okolí. Ako mnohí iní podnikatelia aj on dostal skvelý nápad, ako využiť nevyužitú budovu v centre mesta. Nápad nepochybne dobrý, pretože podobných budov je v centre mesta viacero a pokiaľ ležia ľadom, postupom času začínajú chátrať a okoliu nijako neprospievajú. Nemyslím že tejto budove hrozil podobný osud, ale to v tomto príbehu nie je podstatné. Podstatné je to, že ako každá budova ktorá slúži verejnosti, potrebuje aj táto vo svojom blízkom okolí parkovisko. A predstavte si za touto budovou bola  úplne perfektná, nevyužitá plocha.

A tu kdesi sa začína niekoľkoročný zápas „radový občan verzus verejný záujem“. Ale naozaj verejný? Na tomto mieste by možno bolo vhodné uviesť všetky skutočnosti ktoré nasledovali. Od spisovania petícií, sťažností na mestský úrad až po odvysielanie príspevkov v masmédiách. Môžete mi veriť, že by nebola núdza o zaujímavé skutočnosti a skúsenosti z ktorých by sa mohli poučiť mnohí, ktorí sa do podobnej situácie ešte len dostanú.

Mohol by som písať ako sme prosili, žiadali, dôrazne žiadali, sťažovali sa , spisovali petície a ako nás ignorovali, obchádzali a  ako mesto bojovalo proti nám. Prečo? No lebo sa im dá!

Toho čitateľa ktorý sa dočítal až sem a logicky si položil otázku „čo sa vlastne sťažuje veď majú po ruke parkovisko! Čo by iný za to dali…,“ toho musím trošku poopraviť. Máme síce po ruke parkovisko, avšak parkovisko súkromné na ktorom smú parkovať len klienti spomínaného zariadenia a aj to len v určených hodinách.

Skutočne neviem čo sme vďaka snahe zástupcov mestského úradu o podporu podnikania v Banskej Bystrici získali my bežní občania. Vďaka mestu sme úplne nezmyselne prišli o prístupovú cestu a aj o zeleň, ktorej je každým rokom menej a menej a to len preto, že sa to niekomu dá!

Som realista a považujem sa za moderného človeka. Tým chcem len naznačiť že akceptujem nutné zmeny a to, že mesto sa bude postupom času meniť a prispôsobovať novej dobe. Ale prečo to nie je možné robiť v súlade s potrebami bežných ľudí ? Vedel by mi niekto vysvetliť, na čo bolo dobré úplne nezmyselne odrezať z prístupovej cesty dva metre ktoré parkovisku nijako neprospeli?

Z môjho pohľadu to je len úbohý prejav ignorancie a skutočnosti, že niekto si môže dovoliť konať po svojom len preto, lebo sa mu to dá! Ako ináč si mám vysvetliť, keď niekto takýmto spôsobom zničí jednu z prístupových komunikácii patriacich mestu? No nepochybne to zmysel má, ináč by to predsa mesto neodsúhlasilo, no nie? Získalo sa tak predsa miesto pre polovicu státia pre tri vozidlá! Síce sa tým znemožnil prístup k zadným vchodom obytných priestorov pre dvanásť rodín ale „verejný“ záujem má predsa prednosť a tí, ktorých sa to priamo týka, si už nejako pomôžu. Čo tam po tom,  že po devätnástej hodine je parkovisko o kapacite približne 61 parkovacích miest úplne prázdne a na okolí sa parkuje, ako sa len dá. Koniec koncov sa jedná o súkromný objekt a v žiadnom prípade sa nejedná o charitu. Tiež som si nie istý, či by som postavil pre mesto voľne prístupné parkovisko len tak pre „modré oči“. Ale prečo teda mesto tak všemožne vyšlo stavebníkovi v ústrety?

Nepochybujem, že sa jedná o jediné súkromné parkovisko, ktoré je osvetľované mestským pouličným osvetlením, za ktoré, ak sa nemýlim, platíme my všetci! Nie sú tu zástupcovia mesta preto, aby hájili záujmy bežných ľudí? Alebo aspoň sa o to snažili?

Tak teda prečo toto všetko? Podľa mňa preto „lebo sa im jednoducho dá!“

____________________________________________________________________________________
Napíšte aj vy do rubriky Perom Bystričana: bbonline@bbonline.sk