Sú veci, ktoré človeka nahnevajú. A potom sú veci, ktoré človeka skôr zarmútia.
To, čo sa v posledných dňoch stalo v centre Banskej Bystrice, patrí podľa mňa do tej druhej kategórie.
V centre mesta máme osadené kvetináče s mobilnou zeleňou. Stromy dopĺňa podsadba kvetín, ktorá má spríjemniť ulice, priniesť do historického centra viac zelene a vytvoriť príjemnejší verejný priestor.

Niekto však v noci prišiel a kvety z kvetináčov jednoducho vytrhal. Nechal ich porozhadzované po celej ulici a za sebou neporiadok.
Poškodené boli aj kvetináče na moste v Dolnej ulici.

A nie je to prvý podobný prípad.
Prednedávnom sme riešili vandalské poškodenie stromu priamo v centre mesta. Strom, ktorý tam mal rásť a robiť mesto krajším, niekto jednoducho zlomil. Z kvetináčov zase zmizli kvety, ktoré tam boli vysadené.
Možno si niekto povie, že sú to len kvety.
Lenže za tými „pár kvetmi“ je práca konkrétnych ľudí.

Niekto ich musí vypestovať alebo zabezpečiť. Niekto ich musí vysadiť. Niekto ich musí polievať, prihnojovať, ošetrovať a počas sezóny pravidelne kontrolovať. A keď ich niekto cez noc vytrhá, ďalší ľudia musia prísť a dať priestor opäť do poriadku.
A to všetko niečo stojí.
Sú to verejné peniaze. Peniaze, ktoré by sme mohli použiť na ďalšiu výsadbu, údržbu alebo skrášľovanie verejných priestorov.
Najviac však podľa mňa nejde ani o peniaze.
Ide o vzťah k mestu.
Verejný priestor nie je priestor nikoho. Je to priestor nás všetkých.
Keď niekto poškodí lavičku, vytrhne kvet alebo zlomí strom, nepoškodzuje tým mesto ako abstraktnú inštitúciu. Poškodzuje miesto, kde žijeme my všetci.
A presne preto je vandalizmus taký smutný.

Mesto sa snaží postupne meniť. Pribúdajú nové výsadby, kvetináče, stromy, upravené verejné priestory. Nie všetko je dokonalé a ešte máme pred sebou veľa práce. Ale ak chceme, aby bola Banská Bystrica krajšia, nestačí iba investovať peniaze do jej obnovy.
Potrebujeme si k nej vytvoriť aj vzťah.
Potrebujeme si uvedomiť, že strom v centre mesta, kvet v kvetináči, lavička alebo upravený priestor nie sú samozrejmosťou.

Za každou takouto vecou je práca ľudí.
A preto ma mrzí, keď vidím, že niekto dokáže za pár minút zničiť to, o čo sa iní starajú celé týždne.
Nechcem z toho robiť vojnu proti vandalom. Chcem však, aby sme o tomto probléme hovorili.
Pretože čisté, zelené a upravené mesto nevytvorí iba samospráva.
Vytvárame ho všetci. A všetci máme aj zodpovednosť za to, aby nám v ňom bolo dobre.