Fotografiu objavil v osemnástich rokoch, kedy sa stal školským fotografom na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici. Ponorený do sveta fotografie rámčekoval svet okolo seba a objavoval čaro prírody. Nakoniec však nedokázal odolať kúzlu portrétov a s upriamením sa na ženu a jej krásu našiel hlavný smer svojej fotografickej tvorby – fashion, glamour a portrait fotografiu. Nielen o nej sme sa rozprávali s 24-ročným Banskobystričanom Jurajom jurius Výbochom.

Ako ste spokojný s priebehom súťaže a s finálovou jedenástkou Miss Underwear 2011?

Pri mojej premiére na poste porotcu som pochopil, že klasická veta pri vyhlasovaní výsledkov „nemali sme to ľahké“ nie je len frázou. Skutočne to bol náročný výber. Dievčatá vyzerali veľmi dobre. Rozdiely však bolo možné badať pri promenáde, kde sa ukázali skúsenosti.

Juraj Výboch s finalistkami súťaže krásy Miss Underwear

Aké to bolo v porote? Muselo sa robiť veľa kompromisov?

Čo sa týka výberu, myslím si, že ako porotcovia sme sa vzácne zhodli. Ja som sa ako  fotograf zameriaval hlavne na postoj, pózy a tomu podobné vecí. Ako vravím, zhodli sme sa. Môj vkus sa premietol aj do toho výsledku. Samozrejme, že to nebolo všetko hneď jednohlasné. Každý mal svoje tipy a svojich favoritov, s výsledkom som však celkom spokojný.

Je ťažké byť glamour fotografom? Predsalen to asi nie je jednoduché, keď sa vám pred objektívom striedajú pekné tváre či dokonalé telá.

Samozrejme, že ako chlap si to užívam (úsmev). Je to o tom, že tie dievčatá sú krásne samé o sebe, všetky niečím iným. Keď je dobrý tím vizážistov a stylistov, ktorí dostanú pod ruky pekné dievča, tak si to potom užívam a baví ma to. Fotografia je čaro okamihu. Hlavne glamour a fashion fotografia je o akejsi magickej chvíli, keď ženu situuješ do nejakej role, ktorá sa fotí. A to je na tom to krásne a výnimočné, že to môže byť hoci aj obyčajná študentka, no na fotografii je to vždy niekto iný – manažérka, možno nejaká divoká kráska, ktokoľvek – je to však iba v tej sekunde a na tom mieste.

Čo je najťažšie na fotografovaní?

Určite zaujať. Nemyslím si, že je to veľmi náročné, musíš však premýšľať, mať predstavu, hlavný fotografický zámer. Musíš vedieť čo a ako chceš na tej fotke mať – keď už máš celú scénu akoby pred očami, tak to ide ľahko.

"Fotografovanie krásnych žien si ako chlap užívam. Stále je to však len práca ako každá iná, a tak to treba brať."

Ako toto vníma vaša priateľka? Prípadne ak žiadnu nemáte, je to práve preto, že robíte to, čo robíte?

Priateľku nemám, ale myslím si, že je to práca ako každá iná. Potom aj keď tá priateľka je, tak to musí takto pochopiť. Je to práca a nič iné za tým netreba hľadať. No a buď to pochopí a taká priateľka je, alebo to nepochopí a taká priateľka nie je. (úsmev)

Ľudia sa zvyknú hádať, kto má krajšie ženy. Odkiaľ sú podľa vás tie najkrajšie?

Myslím si, že krása nie je nijakým spôsobom spojená s regiónom, ale s vkusom každého jedného. No ak by som sa mal pokúsiť vybrať konkrétny región, v Bratislave je koncentrácia ľudí z každého kúta Slovenska, čiže možno tam.

S akými dievčatami sa vám najlepšie spolupracuje?

Asi s dievčatami a ženami, ktoré už majú aspoň minimálne skúsenosti s fotením a samozrejme s takými, ktoré majú o spoluprácu záujem. Buď býva problém, že dievčatá sú pekné, no jednoducho nemajú na modeling nijaké vlohy (krása na to totiž nestačí), alebo tu tá profesionalita aj je, no chýba vášeň pre prácu. Vtedy je tá spolupráca horšia a aj z tej fotky to cítiť.

Spomínali ste vlohy. Aké by mali byť?

Súvisí to práve s tým, že fashion alebo glamour fotografia je taká menšia mágia. Dievča musí vedieť zahrať tú rolu, ktorá sa fotí. Čiže ako som už spomínal, keď to má byť nejaká divoká žena, ktorá si užíva život plnými dúškami, treba to vedieť zahrať. Tu je potrebné dodať, že to neznamená, že modelka taká v súkromí ako osoba je. Musí sa však stotožniť s tým, že sa fotí v určitej roli a nie ako súkromná osoba.

"Dievča musí vedieť zahrať tú rolu, ktorá sa fotí. Dôležité je stotožniť sa s tým, že ju fotím v konkrétnej úlohe, nie ako súkromnú osobu."


Keby chcelo nejaké dievča glamour fotky, ako má postupovať? Ako prebieha fotenie a ako by vlastne mala začať?

V prvom rade potrebujem vedieť základné údaje pre stylistku, čiže sú to všetky veľkosti a čísla (čiže výška, váha, miery, konfekčné číslo, číslo topánok). Na základe toho musí stylistka spraviť konkrétny outfit pre dané fotenie – nielen z hľadiska tématického, ale aj „rozmerového“, aby to na tej babe najlepšie sedelo. Ja potrebujem pre prvotnú predstavu vedieť, ako dievča z ktorého uhlu vyzerá, aby som jej vedel navrhnúť pózy. Rieši sa to osobným stretnutím alebo fotkami, prípadne si to všímam pred fotením, pokiaľ si dievča pripravuje vizážistka. Potrebujem vedieť tiež predstavu klienta, aby som vedel to fotenie pripraviť. No a potom v deň shootingu sa jej chopia vizážistky, stylistky a ide sa na vec.

Dá sa fotografovaním aj živiť?

Všetko sa dá, keď sa chce. Na začiatku je tá konkurencia dosť tvrdá. Keď sa však niekto vypracuje, môže na tom mať založené aj živobytie, no musí preto robiť maximum. O to sa aj snažím aj ja –  hádam, keď raz budeme robiť rozhovor o päť rokov, budem môcť povedať, že sa to dá.

Ktoré fotenie vám najviac utkvelo v pamäti?

Ťažko povedať. Každé je svojim spôsobom špecifické. Sú to vždy iné miesta, väčšinou iní ľudia a iné témy. Našťastie som doteraz spolupracoval vždy so šikovnými ľuďmi. Mám rád fotenia vo veľkom  štýle. Veľký tím ľudí, možno aj viac modeliek, ktoré sa striedajú, alebo sú naraz na scéne. Je to síce psychicky náročné, keďže musím všetko riešiť v hlave a predstavovať si to, napriek všetkému ma to však baví a výsledok je potom potešujúci. Čiže konkretizovať to “naj” je veľmi ťažké, ale bolo by to nejaké z tohto druhu.

Hokejista má za cieľ NHL, aký vrchol má fotograf? Kedy sa o fotografovi hovorí, že je to už špička?

Čo sa týka glamour a fashion fotografov, určite by to bolo nejaké veľké fotenie alebo stála spolupráca s významným svetovým módnym magazínom či značkou.

S blížiacim sa koncom roka si ľudia dávajú predsavzatia a ciele. Aké sú do ďalšieho roka tie vaše?

Stále tie, ktoré mám dlhodobo a myslím na ne neustále – tvrdo na sebe pracovať, aby sa človek posúval stále vyššie a približoval sa k svojim cieľom, až ich raz dosiahne. Iba to nás posúva ďalej.

Viac o Jurajovi Výbochovi ako aj o jeho tvorbe nájdete tiež na jeho oficiálnej stránke Jurius či na facebooku.