Pohronské derby. To je niečo, o čom väčšina banskobystrických hokejových fanúšikov vie svoje. Či už z vlastných skúseností na štadióne, spred televíznej obrazovky, rozprávania rodičov, či kamarátov v škole.
Veľa z nás Banskobystričanov má kolegov z „predmestia“, ako Zvolen nejeden fanúšik pomenuje, a poznajú večné prekáračky po zápase o tom, kto je lepší. Na túto rivalitu sa pokúsime pozrieť podrobnejšie, najmä na to, ako to v minulosti vrelo na tribúnach, ale aj medzi hráčmi jednotlivých tímov. Čo táto rivalita priniesla priblíži séria článkov, ktorú štartujeme práve teraz.
Prvý zápas sa medzi týmito odvekými rivalmi odohral 24. januára 1932 u nás v Banskej Bystrici. Skúsenejšia ŠK Slávia si s vtedajším zvolenským ZTK poradila naozaj jednoznačne. V tento deň sa odohrali dva zápasy. V prvom, doobednajšom, sa zrodil výsledok 18:0, poobede sme zvíťazili dokonca 20:1. Odvtedy sa zrodilo viacero výsledkov, raz sa radoval jeden, potom zase druhý. Konflikty, prekáračky a urážky boli odjakživa bežnou súčasťou derby zápasov, či už v menšom, alebo väčšom meradle.
Zvolenský Brusel v sezóne 1994/95
V 90-tych rokoch sa konfrontácie pohronských tímov ešte vyostrili. Derby zápasy boli v tých časoch vzácne, väčšinu času odohrali celky v iných súťažiach a ak sa aj stretli, tak dvakrát za sezónu. Prvýkrát prekročili konflikty výraznejšiu mieru v sezóne 1994/95. To bola sezóna, kedy Banská Bystrica vyhrala 1. hokejovú ligu a postúpila do extraligy. Bola to tiež sezóna, kedy našim najvážnejším súperom v boji o postup boli hokejisti Zvolena, ktorí napokon skončili na druhom mieste.
V tejto sezóne sme odohrali aj zápas na ľade súpera, kam sa rozhodlo vycestovať množstvo Bystričanov. V 36. minúte zápasu sa pri našom sektore strhla bitka väčších rozmerov, pri ktorej bolo použité všetko, čo bolo po ruke. Po pár minútach to už vyzeralo, že sa situácia ukľudní, no vtedy nastala davová psychóza. Účastník konfliktu a jedna z vedúcich osobností banskobystrickej fanúšikovskej scény z tých časov si po rokoch pre redakciu BBonline.sk na tento deň zaspomínal, no želal si ostať v anonymite. „Organizovane sme vycestovali vlakom v počte asi 150 ľudí. V tom čase neboli sektory domácich a hostí nijako oddelené a po štadióne sa dalo pohybovať úplne voľne,“ približuje ako to v tom čase vyzeralo.
„Už pred zápasom vznikali potyčky, pamätám si, že už po prvej tretine sa nás bryndziari snažili napadnúť,“ pokračuje. „Celý konflikt však začal potom, čo sa dvaja naši fanúšikovia stretli so Zvolenčanmi pri bufete. Strhla sa bitka, ktorú naši zvládli. Následne sa Zvolenčania zmobilizovali a nabehli na nás vo väčšom počte, ako bolo možné ustáť,“ opisuje situáciu, ktorú zachytil na kamere vtedajší kameraman banskobystrického klubu Ján Sliacky.
Ten vo videu opisuje situáciu a dodáva, že podľa očitých svedkov sa v rukách Zvolenčanov objavila pištoľ. Túto informáciu ale náš zdroj popiera. „Určite to bolo bez zbraní, maximálne sa mohli objaviť nejaké bejzbolky, ale to je všetko. Bol to klasický tlak zo strany Zvolena, ktorý vyústil do prelomenia zábradlia a zvyšok sú už verejne známe informácie. Potom to už bola stará klasika, odvoz zranených do nemocnice, policajné buzerácie a tak,“ uzatvára svoje rozprávanie zo svojho pohľadu fanúšik.
Na videu, v ktorom rozpráva kameraman Sliacky je vidieť aj moment, kedy sa po páde murovaného zábradlia prerazilo aj plexisklo, ktoré oddeľovalo ľadovú plochu od ľudí stojacich pod sektorom. To už bolo v čase, keď stáli fanúšikovia pri mantineloch a bitka ešte pokračovala. Vtedy sa rozhodli rozhodcovia stretnutie ukončiť. Viacerí fanúšikovia zo situácie vyviazli len s vážnymi zraneniami, pohmliaždeninami a tržnými ranami. Nikto našťastie o život neprišiel.
Svoju verziu nám rozpovedal aj fanúšik Milan, pre ktorého bol tento zápas vôbec prvým výjazdom do Zvolena, na ktorý šiel so starším bratom. „Povzbudzovali sme našu Iskričku, keď zrazu v druhej tretine sme zbadali tlupu rozbehnutých bryndziarov – fanúšikov Zvolena v bomberach s nunčakmi a baseballovými palicami,“ približuje situáciu Milan. Po úteku sa mu podarilo na najhoršie chvíle ukryť na striedačke nášho tímu. Potom však riešil otázku, ako sa dostať domov. „Brat ako skúsený fanúšik a ja sme sa rozhodli potichu opustiť štadión, vonku ešte boli ľudia. V relatívnom bezpečí sme sa rozhodli po železničnej trati prejsť pešo na Sliač, kde sme napokon nastúpili na vlak do Bystrice. Nechceli sme riskovať, že by sme dostali bitku ešte od niekoho na stanici vo Zvolene,“ uzatvára.
Ján Sliacky opisuje, čo sa dialo potom. „Keďže nebolo možné plexisklo opraviť, zápas sa ukončil, hráči sa obliekli a išlo sa do autobusu. Vtedy zaúradoval náš tréner Ján Šimčík, ktorý povedal, že bez Bystričanov, ktorí by mali ostať na tribúnach neodíde, lebo im hrozí ďalšia inzultácia. Natlačili sme teda do autobusu toľko ľudí, koľko sa dalo a hráči spolu s fanúšikmi opustili Zvolen.“ Po zápase nastali polemiky, či sa mal zápas kontumovať v prospech Banskej Bystrice alebo opakovať, čo sa neskôr aj stalo.
História pohronského derby priniesla nezabudnuteľné chvíle aj v nasledujúcich rokoch. Ďalšie silné momenty si pripomenieme v ďalšom príspevku na BBonline.sk v nasledujúcich dňoch.
