Dukla Banská Bystrica bezpochyby už desaťročia patrí medzi kolísky futbalu na Slovensku. Po hlbokom páde do tretej najvyššej súťaže sa pozviechala a dnes sa snaží o návrat medzi ligovú elitu. Futbaloví nadšenci a jej fanúšikovia však veľmi radi spomínajú na časy, kedy pod Urpínom hrali veľké európske tímy. V sérii našich článkov si tieto zápasy v pohárovej Európe pripomíname.
Po úspešne zvládnutej odvete v Zurichu sa už oči futbalového Slovenska sústreďovali na žreb 1. kola do Monte Carla. Dukla bola posledným slovenským želiezkom v ohni, Žilina aj Artmedia už boli mimo hry. Dostať sme mohli len nasadené tímy, napríklad Parmu, Benficu Lisabon, Partizan Belehrad, Zaragozu, či Legiu Varšava. „Už po žrebe z Monaka pri našej spiatočnej ceste z Zurichu nás začala ovládať skutočná psychóza a vzrušenie pri pomyslení na slávu a silu klubu Benfica Lisabon. Po všelijakých kombináciách a úvahách o našich možných súperoch sme dospeli k záveru, že Benfica je po talianskej Parme to najlepšie, čo nám mohol žreb prideliť,“ spomína fanúšik Dukly Michal Jasenčák.
Ladislav Molnár si najviac želal Parmu, prianie mu síce nevyšlo, no sklamaný nebol. ,,Benfica patrí do európskej top skupiny mužstiev. Navyše budeme hrať na Estádio Da Luz, kde sa hralo tohtoročné finále Eura a s Portugalskom tam hráme aj v kvalifikácii MS 2006,“ prezradil. Benficu trénoval v tom čase Talian Giovanni Trapattoni. ,,Prvýkrát v živote sa s ním stretnem v priamom súboji. Šance sú 50:50, favoritom je však súper. Chceme byť dôstojným partnerom. Bude to futbalový sviatok pre Banskú Bystricu a celé Slovensko. Aj pre toto sme tvrdo pracovali minulú sezónu a v predkolách“.
Ak sa pozrieme na vtedajší káder Benficy, tvorili ho takmer výhradne reprezentanti svojich krajín. Simão Sabrosa a Geovanni mali už skúsenosti z pôsobenia v FC Barcelona, portugalčan Nuno Gomes bol čerstvý vicemajster Európy (gól na Eure dal napríklad Španielom), v kádri bol aj aktuálny víťaz Gold Cupu s Brazíliou Paulo Almeida, či ostrostrelec zo Slovinska Zlatko Zahovič.
Týchto hráčov trénoval skúsený kouč Giovanni Trapattoni, ktorý pred Benficou trénoval obidva kluby z Milána, turínsky Juventus, Fiorentinu a Bayern Mníchov. Len na tréning pod jeho vedením sa domáci rozhodli deň pred zápasom otvoriť sektor na státie, ktorý bol plný. Sledovalo ho na Štiavničkách približne 2000 ľudí. Zápas bol beznádejne vypredaný týždeň dopredu, k lístkom sa ľudia snažili dostať najrôznejšími cestami. Kto chcel získať lístok v oficiálnom predpredaji, musel si päť hodín postáť v rade pred pokladňami na štadióne. „Keď som deň pred zápasom vyšiel pred dom, zbadal som portugalský televízny štáb, ako točil reportáž o našom meste. Na námestí sme stretávali hlúčiky Portugalcov, prevažne starších, bol medzi nimi aj Ó Barbas – maskot a zároveň najznámejší fanúšik Benficy,“ približuje Michal Jasenčák.
Futbalový sviatok pod Urpínom
V deň zápasu sa v meste nerozprávalo o ničom inom, ako o zápase proti Benfice. Okolie štadióna a krčmy na námestí už od obeda praskali vo švíkoch. „Regule UEFA a bratislavská SBS-ka nám bohužiaľ sťažili situáciu s prípravou choreografie. Bežne sme boli zvyknutí pripravovať choreá od rána v deň zápasu, no teraz nás nechceli pustiť. Mohli sme vojsť až dve hodiny pred zápasom a až do jeho skončenia sme už nemohli štadión opustiť,“ približuje. Choreografiu sa však tesne do začiatku zápasu pripraviť podarilo a efekt bol výborný, zapojilo sa 1300 ľudí, čo je doteraz najväčší počet, ktorý sa na Štiavničkách do niečoho podobného zapojil. „Šesť sektorov ľudí malo v rukách nad hlavami papiere, ktoré vytvárili červeno biele pruhy a uprostred bieleho dvojpoľa červené srdce – naše, v ktorom nosíme Duklu, to s ktorým Dukla bojuje za slávu klubu a mesta, ktoré je zase srdcom Slovenska. To bol skvelý úvod k fantastickému večeru,“ opisuje Jasenčák.
Dukla začala proti veľkému favoritovi sympaticky a prvý polčas mal vyrovnaný priebeh. V 11. minúte vystrelil zdiaľky Svintek, ale Ricardo Rocha zrazil jeho pokus na roh. Domáci ich do prestávky zahrávali šesť, Benfica tri, Moreiru však po žiadnom z nich vážnejšie neohrozili. Veľkú príležitosť otvoriť skóre mal na druhej strane Nuno Gomes, ale jeho mäkký oblúčik letel tesne nad brvno. Hru Banskobystričanov veľmi dobre režíroval Miroslav Sovič, no pred pokutovým územím súpera chýbala domácim väčšia rýchlosť a presnosť. V 36. minúte Pančík pekne vysunul Jakubka, ktorý postupoval z uhla sám na bránku Benficy. Moreira však vybehol a jeho pokus o blafák vystihol. Prakticky z protiútoku Dukla pykala. Simao si medzi stojacimi obrancami narazil loptu s Nunom Gomesom a z desiatich metrov umiestnil loptu presne k ľavej žrdi – 0:1. Zverenci trénera Ladislava Molnára mohli ešte v prvom polčase vyrovnať, ale tiesnený Jakubko sa po Sovičovej prihrávke nedokázal s loptou otočiť a zo sľubnej akcie nebolo nič.
Po prestávke držala Benfica domácich na dištanc od Moreirovej bránky a podnikala rýchle brejky. Po jednom z nich ohrozil Zajaca Nuno Gomes. V 65. minúte však hostia prakticky rozhodli o svojom víťazstve. Svintek stratil loptu, Nuno Gomes ju posunul Simaovi, ktorý opäť nedal gólmanovi Dukly šancu – 0:2. Futbalisti Dukly sa následne vytratili z trávnika. V 72. minúte sa Simao výborne zhostil úlohy nahrávača, Pereira bezchybne zvládol svoj nájazd na Zajaca a zvýšil už na hrozivých 3:0 pre favorita. Od väčšieho debaklu zachránil domácich brankár Zajac, ktorý chytil Šokotovu strelu. V závere už ani jedno z mužstiev neprejavilo väčšiu snahu o zmenu výsledku. O čestný úspech Banskej Bystrice sa pokúsil Pečovský, ale jeho strele pred koncom zápasu chýbali centimetre. Dukla tak poľahky podľahla Benfice Lisabon 0:3, no nemala sa za čo hanbiť.
„Snažili sme sa byť Benfice rovnocenným partnerom. Čiastočne sa nám to podarilo v prvom polčase, keď sme sa prezentovali dobrým presingom a napádaním. Mali sme niekoľko sľubných akcií, ale súper nám dal lekciu z efektivity. Po prestávke sme sa pokúsili spraviť niečo s nepriaznivým výsledkom. Po našich chybách sme však opäť inkasovali a nezostali nám psychické ani fyzické sily na zmiernenie prehry. Benfica dala z troch šancí tri góly, čo je pre nás kruté. V odvete sa pokúsime byť Benfice dôstojným súperom, v Lisabone budeme zbierať skúsenosti,“ zhodnotil futbalový sviatok na Štiavničkách tréner banskobystrickej Dukly Ladislav Molnár.
Domácich však za predvedenú hru pochválila aj talianská trénerská legenda Giovanni Trapattoni. „Podali sme veľmi dobrý výkon a naše víťazstvo je zaslúžené. Vedeli sme, že sme favoriti a súper nemá k dispozícii viacerých hráčov, čo sa na trávniku prejavilo. Predovšetkým Semeník v ofenzíve Banskej Bystrice citeľne chýbal. Obával som sa však, aby sme Duklu nepodcenili. Som rád, že sa tak nestalo. Dosiahnutý výsledok je vynikajúci, ale čaká nás ešte jeden zápas a nič nie je rozhodnuté“.
Dukla Banská Bystrica – Benfica Lisabon 0:3 (0:1), 6455 divákov – vypredané
Góly: 38. a 65. Simao Sabrosa, 72. Pereira. ŽK: 18. M. Sovič, 29. Ľ. Vyskoč, 47. Jakubko, 80. Penov, 84. Dzúrik – 41. Miguel, 55. Nuno Gomes.
Dukla: Zajac – Ľ. Vyskoč, Dzúrik, Kentoš, F. Kunzo – Svintek – Pečovský, M. Sovič, Libič (57. Penov), M. Pančík ml. – Jakubko.
Benfica: Moreira – Miguel (85. Geovanni), Luisao, Ricardo Rocha, Fyssas – A. Petit (79. Paulo Almeida), Manuel Fernandes – Joao Pereira, Šokota, Simao Sabrosa – Nuno Gomes (73. Zahovič).
Dukla si v Lisabone plnila futbalový sen
To, že postup Dukly cez lisabonskú Benficu je utópiou, väčšina ľudí pod Urpínom už vedela. No ani tento fakt neodradil menšiu skupinu fanúšikov zo stredného Slovenska od toho, aby vycestovali podporiť svoj tím do ďalekého Lisabonu. „Výjazd do Lisabona nám zabral šesť dní,“ spomína jeden z účastníkov Michal Jasenčák a približuje, že do Lisabonu sa dostali cez prestupy v Prahe a talianskom Ríme. „Počas zápasu sme v Lisabone spôsobili značný rozruch, nikto zrejme žiadnych hostí nečakal. Veľa ľudí si s nami chcelo meniť šále a dresy. Zastavili sa za nami aj členovia ultras skupiny Diabos Vermelhos 82 a dohodli sme sa, že po zápase s nimi skočíme na pivo,“ opisuje.
Pre Duklu znamenal zápas na štadióne Estádio da Luz neopísateľné emócie. Predstavoval možnosť hrať na tom istom trávniku, kde sa len pred dvomi mesiacmi uskutočnilo finále futbalového Eura medzi domácim Portugalskom a Gréckom. Práve spomínaný štadión s kapacitou takmer 65-tisíc teraz hostil aj bystrickú Duklu.
Tréner Benficy Giovanni Trapattoni poslal prekvapivo aj v odvete na trávnik to najlepšie, čo mal k dispozícii a domáci od úvodných minút Duklu zatlačili. Prvú vážnejšiu strelu však vyslal medzi žrde ľavý obranca Banskobystričanov Leitner, Quim však vyrazil loptu na roh. Hostia z neho nič nevyťažili a čoskoro rovnaká štandardná situácia na druhej strane zaváňala gólom. Petit poslal center na hlavu Luisaa, Vojakov podržal brankár Zajac.
V 13. minúte však Banskobystričania prišli v strede poľa o loptu, Simao vysunul Zahoviča, ktorý umiestnenou strelou k ľavej žrdi otvoril skóre. Už o päť minút centroval Geovanni a hlavičku Nuna Gomesa zastavil Zajac až tesne za bránkovou čiarou – 2:0. Pre domáceho útočníka to bol jubilejný stý gól v drese Benficy. Portugalské mužstvo pod dojmom náskoku poľavilo a sľubné príležitosti si vypracovali aj hostia spod Urpína. Jakubko si však vo výhodnej pozícii nespracoval loptu a následná strela Veselého letela mimo Quimovej bránky. Tesne pred odchodom do šatní chcel zmeniť skóre Simao. Jeho strieľaný center však dvaja spoluhráči minuli a onedlho sám kapitán Benficy po rýchlej kombinácii koncovku nezvládol.
Aj druhý polčas sa začal náporom Benficy. Zahovič sa objavil sám pred Zajacom, ale vystrelil slabo do stredu bránky. Rovnakú šancu pripravil Sovič pätičkou Jakubkovi, no rozhodcovia akciu zastavili pre ofsajd. Neskôr mal po krásnom prepustení Nuna Gomesa ďalšiu tutovku Zahovič, ale Zajac opäť čaroval. Gólman hostí si poradil aj s prudkým pokusom Eversona. V závere sa už len dohrávalo, domáci kontrolovali dvojgólový náskok a svoje víťazstvo. To znamenalo koniec európskej cesty pre Duklu. „Zápas skončil očakávanou prehrou a na naše veľké prekvapenie na podnet Maťa Svinteka prichádza pod náš sektor celá Dukla a potleskom nám ďakuje za podporu. My im potlesk opätujeme. Keď toto uvidia pod nami stojaci Diabos, otočili sa smerom ku nám a tiež nám zatlieskali, za čo sme im potlesk opätovali. Skvelý pocit,“ opisal koniec účinkovania Dukly v Pohári UEFA Jasenčák.
Anjeli a Diabli bok po boku
Zápas sa skončil tak, ako väčšina fanúšikov predpokladala, no tí, čo sa nachádzali v Lisabone ešte svoju púť neskončili.
„Po zápase nás v útrobách Estádia da Luz už čakali Portugalci z vyslanej skupiny Diabos. Presadli sme k nim do auta po vyše polhodine jazdy sme sa ocitli v štvrti, kde majú sídlo. Zastavili sme pred železnou bránou budovy, ktorá vyzerala ako sklad, na príjemnú krčmičku to veľmi nevyzeralo. Vošli sme do obrovskej haly, v ktorej boli rozvešané sektorovky po stenách aj stropoch, všade množstvo ultras materiálu, šále, mikiny, čiapky, tričká a megafóny. Aparatúra na posluch muziky, stolný futbal, biliard, telky, internet, kuchynka, WC, či kúpeľňa. Proste všetko čo si viete predstaviť bolo vo futbalovej téme, samozrejme v klubových farbách Benficy. Stáli sme a len sme nechápavo pozerali, od úžasu sa nám otvárali ústa,“ prezrádza. „Do toho všetkého som zrazu dostal do ruky krígeľ čapovaného Sagresu (portugalská značka piva – pozn. redakcie). A po dopití ďaľší. Spravili sme si fotky, pokecali. Dostali sme obrovské množstvo suvenírov – šále, mikiny, čiapky a magazíny. Vzhľadom na to, že už bolá pokročilá hodina a my sme nemali dohodnuté v Lisabone žiadne ubytovanie, Portugalci navrhli že ostanú popíjať s nami v tejto klubovni až do rána a môžeme v nej kľudne aj prenocovať,“ opisuje svoje spomienky na potulky Lisabonom fanúšik Dukly.
Benfica Lisabon – Dukla Banská Bystrica 2:0 (2:0), 10 000 divákov
Góly: 13. Zahovič, 18. Nuno Gomes. ŽK: 34. Argel – 36. Leitner.
Benfica: Quim – Amoreirinha, Luisao, Argel, Dos Santos – Petit (46. Everson), Paulo Almeida – Geovanni, Zahovič (74. Carlitos), Simao Sabrosa (63. Bruno Aguiar) – Nuno Gomes.
Dukla: Zajac – F. Kunzo (66. Pečovský), Dzúrik, Kentoš, Leitner – Ľ. Vyskoč, Veselý, Svintek (87. Kulík), Pančík – Sovič – Jakubko.
