Aktuálny dátum môžeme v historickom kalendári osobností považovať za mimoriadne štedrý na významné osobnosti z nášho okolia. Veď dnes si okrem 121. výročia narodenia Martina Rázusa a 134. výročia narodenia Jozefa Gregora Tajovského, pripomíname aj 194. výročie narodenia menej známej, no rovnako významnej osobnosti – kníhtlačiara a vydavateľa Filipa Macholda.

Martin Rázus (1888-1937)

Známy slovenský spisovateľ, dramatik , publicista , politik a evanjelický kňaz Martin Rázus, ktorého značná časť života sa spája hlavne s Banskou Bystricou, prišiel na tento svet 18. októbra 1888 vo Vrbici. Tu získal aj základné vzdelanie, do meštianskej školy chodil v Liptovskom Mikuláši. Následne študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Kežmarku, kde v roku 1907 aj maturoval.

Po tomto roku nastúpil na štúdium teológie v Bratislave. Po absolvovaní vysokej školy pôsobil ako kaplán a farár, a to v Modre (1911-1912), Pribyline (1913-1921), Moravskom Lieskovci (1921-1930) a v Brezne (od roku 1930). Martina Rázusa poznáme ako veľkú osobnosť slov. protestantizmu, nie v zmysle cirkevnom, ale najmä duchovnom, umeleckom i politickom. Ten praktizoval hlavne počas svojej spisovateľskej kariéry a v časoch, kedy bol prívržencom politického programu autonómneho Slovenska, predsedom Slov. národnej strany a poslancom NZ (1929-1937).

Najväčšia časť slovenskej populácie ho pozná ako autora kvalitnej literatúry. Za svoju pôsobnosť vydal množstvo diel: Z tichých a búrnych chvíľ (Martin r. 1917), To je vojna! (Martin r. 1919), Hoj, zem drahá… (Martin r. 1919), Z nášho chrámu modlitby, piesne, rečnovanky, (Lipt. Mikuláš r. 1929), Pred tvárou Božou (Lipt. Mikuláš r. 1935), Júlia 1-2. (Praha-Bratislava, r. 1930), Maroško (Praha-Bratislava r. 1932), Maroško študuje (Praha-Bratislava r. 1933), Krčmársky kráľ (Martin r. 1935), Nad mohylou sveta (Bratislava r. 1965)

Veľká osobnosť Slovenska – Martin Rázus, zomrel 8. augusta 1937 v Brezne.

aaa

Jozef Gregor Tajovský (1874-1940)

Jedna z najznámejších osobností banskobystrickej histórie sa narodila 18. 10. 1874 v neďalekej obci Tajov. Vlastným menom len Jozef Gregor sa za svoj život realizoval ako spisovateľ, dramatik a publicista. Ľudovú školu vychodil v Tajove, ďalej študoval na meštianskej škole v Banskej Bystrici (1886-1889), následne na Učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom (1889-1893) a na Obchodnej akadémii v Prahe (1898-1900).

V roku 1893-1894 bol zamestnaný ako učiteľ v Banskej Bystrici, v Hornej Lehote a v Kolároviciach, neskôr v rokoch 1895-1898 pôsobil na rovnakej pozícii v Dohňanoch, v Lopeji, v Pohorelej a v Podlaviciach. Vedomosti z obchodnej akadémie využil v roku 1900 na pozícii úradníka Tatrabanky v Trnave, neskôr v rokoch 1901-1904 v Martine, kde sa realizoval aj ako spoluredaktor Ľudových novín a podobné funkcie zastával aj v rokoch 1904-1910 ako účtovník Ľudovej banky v Nadlaku a v rokoch 1910-1912 ako vedúci Tatrabanky v Prešove. Ďalšie udalosti priviedli Jozefa Gregora Tajovského v roku 1912 do pozície tajomníka Slovenskej národnej strany. Rok 1914 strávil ako redaktor Nár. hlásnika v Martine.

Neobišla ho ani vojna, keď v roku 1915 narukoval na východný front, kde prebehol do ruského zajatia. V roku 1916 sa zapojil do československého zahraničného odboja v Rusku a v 1917 vstúpil do československých légií. V roku 1919 sa cez USA vrátil na Slovensko. Ďalších päť rokov života (1920-1925) strávil ako vedúci umiestňovacej kancelárie československých legionárov v Bratislave. Od vstupu do slovenskej politiky a verejného života ako hlasista i prúdista, neskôr ako čelný predstaviteľ Slovenskej národnej strany podporoval čechoslovakistické tendencie.

Od roku 1925 sa však venoval už len výlučne literárnej činnosti. Literatúra ho pozná hlavne ako autora druhej vlny slovenského literárneho realizmu s bohato diferencovaným dielom, v ktorom prejavil sociálne cítenie a postavil sa proti zosviatočňovaniu života ľudu. Objavil konflikty, vznikajúce z vplyvu vlastníctva na človeka a zaznamenával bohatý vnútorný život prostých ľudí. Jeho dramatické práce tvoria organickú súčasť repertoára slovenských profesionálnych i ochotníckych divadiel. Venoval sa aj publicistike, a to formou početných príspevkov a článkov v periodickej tlači. Realizoval sa aj ako autor politických a informačných brožúr. Mal výbornú znalosť ruského jazyka – prekladal z ruskej literatúry. Za svoj život bol aj členom výberu Spolku slovenských umelcov a Spolku slovenských spisovateľov. Šesť rokov pred smrťou – v roku 1934 sa stal nositeľom štátnej ceny. Za svoju bohatú umeleckú kariéru priniesol ľudu množstvo kvalitných diel, medzi najznámejšie patria: Omrvinky (Ružomberok, r. 1897), Z dediny (Banská Bystrica r. 1897), Smutné nôty (Budapešť r. 1907), Besednice (Ružomberok r. 1904), Spod kosy (Budapešť r. 1910), Tŕpky (Ružomberok r. 1911), Rozprávky o československých légiách v Rusku (Bratislava r. 1920), Sľuby (Ružomberok r. 1898), Ženský zákon (Ružomberok r. 1901), Nový život (Martin r. 1909), Tma (Martin r. 1912), Smrť Ďurka Langsfelda (Martin r. 1923), Statky zmätky (Bratislava r. 1973), Výber z diela (Bratislava r.1953), Pastierča (Bratislava r. 1972) a iné.

Jozef Gregor Tajovský tento svet opustil 20. mája 1940.

aaa

Filip Machold (1815-1864)

Významný slovenský kníhtlačiar a vydavateľ sa narodil 18. 10. 1815 v Kremnici. Vyučil sa za typografa, odborný rozhľad nadobudol na vandrovkách v Bratislave (1834-1835) a v Lipsku (1836-1837).

V rokoch 1837-1864 bol majiteľom a vedúcim v tlačiarni po otcovi. Bol zakladateľ najvýznamnejšieho obdobia tlačiarne Macholdovcov aj z hľadiska rozvoja slovenského kultúrneho života. Tlačil slovenské časopisy Cyrill a Method (1854-1856), Slov. nar. učiteľ (1860-1862), knihy K. Kuzmányho, A. H. Škulthétyho, kalendáre, ako aj desiatky púťových a jarmočných tlačí.

Poznať ho tiež môžeme ako autora u nás ojedinelej brožúry k 400. výročiu vynájdenia kníhtlače, v ktorej sa zmienil aj o dejinách kníhtlače v Banskej Bystrici. Jeho dielo sa volá: Zur vierten Jubelfeier der Erfindung der Buchruckerkunst gefeiertdurch und dessen Kunstgenossen a napísal ho v roku 1840 v Banskej Bystrici.

Úmrtie Filipa Macholda je datované na 8. októbra 1864

aaa

VKMK

Pripravené v spolupráci s Verejnou knižnicou Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Poznávajte aj vy osobnosti nášho regiónu! V katalógu knižnice, ktorý nájdete tu…